O literárnom remesle. Pocta Jane

Keď som na slovenských univerzitách párkrát hovoril o dôležitosti editovať rukopis, neraz som sa stretol s názorom, že ide o podlizovanie sa publiku nehodné ozajstnej literatúry. No odjakživa som si myslel, že úprava hotového textu je takmer rovnako dôležitá ako samotné písanie.

Prvé prózy mi editoval Egon Bondy. K úspechu Lovcov & zberačov výrazne prispel Pavol Minár, ktorý medzičasom literárnu scénu opustil a úspešne sa venuje reklame. Jazykovú stránku Plyšu ovplyvnila jazykovedkyňa a autorka Inge Hrubaničová, ktorej kniha o slovenčine patrí k titulom roka.

Keď som písal Dunaj v Amerike, uvedomoval som si, že taký veľký projekt sám nezvládnem. Roky zažívam pri nedeľných obedoch u rodičov rituál. Mama sa ma opýta: „Koľko si tento týždeň napísal?“ „Dve som strany vyškrtol,“ odpovedám. „Ale ako potom môžeš niečo dokončiť?“ „Neviem, celé mesiace škrtám a na konci je hotový román.“

Čítať ďalej

Mapa Dunaja

Chcel som, aby na začiatku knihy bola mapa rieky. Keďže aj na ne sa vzťahujú autorské práva, a tie prísne dodržiavam, ukázalo sa to ako prekvapivo ťažká úloha. Napokon mapu v Nemecku špeciálne pre román vytvorila kartografka Vera Rochlitz, za čo jej patrí moje poďakovanie. Sú na nej všetky zastávky, topografia príbehu od Čierneho lesa až po Čierne more a mestá Mníchov, Regensburg, Passau, Linz, Melk, Viedeň, Bratislava, Budapešť, Moháč, Vukovar, Belehrad, Vidin, Russe, Veliko Tarnovo, Braila, Tulcea a Sulina. Obrázok sa dá kliknutím zväčšiť.

Dunaj je rieka príbehov: interview o románe

Dunaj je rieka príbehov

Spisovateľ Michal Hvorecký a vydavateľ Albert Marenčin o novom románe.

Prečo si sa rozhodol napísať Dunaj v Amerike?
Dôverne to prostredie poznám a zdalo sa mi vhodné pre literárne rozprávanie. Dunaj je epická rieka, plná príbehov. Strávil som prácou na lodiach dve sezóny a preplavil som sa mnohokrát hore-dolu z Nemecka do Rumunska. Stretol som stovky Američanov a počúval som ich príbehy, diskutoval s nimi, zbieral som novú inšpiráciu. Bola to tvrdá, ale dobrá škola.

Čo si vlastne na Dunaji robil?
Oficiálne tour manažéra, čiže dohliadal som na to, aby celý program skupiny na lodi aj na súši perfektne fungoval. Loď je ako pohyblivý hotel. Denne som však bol aj tlmočník, občas sprievodca a keď nastala krízová situácia, tak „muž pre všetko“. Väčšina pasažierov boli starí ľudia. Američania naplno dovolenkujú až vo vysokom veku. Kto pracuje s dôchodcami, ten vie, že sú často chorí, unavení, netrpezliví aj zábavní – vlastne ako deti.

Čítať ďalej

Zabudnutý Dunaj: fotografie v knihe

Pri písaní románu Dunaj v Amerike som si prezrel mnohé staré i nové fotografie rieky, no najviac ma zasiahlo unikátne dielo dunajského kapitána a fotografa Johanna Eilingsfelda, ktorý sa narodil roku 1877 v Mözsi. Roku 1905 začal ako lodník kariéru na parníkoch a už o sedem rokov dosiahol najvyššiu hodnosť.

Hrdý občan Rakúsko-uhorskej monarchie ovládal nemčinu, maďarčinu, rumunštinu, srbčinu aj bulharčinu. Za svoje transportné služby na rieke počas prvej svetovej vojny získal viacero vyznamenaní. Na svojom najmilšom parníku Helios pracoval pre slávnu Dunajskú parnú plavebnú spoločnosť, čiže Donaudampfschiffahrtsgesellschaft (DDSG), ktorá vznikla roku 1829 vo Viedni.

Fotografie vytvoril v rokoch 1915 až 1929. Najčastejšie fotil z hornej paluby a z kapitánskeho mostíka, odkiaľ zaznamenal stovky dunajských scenérií od vojnových bitiek až po močariny delty. Dvakrát sa oženil, pravdepodobne nie šťastne, a deti nemal. Zomrel roku 1967 v obci Dunaszekcsö pri Moháči.

Žiaľ, jeho tvorba zostáva dodnes neznáma a jeho meno sa nevyskytuje ani v encyklopédiách. Len niekoľko Eilingsfeldových fotiek visí v Múzeu Janusa Pannonia v maďarskom Pécsi. Nedočkal sa retrospektívnej výstavy ani monografie. Pritom vytvoril umelecký dokument mimoriadnej hodnoty, záznam o Európe, ktorá buď už zmizla, alebo sa rýchlo stráca z máp aj z hláv.

Veľmi si cením súhlas dedičov autorských práv s použitím jeho fotiek na obálke a vnútri knihy.


Prečítajte si aj o
dunajských fotografiách od Inge Morath.

Korektúry

Už niekoľko týždňov naplno editujem, redigujem, škrtám, dopĺňam a inak korekturujem definitívnu verziu románu Dunaj v Amerike. Proces vydania knihy vstupuje do záverečnej fázy.

Ešte zostáva vyrobiť dvojstranovú mapu rieky, inak sú všetky texty aj obrázky pripravené. Vizuálnu podobu knihy vytvára moja dlhoročná spolupracovníčka Mikina Dimunova. Nepoznám na tejto práci nič krajšie, ako keď sa zo sterilného wordovského dokumentu stáva knižka. Typická strana rukopisu vyzerá takto:

Čítať ďalej