Dunaj v Amerike: recenzia v Knižnej revue

Nový román Michala Hvoreckého, spisovateľa dlho zaškatuľkovaného v subžánri science fiction – kyberpunk, znamená isté nóvum v jeho autorskej dielni. Príbeh Martina Roya, sklamaného prekladateľa krásnej literatúry, ktorý sa rozhodne pre kariéru výletného manažéra lode na plavbe po Dunaji, v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou nie je až taký atraktívny. Zmena zasiahla i protagonistu románu: psychicky zdeptaný a duchovne vyprázdnený hrdina sa dostáva do úzadia a na jeho miesto nastupuje človek, ktorý dokáže rýchlo vytriezvieť z pracovných i citových naivít a racionálne konať v prospech svojej existencie.

Rovnako ako Eskorta, tak i Dunaj v Amerike má isté autobiografické črty a je poznačený spomienkami, autor pracoval dve sezóny na výletnej lodi. Dej čerpá z osobných skúseností s americkými pasažiermi, z rozprávaní lodnej posádky, vedomostí o Dunaji i získaných historických reálií.

Čítať ďalej

Totálna vypatlanosť slovenských neonacistov

Bol som tri dni v cudzine, takže som sa nezúčastnil podujatia pri soche Svätopluka na Bratislavskom hrade. Keby som sa v tom čase nachádzal doma, iste by som tam zamieril, pretože nebotyčnú hlúposť slovenských neonacistov som chcel vidieť na vlastné oči.

Už keď som v rádiu počul, že slovenský pán učiteľ Marián Kotleba chystá pochod k soche, myslel som si, že ide o absurdný žart. Očakával som, že mieni protestovať proti zneužívaniu národných symbolov komunistami. Ale vysvitlo, že on za súsošie horlí. Je ten človek naozaj taký vymletý, že ani nevie, čo je neonacizmus?

Čítať ďalej

Šťastná rodina pána ministra

“Prečítal som si rozhovor s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pánom Jozefom Mihálom, ktorý vyšiel 26. júla v denníku Plus 1 deň. Hovorí v ňom aj o ľuďoch, ktorí musia vyžiť zo štyristo eur mesačne, čiže napríklad aj o mne, a obávam sa, že aj o desiatkach a stovkách ľudí s podobným povolaním, aké mám ja, s vysokoškolským vzdelaním i praxou – o výtvarníkoch, divadelníkoch, poetkách, knihovníkoch, kritikoch či literárnych prekladateľkách.” Viac v novom článku pre denník SME.

Prečítajte si aj: Časy hojnosti sa skončili

Láska dovládla. Love Parade

1. Čo pre teba znamenala Love Parade? Aké sú tvoje spomienky na túto akciu?

Pre mňa neznamenala nič. Mne, aj ľuďom v mojej komunite, bola už dávno skôr na smiech a často sme ju častovali ironickými poznámkami. Napriek tomu mi je veľmi smutno, že počet obetí tohto ročníka už stúpol na 21. Organizoval som s Tiborom Holodom festival Wilsonic aj mnoho iných podujatí s hudbou a viem, aké ťažké je pracovať aj s oveľa menšou masou. Toto bolo kolosálne zlyhanie organizátorov a mestských úradov. Slogan Umenie lásky teraz vyznieva ako krutá irónia.

Elektronická tanečná hudba, akú som mal rád, sa na Love Parade nikdy nehrala, alebo len celkom na začiatku, keď na nej – čuduj sa svete – vystupoval aj taký Aphex Twin. Veľmi skoro sa však vyvinula na masové podujatie, podobné trebárs športovým štadiónom alebo obrovským folklórnym festivalom. Navštívil som jediný ročník 2006, keď som žil v Berlíne. Šiel som tam skôr na terénny literárny výskum :) Necítil som sa tam príjemne, ale bezpečne áno – z Ulice 17. júna, čo je vlastne obrovský park, sa dá odísť, kedy si len človek zmyslí hociktorým smerom. Je to pekné miesto pre open air a koná sa tam všeličo od maratónov až po rockové koncerty.

Čítať ďalej

V Berlíne

Ak budete vo štvrtok 5. augusta v Berlíne, pozývam vás do Konzerthausu na Gendarmenmarkte. V malej sále pod strechou sa o ôsmej večer začne čítačka. Vystúpia nemecká autorka Ariane Grundies, slovinská spisovateľka Nataša Kramberger a ja.

Odznejú texty napísané špeciálne na túto príležitosť. Texty predčítajú známi herci Katharina Schmalenberg a Dietrich Mattausch. Témou je Óda na Grécko. Odznie moja nová poviedka napísaná z pohľadu aténskeho psa!:)