Ako učiť literatúru lepšie?

/ Michal Hvorecky / 33 komentárov

Oslovili ma z Metodicko-pedagogického centra, kde sa pripravujú školské osnovy, aby som im povedal názor na výčbu literatúry na stredných školách. Navštívil som v uplynulých rokoch desiatky gymnázií aj iných typov škôl po celej krajine a hovoril som o tom s pracovníčkami otvorene a kriticky. Prekvapilo ma, že so mnou vo všetkom súhlasili – zmeny v učení o knihách a jazyku sa na Slovensku zavádzajú veľmi pomaly, alebo vôbec. Tu sú moje návrhy, ako stav zlepšiť:

1. Neklásť ortodoxný dôraz na (zväčša) zastarané učebnice, ale využívať naplno kvalitné nové čítanky, ktoré sa však do väčšiny škôl vôbec nedostali. Jednoducho: čítať najmä literatúru, až potom teoretizovať.

2. Skončiť v ére Google a Wikipedie s našou povestnou posadnutosťou encyklopedickými vedomosťami. Tá v praxi znamená, že študenti sa nabifľujú, kedy a kde sa narodil a zomrel Hugolín Gavlovič, ale v živote od neho nečítali jediný verš a nemajú potuchy, že by ich jeho humor mohol osloviť.

Čítať ďalej →

Prvý máj

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Som šťastný, že ma na Prvého mája ako pred 25 rokmi už nikto nenúti ísť do sprievodu, aby som šibrinkoval krepovým mávatkom pred geriatrickými súdruhmi, ktorých oči hrozivo zväčšili popolníkové okuliare. Deduškovia sa ako naschvál stále pozerali niekam doblba a vždy medzi nimi stála aj jedna duchom neprítomná teta, aby sa nepovedalo (podobne ako dnes).

Z verejného rozhlasu hulákali zdravice hlásateľov, zneli posolstvá z fabrík aj škôl, ktorých obsahom nebolo vôbec nič, a striedali sa s ľudovou hudbou a s tým najpopulárnejším z domáceho popu (Vondráčková, David & spol, čiže to isté, čo dnes). Iskry iskrili. Pionieri salutovali. Zväzáci falošne spievali Pieseň práce, ktorou sa oslavovalo celoročné flákačstvo v ČSSR. Ako dobre, že sa nemusím promenádovať pod krvavočervenou tribúnou, na ktorej boli špendlíkmi popripichované choré heslá z polystyrénových písmen, čo večer opadali ako lístie a povaľovali sa medzi haldou dotrhaných transparentov, odznakov a vlajok.

Už mi nijaký pripitý Serjoža netlačí hlavu do svojho tanku, aby som aj znútra videl, kto a čo sa svedomito stará o to, aby som sa nikdy v živote nikam nedostal západným smerom, a aby som si pripomenul, kto každoročne ničí naše cesty počas vojenských manévrov. Veliteľ nám porozprával, že na svetový mier sa treba dobre vyzbrojiť a slobodu treba na hraniciach prísne strážiť, aby jej nikto neunikol. Delá aj transportéry s dlhočiznými raketami, o akých sníva mokré sny ďalší potomok Kim Ir-sena, sa tiahli cez pol Bratislavy.

Bol som z toho dňa taký ohučaný, že mi vôbec nechutil párok za odmenu, v ktorom bolo oveľa viac vody ako mäsa, ani ruský čaj, v ktorom nebola ani štipka čaju, nehovoriac Ruska. Raz ma zobrala do sprievodu aj otcova matematická fakulta, ale tá bola v rade až úplne posledná, a keď sme sa dostali na rad, na tribúne už nezostala ani noha, pretože režim mal oveľa radšej murárov ako vzdelaných ľudí (tak ako dnes náš premiér). Želám vám príjemný slobodný Prvý máj!

Prečítajte si aj: Reklama včera a dnes

Dunaj! Amerika! a tak!

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

Vladimíra Váňová napísala o viedenskej čítačke. Ďakujem!

Včera nám do Vídně přijel číst a povídat Michal Hvorecký. Jeho román Dunaj v  Amerike vyšel v německém překladu Michaela Stavariče a příští rok by měl dokonce vyjít v překladu českém.

Eine Liebeserklärung an die Donau. Ráda jsem Michala zase viděla. Protože je opravdový, není pozér, jak už tomu u současných spisovatelů občas bývá. Protože umí poslouchat. Protože má úchvatnou němčinu. Protože žije neskutečně krásný příběh spisovatele “malé literatury”. Protože umí vyznávat lásku řekám. Michal mluvil o překladu. O masovém turismu. O osudech intelektuálů východní Evropy. A mluvil bolestněkrásně.
Díky za pár střípků slovenštiny ve Vídni!

Lovci & zberači: kniha na stiahnutie

/ Michal Hvorecky / 35 komentárov

23. apríla je Svetový deň knihy a autorských práv. Venujem vám svoju zbierku poviedok Lovci & zberači. Myslím si, že autori majú oveľa viac povinností ako práv. Nepáči sa mi knižný trh, kde nadnárodný distribútor zarobí na jednom mojom predanom výtlačku 6 eur, zato ja 90 centov. Je to aj možnosť pre ľudí, ktorí si v čase krízy nemôžu dovoliť kupovať poviedky alebo romány, a ktorých je u nás, žiaľ, stále viac.

Oveľa, oveľa väčšou hrozbou ako nelegálne sťahovanie je podľa mňa svet, kde sa nečíta. Zároveň pripomínam, že ak si moju knižku kúpite, naozaj trocha prispejete k tomu, že môžem ľahšie a rýchlejšie dopísať ďalšiu. Želám vám inšpiratívne čítanie! Celý rukopis si zadarmo stiahnete vo formáte PDF tu: Michal Hvorecky Lovci & zberaci alebo vo formáte epub a mobi.

Čítať ďalej →

Básnika Janovica napadol Machala

/ Michal Hvorecky / 13 komentárov
Útok na Tomáš Janovica je nehorázny, škandalózny a musí byť riadne vyšetrený. Dúfam, že sa od takýchto prejavov násilia dištancujú naši vrcholní predstavitelia. Drahoslava Machalu netreba zvlášť predstavovať. Bývalý eštébák, extrémny nacionalista, antisemita, autor Gašparovičovho životopisu aj Ficových prejavov a krstný otec jazdeckej sochy Svätopluka.
A s kým z literárnej obce sa stretol staronový minister Maďarič? Pozval k sebe iba zástupcov Spolku slovenských spisovateľov, kam patrí Machala a jemu podobní, ktorí za každého režimu dostávajú dotácie na svoje fašizoidné časopisy a aktivity. Drahoslav Machala predstavuje tú časť slovenskej kultúry, ktorú má tento štát nadovšetko rád, pretože mu vždy pritakáva, a nielen to, podlizuje sa mu, žobroní a pchá sa mu do zadku.
Želám Tomimu Janovicovi aj jeho drahej žene skoré uzdravenie. Dovolím si zacitovať jeho smutnú anekdotu: Žalúdku sa uľaví, keď vyvracia, čím sa pokazil. Škoda, že si takto nemôže uľaviť aj srdce.