V Transylvánii na šikmej ploche

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

Keď sa to hodí, hejslovákmi sa to len tak hemží. Nepostrehol som však, že by niektorý z nich protestoval proti rušeniu vyučovania slovenčiny na zahraničných univerzitách. Lektori budú musieť kvôli šetreniu slovenského ministerstva školstva odísť až z trinástich európskych vysokých škôl.

Napríklad vo Francúzsku sa už čoskoro slovenský jazyk a literatúru na akademickej pôde nenaučíte nikde, hoci dosiaľ to bolo možné až na troch miestach.

Tento krok predstavuje nový absurdný úsporný krok, ktorý prinesie hlavne ďalší úbytok literárnych a odborných prekladov, ktorých počet je mizivý. Už dnes slovenské texty napríklad do nemčiny väčšinou prekladajú češtinári, pretože ten jazyk im poskytuje oveľa viac príležitostí a podpory.

Lepšia situácia so slovenským jazykom, žiaľ, v spriaznenej cudzine nevládne ani na úrovni základných a stredných škôl. Koncom apríla som na pozvanie vyslaného učiteľa Vlada Dolinaya navštívil slovenskú menšinu v západnom Rumunsku.

Čítať ďalej →

Proti šedi

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Známa česká novinárka Jana Kománková so mnou urobila interview pre nový výborný web Proti šedi. “Mladý slovenský spisovatel Michal Hvorecký patří mezi naše oblíbence. V rozhovoru jsme se dověděli, jak vypadá režim spisovatelské práce a proč jel lodí do Hamburku. Pěkně se uvelebte a počtěte si.“

Radosť

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

4. mája 2011 som mal čítačku v Bardejove. Naposledy som tam vystúpil pred desiatimi rokmi s dídžejom Tiborom Holodom v rámci turné s knižkou Lovci & zberači. Tentoraz som predčítal pod holým slnečným nebom na dvore dobrého kníhkupectva, ktoré sa volá Radosť – presne tú som pár krokov od Radničného námestia cítil aj ja. Ďakujem Slávovi Katušinovi, ktorý akciu zorganizoval a mobilom urobil zopár fotiek.

Čítať ďalej →

Dojmy zo širokého štadióna

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Časy, keď som ako šesťročný spával v hokejovej helme, sú už síce dávno preč, ale národný šport máme v našej krajinke iba jeden. Možnosť zažiť Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji vo svojom meste som si nenechal ujsť.

Kto by nechcel na vlastné oči vidieť jeden z najdrahších štadiónov v Európe? Lístok síce stojí dosť, ale človeku aspoň napínavé sledovanie každú chvíľu neruší rozjarená trojčlenka Sklovská – Prezident – Široký, čo je na nezaplatenie. Škoda, že sa tak zle načasovalo zatknutie štvrtého do partie Varehu, deti mohli pred zápasom dostávať jabĺčka…

Organizácia milo prekvapila. Už len treba našincom vysvetliť, že na svete existujú turnikety – keď sa ich naučia stavať do hadiacich sa radov, bude vstup dokonalý. Tlačenica však bola úplné nič v porovnaní s kvalifikačným futbalom na Slovane, kde som takmer prišiel o život.

Navyše som sa antropologicky rozhliadal po husto zaplnenom okolí a to rozptýlilo všetky chmáry. Vládol tam prísnejší dress code ako na hip-hope. Pripadal som si ako Vladimír Palko na Dúhovom pochode. Asi dvestokrát okolo mňa prešiel značne chytený Demitra. Spievali sa neuveriteľne vulgárne pesničky, ako aj ľudovky a dokonca sa detviansky krepčilo.

Viackrát som zacítil trávu. Zrejme fanúšikovia z Podpoľania rituálne zapálili konope, aby odohnali zlých germánskych duchov. Nepomohlo. Tripp bol silnejší.

Čítať ďalej →

Krátke stanovisko k dlhodobému problému

/ Michal Hvorecky / 13 komentárov

Vrátil som sa po niekoľkých dňoch v zahraničí opäť domov a dozvedel som sa, že politici zrušili festival Multiplace v Trnave. Nemohol som tomu uveriť. Výstavy a festivaly sa totiž u nás takýmto bleskovým spôsobom zakazovali za totality. Lenže poslancom Trnavského samosprávneho kraja nestačilo, že z absurdných dôvodov odvolali z funkcie Vlada Beskida, riaditeľa Galérie Jána Koniarka. Teraz sa rozhodli zničiť aj Vladove záverečné aktivity, na ktorých pracoval veľký tím podporovateľov súčasného umenia.

Festival Multiplace zapojil Trnavu do projektu s ôsmimi oveľa väčšími európskymi mestami. Akcia si za niekoľko rokov vybudovala významnú pozíciu na mape kultúrnych podujatí na Slovensku i vo svete.

Čítať ďalej →

Cesta do Rumunska

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

V utorok 26. apríla 2011 cestujem na pár dní do Rumunska medzi tamojších Slovákov. Už dvesto rokov tam žije malá, takmer zabudnutá menšina. Dnes je to jeden z najchudobnejších regiónov Európy. Navštívim Novú Hutu (Sinteu), Gemelčičku a bývalú banícku obec Bodonoš (Budoi). Na jedinom tamojšom slovenskom gymnáziu urobím workshop písania a na druhý deň budem jedným z porotcov súťaže v literárnom prednese v slovenskom jazyku. Na týchto mladých ľudí svet zabudol a väčšina našich hejslovákov ani netuší, že vôbec existujú. Ak bude čas a príležitosť, budem fotiť a možno o tom zážitku aj napíšem.