Ako robiť politickú kampaň

Ešte nikdy na Slovensku toľko ľudí nerozumelo reklame ako dnes. Zvlášť politický marketing ovládajú úplne všetci. Svoj názor na to, ako úspešne a kvalitne robiť kampane, vyjadruje skoro každý vo veku od 4 do 104 rokov. Ale určite aj stopäťročný dedko by najradšej na kameru povedal, ako by mal znieť ten-ktorý slogan. Len keby ho tí nevďační mladí počúvali!

Kto si o reklame prečítal knihu v takom nesmierne cudzom jazyku, akým je angličtina, vystupuje ako reklamný Guru. Väčšinou má holú hlavu, rozopnutú naškrobenú košeľu a pred sebou ohromne kreatívny laptop s jabĺčkom. Vlastníctvo tohto na Slovensku najcennejšieho marketingového nástroja automaticky znamená, že hocakú hlúposť dotyčný tresne, hneď sa z nej stane Zásadná Veta, nazývaná aj Posolstvo.

Nájdu sa aj takí, ktorí si Gurua nemôžu dovoliť, pretože za hodinku nezáväzného rozhovoru o Veľkej Kampani si Guru pýta aj 100 eur bez dph. Preto si niektorí opovážlivci robia Veľkú Kampaň bez Gurua. Tak sa na bilbordoch objavil aj náš rodinný urológ. Popri vyšetrovaní močových ciest mu asi nezostalo veľa času na prípravu volebného programu, preto sa hlavné body vyznačujú priam meditatívnou monotónnosťou:

Čítať ďalej

Škola, základ skromného života

Pri odmeňovaní majú u nás vždy prednosť vojaci a policajti s vysvetlením, že sú silovými zložkami. Akoby učitelia nijakú silu nepredstavovali. Znevažovanie vyučujúcich už trvá pridlho. S takouto perspektívou pôjdu absolventi pedagogických smerov všade inam, len nie do škôl. Nový článok pre SME.

Medveď ovcou nepohrdne

Horehronie som od detstva navštívil, odhadujem, asi dvestokrát. V regióne od Prašnice cez Staré Hory až po Španiu dolinu poznám nejednu zákrutu, chalupu aj krčmu, ale tých je málo, rovnako ako ľudí. Alkohol sa predáva podomovo. Na Bielu sobotu o druhej poobede som na susedovom priedomí uvidel lyrické pôstne zátišie. Skúste uhádnuť, čo už bolo vypité.

Čítať ďalej

Veľká noc detského alkoholika

Vždy som sa chcel nadchnúť pre veľkonočné sviatky, ale nikdy mi to nešlo. Predĺžený víkend som v detstve trávieval v horách na strednom Slovensku, kde vtedy hrozivo stúpal detský alkoholizmus – ten dospelácky už nemal kam, pretože dosiahol úroveň, pri ktorej by si zo zdesenia dali panáka aj nezlomní abstinenti.

Pod tlakom rodinného násilia som sa vybral do susednej doliny šibať. Hoci v Bratislave už pár týždňov trvala jar, tam ešte na severných svahoch ležal sneh a v noci bežne mrzlo. Neznáme, no zrazu otvorené domy tajomne voňali po zabíjačke, presladených koláčoch, divo behajúcich sliepkach a plastových zásterách. Na návšteve u cudzích nikoho nezaujímal môj pletený bič z vrbových prútov kúpený na trhovisku Miletičová, a nikto netušil, že symbolicky vítame jar a pripomíname si vzkriesenie, ale všetci túžili vedieť, koľko vydržím. Dospelí miestni hľadeli na malého chlapca z Bratislavy so zmesou neskrývaného pohŕdania, škodoradosti a chorej zvedavosti, tak ako sa dnes v televízii pozerá na Eurovíziu.

Mal som osem rokov a na umakartový obrus predo mňa položili pohárik borovičky plný tak, že pretekal. Myslel som si, že ide o žart, ale ostatné deti v mojom veku, aj mladšie, už mali svoj štamprlík dávno vypitý, práve dostali ďalší a viacerí rodičia už ležali pod stolmi. Koniec koncov, bolo skoro osem hodín ráno. Z majoliky trčali korbáče, len o trocha menšie ako elektrické stožiare, vyzdobené krikľavými mašľami a s rukoväťami ako poleno.

Čítať ďalej

Bandita

V stredu sme vo vydavateľstve Marenčin začali pripravovať sadzbu románu Dunaj v Amerike. Kniha bude vysádzaná veľmi dobre čitateľným pätkovým fontom Minion, ktorý sa nám osvedčil aj pri Pastierskom liste. Font vytvoril dizajnér Robert Slimbach, ktorý sa inšpiroval písmom neskorej renesancie.

Pri počítači sa vystriedalo viacero krásnych marenčinovských mačiek. Najprísnejšie na prácu dohliadal kocúr Bandita :)


Pri editorskej práci zasa pomáhal Friedrich Nietzsche Jr.