Keď som bol malý a chodieval som rodičom do stánku na našom bratislavskom sídlisku kupovať noviny, vedel som, že budú plné dobrých správ. Čo sa zasa v štáte podarilo, kde sa čo vybudovalo a ako sa to všetkým páči, ako sa plán plní na stodvadsať percent, kde sa dá po prospešnej práci oddychovať, aké úspechy sme opäť dosiahli v kultúre, športe a vo vede. Ešte aj počasie hlásili takmer vždy pekné!

No zároveň som už ako dieťa vedel, že skoro všetko sú lži. Informácie vyznievali pri pohľade okolo seba tak absurdne, že si protiklad medzi propagandou a realitou uvedomovali aj školáci.

Raz som stál v dlhom rade pred kioskom a robotník v montérkach zvolal na predavačku: „Jedno Klamstvo si prosím!“ Obdivoval som jeho odvahu. Nastal rozruch, no pani nezaváhala a podala mu cez okienko Pravdu.

Čítať ďalej →