Hranice lásky

Včera som zažil katarziu pri pozeraní filmu Edge of Love (Hranice lásky). Je to príbeh o dramatickom živote waleského básnika Dylana Thomasa s dvoma mimoriadnymi ženami v čase vojny.

Mal som trocha obavy, či to nebude podobná patetická katastrofa ako Sylvia (o živote poetky S. Plathovej), ale našťastie nie. Oceňovaný film sa do našich kín vôbec nedostal, ale dá sa kúpiť na dévedéčku.

Básnik Dylan Thomas sa u nás dočkal len jediného, ale kvalitného prekladu od Jána Stacha, ktorému jazykovo vypomáhal J. Vašek. V roku 1969 vyšiel výber z Thomasovej poézie Chlieb, ktorý lámem. Možno ho nájdete v antikvariátoch. Je v ňom aj jedna z mojich najmilších Thomasových básní:

Štyriadvadsať rokov

Štyriadvadsať rokov pripomína mi slzy mojich očí.
(Pochovávaj mŕtvych zo strachu, že by sa ťažko vliekli do hrobu.)
V klenbe lona som sa krčil ako krajčír,
ktorý si šije rubáš na cestu
pri svetle mäsožravého slnka.
Vyobliekaný na smrť, začul som operu zmyslov,
červené žily mám plné mincí,
v záverečnom smere k prvotnému mestu
kráčam tak dlho, až je to naveky.

Prečítajte si pre porovnanie anglický originál Twenty-four years.

dylan-thomas_1016632c

Bratia. Made in China

Vrelo odporúčam román Bratia od súčasného čínskeho autora Jü Chua (nar. 1960). Knihu preložili mladí sinológovia Terézia Golasová a Albert Marenčin ml., vnuk legendárneho surrealistu a dramaturga a syn vydavateľa.

Všetci traja Marenčinovci sa volajú rovnako, takže to začína byť trochu neprehľadné :), ale mám veľkú radosť, že sa tvorivá tradícia tejto starej prešporskej rodiny rozvíja naďalej.

Zatiaľ vyšiel prvý diel. Silný príbeh o dvoch nevlastných malých bratoch má až mýtický pôdorys a odohráva sa na pozadí čínskej kultúrnej revolúcie.

ju chua bratia

Čítať ďalej

Nepohoda. Kde bude znieť hudba?

Strávil som niekoľko rokov organizovaním hudobných podujatí a som šťastný, že toto obdobie je už za mnou. Robil som aj niekoľko reklamných kongresov a dve sezóny som viedol po Európe turistické skupiny.

Naučil som sa, že je jedno, či máte na starosť dvetisíc fanúšikov techna, sedemsto kardiológov alebo päťdesiat cestovateľov, podstatné je iba jedno – aby bol ich počet na konci rovnaký ako na začiatku.

Dav sa správa nevypočítateľne a udalosti sa nedajú naprogramovať vopred. Vždy je ľahšie dostať masu na miesto konania, ako ju odtiaľ v krízovej situácii evakuovať.

Nijaká skvostná dramaturgia ani vzrušujúci program nezachránia podujatie, na ktorom sa stane niečo strašné. Aj po najlepšom zážitku sa chce každý zdravý vrátiť k svojim blízkym.

Aj mne ľudia skončili v nemocnici, veterné smršte zničili plány a kazila sa technika. Nič horšie sa nestalo. Mal som šťastie.

festival pohoda 2009

Čítať ďalej

Provincia

Na pozvanie svojich priateľov Lenky a Pavla Minárovcov som strávil tri dni v drevenici v Lome nad Rimavicou. To je slovenská provincia, v dobrom aj zlom zmysle toho slova. Je to jedna z najmenej osídlených častí našej krajiny a je škoda, že sa o nej nepíše viac – v Nemecku je život na odľahlom vidieku znova veľkou literárnou témou.

Ktovie, čo Habsburgovci prisľúbili lesníkom z Álp, keď ich sem pozvali v osemnástom storočí žiť. Ťažko odhadnúť, či sa prisťahovalcom sny splnili, alebo sa zmenili na nočné mory. Každopádne ľudia tam naďalej žijú, ťažko, ale predsa. S dvoma zašumenými televíznymi programami, miestnym rozhlasom, dvoma bulvárnymi denníkmi, jedným obchodom a krčmou, s kravami, ovcami, s poliami zemiakov, v dedinách aj na samotách.

Už pred rokmi som prestal chodievať do Vysokých Tatier, pretože nevidím dôvod, prečo sa na horách tlačiť so stovkami turistov ako na bratislavskom korze. Ale v zabudnutých Veporských vrchoch môžete kráčať celé hodiny a nestretnúť jediného človeka.

Podnikli sme výlety k prameňu rieky Ipeľ aj k tajomnému Dobročskému pralesu, ktorý je prírodnou rezerváciou už od roku 1913 a skutočnou džungľou stáročných stromov.

Turistické značky sa síce v regióne hľadajú ťažšie, ale príroda sa ukazuje v neupravenej, drsnej, autentickejšej podobe. Líška, ropucha, divoké kone, hríby, hmyz: divočina, akých na Slovensku zostalo málo a developeri, našťastie, netušia, že existuje. Aj tam sa dá žiť plnohodnotný život, ale či by som to dokázal, to neviem. Vyskúšať by som si to chcel.

DSC00492

Obrovskú zásluhu na záchrane a rozvoji našich lesov má rodák z Dobroče Jozef Decrett (1774 – 1841), slovenský “muž, ktorý sadil stromy”. Jeho život je námet na román o slovenskom novoveku.

Dobročský prales
Čítať ďalej

Literárni piráti

eskorta torrent

Upozornenie na tento torrent mi dnes prišlo emailom. Najviac ma zabavila veta: “ve slovenštině, ale opravdu stojí za poslech” :)

Iba venovanie “speciálne Lucii78” tohto piráta trocha ospravedlňuje – vždy som totiž oceňoval mužov, ktorí ženy obdarúvajú knihami.

Ale aj tak je to krádež. Je to celkom prosté – keby každý, kto si audioknihu ilegálne stiahne, za ňu radšej zaplatil, nový román by sa mi naozaj písal trocha ľahšie a bez toľkých existenčných starostí. A to isté platí pre filmárov, hudobníkov…

Piráti najčastejšie argumentujú tým, že hudbu síce kradnú, ale radi a často si kupujú lístky na koncerty a tým podporujú hudobnú scénu aj tvorcov. Lenže literárne podujatia sú u nás zadarmo a väčšinou za ne dostávam len symbolický, alebo nijaký honorár. Takže z čoho máme žiť my, spisovatelia, ak nie z percent z predaja?

Na druhej strane, spisovateľ-milionár Paulo Coelho tvrdí, že “person who does not share is not only selfish, but bitter and alone”…

Myslím si, že každý, kto to raz zažije na vlastnej koži, bude nútený konfrontovať a prehodnocovať vlastné stanovisko. A tento problém sa bude zostrovať.

Každopádne vďaka bohu, že sa knihy zatiaľ nedajú napalovať :))