Keď deti vidia čítať rodičov, často sa pridajú

Podcast Lifestarter – učeniu niet konca

Mnohým študentkám a študentom spôsobuje ťažkosti koncipovanie svojich myšlienok do textu a nie sú zvyknutí čítať dlhý text a vytiahnuť z neho podstatné informácie. Na školách deti učíme čítať rýchlo, plynule, bezchybne a mechanicky odpisovať písmená kým ich nevedia napísať krasopisne. O čítaní kníh s porozumením, o slovenskom knižnom trhu, ale aj o tom, ako nájsť v čítaní radosť sa v ďalšej časti podcastu rozprával moderátor Noro Chomistek so spisovateľom a prekladateľom Michalom Hvoreckým.

10 najhorších knižných obálok roku 2013

Čo bolo najohavnejšie v oblasti knižného dizajnu na Slovensku? Rok 2013 priniesol nesmierne bohatú úrodu grafických príšerností. Trend zostáva rovnaký, dokonca silnie: vydávať čo najlacnejšie a čo najrýchlejšie, pretože Slovákom je to aj tak jedno, hovoria si naši vydavatelia.

Pod tlakom trhu, ale hlavne túžby po peniazoch padajú posledné morálne a estetické zábrany. Ešte aj dobrá beletria sa tlačí na papieri len o málo kvalitnejšom ako socialistický Harmasan. Pravidlá sadzby? Väčšina zalamovačov ani len netuší, že nejaké existujú. Stačí sa za deň naučiť Adobe InDesign a ide sa. Obálky zalamuje syn alebo svokor vydavateľa, vzdelaním programátor alebo záhradník, pretože pri kradnutých fotkách a ilegálne stiahnutých fontoch vlastne aj tak nezáleží na tom, ako sa to celé poskladá dohromady.

Vydavatelia majú dojem, že ešte ako-tak sa oplatí investovať do grafiky detských kníh, ale dospelí znesú všetko.

Tri rôzne škaredé fonty? Tri nevydarené fotky? Tri desivé biele rámiky? Hrôzostrašné zalomenie zadnej strany? Výsledkom je najpredávanejšia kniha roka Vyznanie. Šetrilo sa zbytočne a na nesprávnom mieste. Pri takom náklade to mohol urobiť aj expert, ktorý pracuje pre Suhrkamp, Penguin alebo Phaidon. Alebo ešte radšej troška talentovanejší Longauerov žiak.

Existujú aj pozitívne príklady. Stále fungujú dobré vydavateľstvá, ktoré si dávajú záležať na typografii, dizajne i väzbe. Problémom je, že ich predajnosť zväčša klesla na úroveň štatistickej chyby a úspechom je, keď vôbec dosiahne trojciferné číslo.

10. Žraloci nastavili tohoročnú latku nekvality skutočne vysoko. Môj zvlášť obľúbený je efekt šmuhovaných hláv. Photoshop sa zapotil. Krásna je aj kombinéza s výstrihom a praktická startrekovská zbraň. A ako pekne skáču čeľuste za strechou domu!

Obrázok

Čítať ďalej

Slováci nie sú analfabeti

Sledujem debatu o knižnom trhu a budúcnosti vydávania a kupovania kníh u nás. Vo viacerých článkoch sa vyskytlo aj moje meno, v podstate v dobrom, najmä v súvislosti s tým, že vraj mám mimoriadne znalosti o marketingu aj “obchodného ducha“. To počúvam už štrnásť rokov, vlastne odvtedy, čo som debutoval.  A rovnako dlho sa na tom zabávam.

Už som to napísal veľakrát, ale pokojne to zopakujem. Keď som začínal, nemal som nijaké vedomosti o marketingu ani skúsenosti s ním, a nemám vlastne dodnes. Nikdy som sa nič také neučil, vyštudoval som umenovedu. Ale už roky som vášnivý čitateľ, chodievam do kníhkupectiev doma aj v zahraničí a nakupujem staré aj nové knižky.

Odkedy som pripravoval debut, sledujem scénu ešte pozornejšie. Obálky slovenskej literatúry vyzerali skoro ako spred storočia a typografia podobne. Rozhodol som sa pre iný prístup, dizajnom a písmom počnúc. Nechápal som, prečo vydavateľstvá nijako nekomunikujú so svojimi potenciálnymi čitateľmi, nevydávajú katalógy, nehovoria s distribúciami ani kníhkupcami, ani neorganizovali krsty alebo čítačky, veci, ktoré boli na západ aj na východ od nás samozrejmé už desiatky aj stovky rokov.

Keď som šiel na svoje prvé turné s knihou Lovci  & zberači, dozvedel som sa, že som prvý, kto takto verejne vystupuje pred publikom na viacerých miestach krajiny. Ale ako inak ma ľudia mali spoznať? Moje meno nikto predtým nepočul. Nepoužíval som nijaké tajné obchodné ťahy ani zložité predajné stratégie, ale iba zdravý sedliacky rozum.

Keď niečo urobím a stojím si za tým, tak chcem, aby sa to dostalo k svojmu publiku. Ikskrát mi to vyčítali v recenziách, vraj to bolo podlizovanie sa, že vraj také niečo sa ku kultúre vôbec nehodí. Niekde tam sa zakorenil zvyk, že spisovatelia vlastne vôbec nemajú rozmýšľať o peniazoch a predajnosti, pretože to je pod úroveň Umelca. Donekonečne o mne písali, že som “komerčný”, čo bola dokonalá absurdita, pretože väčšinu spisovateľskej práce som vykonával bez nároku na odmenu. A dnes sa to zrazu velebí ako správna priekopnícka cesta.

A už vôbec nechápem, prečo sa stále tvrdí, že “Slováci sú v čitateľskej gramotnosti len o kúsok nad analfabetmi“ (v tomto sa zhodli aj Juraj Kušnierik a Svetlana Žuchová). To je úplný nezmysel a podľa mňa urážka inteligentnej populácie. Kníh sa u nás predáva stále viac a knižný trh zažíva roky rast, ktorý však nevyhnutne narazil na strop. Som presvedčený, že veci sa utrasú a vývoj pôjde ďalej, možno nie tak megalomansky, ale skromnejšie a poctivejšie, čo bude na prospech autorov aj čitateľov. Celkom by stačilo dodržiavať základy obchodnej etiky a zverejniť zoznam chronických neplatičov, ktorý by bol pre mnohých veľkým prekvapením. Všade, kade chodím, snažím sa propagovať čítanie a písanie, najmä medzi mladými ľuďmi. Ale koľkí to u nás robia? Kedy ste naposledy počuli verejne známeho človeka propagovať knižky?

Jeden z najznámejších vydavateľov už dvadsať rokov v rozhovoroch opakuje, že slovenské knihy sa nekupujú a roní krokodílie slzy, ako už neviem koľkýkrát skrachoval. Skúste si predstaviť, že by sa napríklad významný výrobca jogurtov stále v médiách sťažoval, že jogurty sa nekupujú. Nezačali by ste aj vy pochybovať o tom, či ich naozaj chcete?

Podľa mňa by na začiatok stačilo, keby si slovenský knižný trh vážil tých, vďaka ktorým existuje – svojich čitateľov, a sústavne ich nepodceňoval a z niečoho neobviňoval. Kto si idealizuje Island alebo Slovinsko, ten vôbec nepozná tamojšiu situáciu. Knižný trh sa radikálne zmenil všade, aj tam, aj v Nemecku a v USA aj v našej malej krajinke. Prežívame zložitú, ale aj vzrušujúcu a inšpiratívnu éru. Kvalitná literatúra to mala ťažké vždy a my teraz tvoríme v oveľa lepších podmienkach ako naši predchodcovia. Keď som začínal, iba sa rodili audioknihy a nik nechyroval o eBookoch. Už som zažil istý malý úspech aj totálny prepadák, a oboje ma posunulo ďalej.

Niekto sa túži stať bankárom, ja som sa chcel stať spisovateľom a vždy mi bolo jasné, že sa nebudem mať tak dobre ako bankár. Ale robím niečo, čo bankár nie: rozprávam ľuďom svoj príbeh. Raz je čitateľov veľa, inokedy menej. Neviem, ako to bude v budúcnosti, ale kým bude aspoň jeden, mienim v tom pokračovať. Nelamentujem, pracujem. Práve editujem rukopis. Pozdravujem vás v daždi!

Prečítajte si aj: Náš knižný trh je chorý

Darovať dušu

Keď som bol malý a chodieval som rodičom do stánku na našom bratislavskom sídlisku kupovať noviny, vedel som, že budú plné dobrých správ. Čo sa zasa v štáte podarilo, kde sa čo vybudovalo a ako sa to všetkým páči, ako sa plán plní na stodvadsať percent, kde sa dá po prospešnej práci oddychovať, aké úspechy sme opäť dosiahli v kultúre, športe a vo vede. Ešte aj počasie hlásili takmer vždy pekné!

No zároveň som už ako dieťa vedel, že skoro všetko sú lži. Informácie vyznievali pri pohľade okolo seba tak absurdne, že si protiklad medzi propagandou a realitou uvedomovali aj školáci.

Raz som stál v dlhom rade pred kioskom a robotník v montérkach zvolal na predavačku: „Jedno Klamstvo si prosím!“ Obdivoval som jeho odvahu. Nastal rozruch, no pani nezaváhala a podala mu cez okienko Pravdu.

Čítať ďalej

Týždeň chátrajúcich slovenských knižníc

Počas marcového Týždňa slovenských knižníc si často spomínam na množstvo knižníc v tejto krajine, ktoré som navštívil. Hoci niekde na mňa prišlo sedemdesiat a inde iba sedem ľudí, mám skoro na všetky podujatia silné spomienky.

Zažil som tam šialené, zvláštne aj zábavné veci. Raz mi vynadajú, inokedy ma chvália, dakde sú apatickí, voľakde zas nadšení a zvedaví. Jeden večer sa pre množstvo otázok nedostanem k predčítaniu, druhý nahlas prednesiem štvrtinu knihy.

Čítať ďalej

Chvála čitateľov. Poďakovanie.

Zriedkavo sa dnes chváli čítanie, preto tento text venujem vám, ktorí ste upreli zrak na tieto riadky. Milé čitateľky, milí čitatelia, predovšetkým vám patrí veľká vďaka za to, že ste. Podľa štatistík je vás totiž na svete čoraz menej.

Každý štvrtý pätnásťročný Európan má problém porozumieť tomu, čo si prečítal. Až štyridsaťpäť percent mladých ľudí vôbec nevyhľadáva knihy, čo je pre nás, ktorí radi čítame, dosť šokujúce číslo. Nepodceňujme tieto fakty a začnime to meniť od seba, pretože vieme, že máme čo ponúknuť – knihu, jeden z najcennejších vynálezov ľudstva.


Čítať ďalej