Nový román Michala Hvoreckého, spisovateľa dlho zaškatuľkovaného v subžánri science fiction – kyberpunk, znamená isté nóvum v jeho autorskej dielni. Príbeh Martina Roya, sklamaného prekladateľa krásnej literatúry, ktorý sa rozhodne pre kariéru výletného manažéra lode na plavbe po Dunaji, v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou nie je až taký atraktívny. Zmena zasiahla i protagonistu románu: psychicky zdeptaný a duchovne vyprázdnený hrdina sa dostáva do úzadia a na jeho miesto nastupuje človek, ktorý dokáže rýchlo vytriezvieť z pracovných i citových naivít a racionálne konať v prospech svojej existencie.
Rovnako ako Eskorta, tak i Dunaj v Amerike má isté autobiografické črty a je poznačený spomienkami, autor pracoval dve sezóny na výletnej lodi. Dej čerpá z osobných skúseností s americkými pasažiermi, z rozprávaní lodnej posádky, vedomostí o Dunaji i získaných historických reálií.
Na rozdiel od ostatnej Hvoreckého tvorby poznačenej estetikou šoku, ktorá lákala najmä mladších čitateľov svojou otvorenosťou, tu je príbeh dôveryhodnejší a zaobíde sa bez šokujúcich vízií života budúcej generácie či utopických scenárov. No napriek tomu dvadsať dní na palube lode America neprináša nudu – postavičky amerických dôchodcov sa postarajú o veľa úsmevných príbehov a predstavujú prehliadku západnej kultúry v celej svojej materiálnej ozrutnosti a hlúposti. Jazyk diela autor prispôsobuje prostrediu a téme a ani tu až tak nevybočuje z rámca narátora, ktorý sa rád vybúri pri použití irónie a hyperboly.
„Starček Arthur Breisky dokonca potreboval prenosnú striebornú kyslíkovú bombu na kolieskach, chodil osamotený, fajčil jednu od druhej, v prestávkach medzi šlukmi dýchal do masky a strašil okolie. Starí ľudia väčšinou vyzerajú hrôzostrašne. Šíri sa z nich vôňa podobná pachu zimného šatstva, ktoré celú jar a leto odpočívalo v temnej dubovej skrini.“
Občas rušivo pôsobí nadmerné použitie anglických výrazov a naopak úsmevne slovko excelentne, ktoré má svoje opodstatnenie. Dej sa rozbieha pomaly a kým na palubu nevstúpi Mona, záhadná priateľka protagonistu, drží sa v medziach výletov, príhod s pasažiermi a retrospektívnych fragmentov približujúcich život hlavného hrdinu. Zvlášť zaujímavé sú opisy jednotlivých miest a historické reálie, ponúkajú nevšednú exkurziu po vybraných mestách pri Dunaji. Avšak pre čitateľa „idúceho“ po príbehu môžu znamenať nudu.
Príchod Mony dej zdynamizuje, na palube sa uskutočnia dve vraždy, narastá psychické napätie medzi členmi posádky, no všetko mimo naivne veselých Američanov a nalinkovaného programu. Predčasné sklamanie z tragického konca plavby, ktorý zdanlivo vyriešil záhadné vraždy a ukončenie vzťahu s Monou napravilo vypointovanie postavy pasažiera Webstera. Trochu rozpačito pôsobí správa privádzajúca protagonistu po troch rokoch k Mone.
Román Dunaj v Amerike ponúka čitateľovi plavbu, kde rieka ožíva príbehmi, súčasnými i tými už dávno zabudnutými, s doplnením vzácnych fotografií. Autorovou snahou už nie je šokovať, skôr preniesť na čitateľa kúsok zo svojho obdivu k Dunaju.
Alena Štrompová, Knižná revue
Dunaj v Amerike: ukážka. 1. kapitola Premena
Hvorecký napísal výbornú knihu. Konečne (recenzia v denníku SME)
Michal Hvorecký 
vcera som si kupila v artfore…zvedava som, co to bude, kedze som o tom tolko precitala tu a na nete…:o)
vďaka, justi! tak potom pls napíš svoj názor.
:o) jasne…este som sa chcela opytat – nebude nejaka moznost mat tu knihu aj podpisanu? Lebo som si ju kupila sama a priatel ma vysmial, ked som mu povedala, ze si chcem aj venovanie napisat sama – podla mna sa treba vediet potesit a ked si clovek nieco kupi sam pre radost, preco by to mal tajit? kazdopadne, bude este nejaka autogramiada?
podujatia ešte určite budú. napr. 8. septembra ma pozvali na literárnu diskusiu do čajovne Shangrila na Michalskej 7 v Bratislave. ozývalo sa ešte aj viacero ľudí z miest, kde som nebol s Dunajom, tak uvidím, či bude aj krátke pokračovanie turné po Slovensku
super, dik…:o)
Práve čítam. Nie som všetkým som úplne spokojný, ale autor si toho je určite vedomý. Držím palce do ďalšej tvorby a knihu beriem ako ďalší výrazný krok ďalej.
Skončil som a prekvapuje ma kontrast medzi ambicióznym zámerom a niekedy naivným jazykom a to až na úrovni klišé. Nerozumiem tomu.
e škoda, že tak dobrú knihu občas zabíjala jej horšia dvojíčka, chvíľami som ju pila slastnými dúškami a chvíľami som sa znechutila horčinou…ten príbeh bol pre mňa zbytočne prekombinovaný, neuveriteľný a zbytočne pokazil dojem z inak veľmi príjemnej knihy, plnej lyrických opisov, navštívených miest, zaujímavých historických faktov….takže je na Vás, či prevládne to plus a či ju zahodíte medzi mínusy..ja sa budem snažiť na to zlé zabudnúť, takže ju zaraďujem do prvej skupiny :)