Týždeň chátrajúcich slovenských knižníc

Počas marcového Týždňa slovenských knižníc si často spomínam na množstvo knižníc v tejto krajine, ktoré som navštívil. Hoci niekde na mňa prišlo sedemdesiat a inde iba sedem ľudí, mám skoro na všetky podujatia silné spomienky.

Zažil som tam šialené, zvláštne aj zábavné veci. Raz mi vynadajú, inokedy ma chvália, dakde sú apatickí, voľakde zas nadšení a zvedaví. Jeden večer sa pre množstvo otázok nedostanem k predčítaniu, druhý nahlas prednesiem štvrtinu knihy.

Minule si na besedu jedna pani pripravila zoznam asi tridsiatich otázok. Prvé zneli: „Aký je zmysel života? Čo je to kultúra? Kam vedie globalizácia?“ Riadne som sa zapotil.

Rád vždy nakupujem tituly z vyradených fondov, na ktoré skoro všade vyhradili veľkú policu. Naposledy som si z Novej Bane priniesol šesť cenných knižiek vo výbornom stave, ktoré som dlho zháňal. Stáli tak málo, že mi ich napokon pani knihovníčka venovala zadarmo, namiesto honoráru.

V kultúre často zažívam návrat k obchodu v naturáliach. Dokonca už aj v jednej firme sa ma nedávno opýtali, či ma nemôžu vyplatiť knihami, lebo vedia, že ich mám rád a zbieram ich. Škoda, že toto staronové platidlo ešte neprijali banky, hneď by sa mi ľahšie platili šeky.

Keď som počas Týždňa slovenských knižníc počúval oficiálne reči v televízii a v rádiu, aké sú knižnice dôležité, čo všetko pre krajinu a národ znamenajú a bla, bla, bla, pripadalo mi to zvláštne a dosť pokrytecké.

Poznám tieto domy dôverne, v mestách aj mestečkách, na východe, v strede aj na západe republiky. A dovolím si konštatovať, že slovenské knižnice nežijú, ale živoria. Nenakupujú do zbierok systematicky nové tituly, ale žobronia u vydavateľov o zľavy, aby vôbec mohli doplniť do fondov zopár novších kusov. Dokonca sú medzi nimi také, čo si nemôžu za rok dovoliť skoro nič.

Technický stav knižníc je čoraz horší. Až na výnimky sa budovy rozpadajú, neobnovujú, zariadenie je retro prehliadkou socialistického dizajnu, ale bez pôvodnej funkčnosti. Nehovoriac o toaletách a hygiene. O bezbariérovosti môžu hendikepovaní občania zväčša len snívať. Málokde sa pripojíte na wi-fi. Zriedkavo naďabím na audioknihy.

Nové knižnice sa u nás prakticky nestavajú, čo je opäť slovenské špecifikum, stačí porovnanie so susednými krajinami. Česť cenným výnimkám v Banskej Bystrici a na Katolíckej univerzite v Ružomberku, hoci rozhodne nejde o stavebné skvosty. Napríklad u západných susedov sa každoročne organizuje konferencia o inovatívnej architektúre nových českých knižníc, pretože naozaj je o čom odborne diskutovať.

Slovenské mestá sa k svojim knižniciam správajú neraz macošsky, odsúvajú ich do podradných priestorov nevhodných na čokoľvek „dôležitejšie“. Za škandalózny považujem stav viacerých skladov, kde knihy doslova hnijú.

Politici sa do knižníc hrnú iba pred voľbami, pretože inde by za propagačné podujatia museli platiť nájom. Potešilo ma, že im niektorí riaditelia už mítingy nechcú povoliť, alebo si od nich pýtajú peniaze.

Povolanie knihovníčka a knihovník znelo kedysi hrdo, ale dnes má v slovenčine cveng už iba v románoch, v skutočnosti ide o nevďačnú a veľmi zle platenú prácu, často vyhradenú dôchodkyniam. Ten džob prakticky neprináša perspektívu, preto sa mu mladí vyhýbajú. Aj väčšina absolventov univerzitnej knihovedy odchádza do lukratívnejších pracovných sfér.

Navyše v spoločnosti zavládlo scestné presvedčenie, že knihovníkov dnes plne nahradili WikipédiaGoogle. Pritom v Spojených štátoch, v Nemecku alebo Rakúsku prišla nová generácia mladých zamestnancov knižníc: blogujú, organizujú čítačky, odporúčajú dobré knihy a propagujú literatúru medzi svojou generáciou. V mnohých krajinách práve vzdelaní a sčítaní knihovníci udeľujú významné literárne ceny, ktoré vyhlasujú ich združenia.

Jeden príklad za všetky: na otváracom ceremoniáli kampane Čítanie v celej Amerike pred newyorskou Verejnou knižnicou, jednou z najlepších a najkrajších na svete, prehovorili hviezdy Uma ThurmanMark Ruffalo.

So sloganom I love my librarian zasa rôzne osobnosti vyjadrovali dlhodobú podporu knižniciam ako „jednej z najväčších národných cenností“.

U nás sa verejné hlasy na propagáciu čítania ozývajú zriedkavo alebo vôbec, reklamné kampane zostávajú prakticky neviditeľné a sú väčšinou nezáživné, fádne. Herečky sa v médiách najčastejšie ozývajú, keď ďalšia kolegyňa vydá recepty zo svojej teflónovej panvičky alebo kamarátka z fitka publikuje ikstý bloggerský „román“.

Obrodenie slovenského národa úzko súviselo s jazykom a literatúrou. Kto číta, bude žiť s veľkou pravdepodobnosťou úspešnejší život ako ten, kto knihy ignoruje a iba zíza do debny. Vo svete, kde všetko dražie, zostávajú knižnice poslednými baštami, kde sa dá lacno získať kvalitné vzdelanie. Taký výdobytok stojí za to užívať a brániť nielen týždeň, ale celý rok.

Prečítajte si aj: Chvála čitateľov. Poďakovanie.

4 thoughts on “Týždeň chátrajúcich slovenských knižníc

  1. Vážený pán Hvorecký, dovoľte mi poďakovať sa Vám za Váš tichý výkrik na konci Týždňa slovenských knižníc. Je smutné, že máte vo všetkom pravdu. Neviem, či si vôbec niekto všimol, čo všetko dokázali tieto chátrajúce knižnice a pracovité knihovníčky a knihovníci počas minulého týždňa pre svojich čitateľov a návštevníkov vyčarovať. A takto pracujú nielen jeden týždeň ale celý rok. Vďaka.

  2. Suhlas, suhlas prakticky so vsetkym. Aj ja by som rada videla nase kniznice zive, moderne, kreativne. Americka iniciativa si zasluzi obdiv …a vo mne vzbudzuje takisto i mierne skepticky povzdych. Lebo z porovnania je zrejme, ze u nas na takyto pocin chyba vola a *peniaze*.

  3. Velmi pekny clanok, a na neknihovnika velmi dobre odreflektované…kiež by toto videli aj ludia na iných miestach. Som čerstva absolventka “univerzitnej knihovedy” a pracujem v kniznici, ktorá má síce to štastie že je pekná renovovaná a knihy nové, ale ked sa ma niekto spýta na plat, až sa hanbím, pretože niekedy to čo mi nabieha na účet je naozaj zúfalé. Na zamyslenie je to, že už len v susedných čechách sú knihovníci, ktorý skončili tento odbor na VŠ asi 3. či 4. najlepsie platená pozícia.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s