Prvá recenzia

18/11/201318/11/2013 / Michal Hvorecky / Pridaj komentár

“Michalov počin je v niečom unikátny. Spamäti sa rodili priamo na sociálnej sieti, pričom každý príspevok bol okamžite okomentovaný niekedy až stovkami komentárov, a tak bol prežutý v búrlivých diskusiách virtuálneho davu.

Texty sú akousi retrospektívou štyroch rokov, aj keď v knižnej podobe ich Michal Hvorecký vytrhol z chronológie a precízne ich pomocou premostení poskladal úplne nanovo, čím vytvorili celkom nový literárno-esejistický celok. Je to tak autentický portrét autora, obraz Slovenska aj rôznych kútov sveta. Kritické slová na slovenskú realitu sa popritom prelínajú so spomienkami na detstvo v normalizačnej Bratislave a dospievanie v dobe mečiarizmu.

Spamäti sú malou veľkou obranou aj slovenského kultúrneho života. V textoch Hvorecký často vzdáva hold slovenskej klasickej hudbe, architektúre, histórii a literátom, a aj napriek pohybu v rôznych jazykových prostrediach, aj slovenskej jazykovej kultúre. Možno práve preto by si Spamäti mali prečítať hlavne Hvoreckého oponenti a kritici.”

Jozef Kuric, Sieťovka: Paperbackové (S)pamäti

Spamäti

14/11/201325/03/2014 / Michal Hvorecky / 2 komentáre

Michal Hvorecký: Spamäti

Mať rád, milovať je náročné, zato nenávidieť sa dá ľahko, bleskovo a kolektívne.

Autentický portrét autora od detstva v Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna. Putovanie po Slovensku aj po svete od Michaloviec cez Palermo až do Kábulu. Keď chcete vedieť, načo výrazný prozaik svojej generácie myslí kade chodí, čítajte Spamäti.

“Zmysel pre slovo, nesmierna práca, ktorú si s ním autor dal, ho v daných textoch odmeňuje ľahkosťou a pohotovosťou, prienikom do vecí a ľudí, problémov a otázok tam, kde mnohí chodia ťažkopádne okolo… takto sa odkrýva postoj človeka.”
Zuzana Bariaková, Pravda

“Je to dobrá kniha, autentická a zaujímavá a taký pocit som mal naposledy pri Lovcoch & zberačoch. Ak si ju kúpite, neoľutujete.”
Samo Marec

Názov vystihuje obsah: kniha oslovuje autentickými zážitkami, štylizovanými rozprávačským umením spisovateľa. Pamäť neskladuje spomienky, vytvára ich. Pamäť je generátor myšlienok, ruka na diaľkovom ovládači reality, na fantázii, ktorou sa ľudia snažia usporiadať informácie o svete: fyzikálne dimenzie, labyrinty duše, alternatívne vesmíry. Zavše ťažko rozlíšiť, kde viac písal autor knihu a kde viac kniha autora, ale autor vie, že to ani netreba. Táto kniha zvádza, aby ju človek čítal ako autobiografiu, ale Hvorecký ňou predstavuje viac svoju dobu, než sám seba. Rád by som napísal viac, ale budem si musieť ešte raz prečítať knihu aj dobu.”
Ondrej Herec

“Hvorecký je láskavý voči smiešnostiam, ktoré si spôsobujeme, vie však byť aj nekompromisný voči hlúposti, masovosti a kultúrnemu úpadku. Túži po krajine, v ktorej by sa darilo živým ľuďom i kráse obsiahnutej v písmenách, stavbách a iných podobách tvorivého talentu.”
Ľubomír Jaško

“Unikát… Literárno-esejistický celok… Autentický portrét autora, Slovenska aj rôznych kútov sveta.”
Jozef Kuric, Sieťovka

Pán Caban, nehanbite sa a nevoľte Kotlebu!

11/11/201312/11/2013 / Michal Hvorecky / 89 komentárov

Vážený pán Branislav Caban,

prečítal som si Vaše dva články, v ktorých vysvetľujete, prečo ste v prvom kole volili a prečo sa aj v druhom kole chystáte voliť Mariána Kotlebu. Ďakujem vám, že ste svoje názory napísali otvorene a vážim si Vašu úprimnosť, ktorú z tých riadkov cítim. Nepoznáme sa osobne, ale rozhodol som sa, že Vám napíšem, pretože považujem za mimoriadne dôležité zareagovať na obe Vaše správy.

Pochádzate z Rimavskej Soboty, z mesta, ktoré aj ja dobre poznám zo svojich častých ciest za čitateľmi a priateľmi. Nedávno som tam v sympatickom malom kníhkupectve rozprával s gymnazistami o knihách a čítaní. Mám prechodený celý región krížom-krážom.

Opisujete, ako často musíte inde po Slovensku vysvetľovať, že nie ste Maďar. Píšete, že Rimavská má „úžasnú históriu“. Ako pre koho. Ešte roku 1938 žilo vo vašom meste 6 345 Židov a napríklad v malom Vyšnom Blhu 799. A ďalšie stovky a tisícky v iných dedinkách a mestečkách po celom šírom okolí. A koľko ich tam žije dnes? Čo sa s nimi stalo? Zaujímate sa o históriu, takže to dobre viete.

Prišli ľudia, ktorí o sebe nikdy nevyhlasovali, že sú xenofóbovia či nebodaj rasisti alebo extrémisti a ak aj mali vyholené hlavy, tak len preto, že boli plešatí. Ako píšete, „chceli upozorniť na problém a akurát zdvihli prst všetkým ľavicovým aj pravicovým politikom, ktorí sú v zásade úplne rovnakí a majú len plné ústa prázdnych rečí a planých sľubov“.

Onedlho sa postarali o to, že Židia z Gemera boli deportovaní do koncentračných táborov na nacistami okupovanom poľskom území. A tam skoro všetci brutálne zavraždení. A za tých Židov, ktorí zostali na území Slovenského štátu, zaplatila Slovenská republika dokonca 500 ríšskych mariek za osobu za odvoz do koncentrákov.

Čítať ďalej →

Kotleba, problém všetkých slušných ľudí

10/11/201310/11/2013 / Michal Hvorecky / 3 komentáre

Pre mňa je najdesivejšou správou župných volieb výrok premiéra Fica, že Marián Kotleba je iba problémom pravice. Postup tohto človeka do druhého kola znamená veľký problém pre všetkých slušných ľudí na Slovensku. Jeho ambícia etablovať sa ako bežný politik je mimoriadne nebezpečná.

Razantný vzostup zaznamenal Kotleba v období Ficových vlád, čo bola reakcia ľudí na neschopnosť mocných riešiť závažné problémy v chudobných regiónoch. Mám zimomriavky z toho, koľko ľudí volí muža, ktorého jediným programom je nenávisť a násilie. Ale je to fakt a treba naň reagovať, pretože bezradnosť okolia ho iba posilní.

Smer je najpravicovejšia vláda, akú sme na Slovensku zatiaľ mali. No je to populistický a ľudácky mutant pravicovosti, bez koncepcie, bez vízie, bez reforiem, falšovaný ľavicovosťou a vzývaním všemocného štátu, do špiku kostí prehnitý, skorumpovaný a dokonale krytý harabinovskou mafiánskou verziou „spravodlivosti“.

Kotleba ponúkol „riešenie“. Svojím diletantizmom dosiaľ poskytoval hojnosť námetov na vtipy. No uspel bez peňazí aj programu a teraz sa so svojou holohlavou bandou smeje on.

Neočakávam, že sa opozícia z banskobystrického debakla poučí. Do tej slonovinovej veže totálne odtrhnutej od reality neprenikli ani ťažšie porážky na celoštátnej úrovni.

Čo môže byť pre občana zúfalejšie, ako želať si, aby vo funkcii ďalšie štyri roky zostal ten, kto terajší príšerný stav zapríčinil?

Slovenským osudom zrejme nie je väčšie zlo verzus menšie zlo, ale voľba medzi hrôzou a katastrofou.

Zobraz Doriana Graya

09/11/201314/11/2013 / Michal Hvorecky / 3 komentáre

Premiéra novej slovenskej opery je udalosť, aká sa koná raz za desaťročie. A zhruba toľko aj trvalo pripraviť v SND premiéru Doriana Graya od Ľubice Čekovskej. Projekt sa napokon podarilo dokončiť, čo je nesporný úspech.

Hudobne je to nápaditý, nanajvýš súčasný eklektický kus, poučený avantgardou aj minimalizmom, a zároveň so zjavnou ambíciou neskončiť v gete fajnšmekrov extrémnych zvukov, ale osloviť širšie publikum. Lenže asi to mala byť skôr symfónia ako opera.