Vážený pán Branislav Caban,
prečítal som si Vaše dva články, v ktorých vysvetľujete, prečo ste v prvom kole volili a prečo sa aj v druhom kole chystáte voliť Mariána Kotlebu. Ďakujem vám, že ste svoje názory napísali otvorene a vážim si Vašu úprimnosť, ktorú z tých riadkov cítim. Nepoznáme sa osobne, ale rozhodol som sa, že Vám napíšem, pretože považujem za mimoriadne dôležité zareagovať na obe Vaše správy.
Pochádzate z Rimavskej Soboty, z mesta, ktoré aj ja dobre poznám zo svojich častých ciest za čitateľmi a priateľmi. Nedávno som tam v sympatickom malom kníhkupectve rozprával s gymnazistami o knihách a čítaní. Mám prechodený celý región krížom-krážom.
Opisujete, ako často musíte inde po Slovensku vysvetľovať, že nie ste Maďar. Píšete, že Rimavská má „úžasnú históriu“. Ako pre koho. Ešte roku 1938 žilo vo vašom meste 6 345 Židov a napríklad v malom Vyšnom Blhu 799. A ďalšie stovky a tisícky v iných dedinkách a mestečkách po celom šírom okolí. A koľko ich tam žije dnes? Čo sa s nimi stalo? Zaujímate sa o históriu, takže to dobre viete.
Prišli ľudia, ktorí o sebe nikdy nevyhlasovali, že sú xenofóbovia či nebodaj rasisti alebo extrémisti a ak aj mali vyholené hlavy, tak len preto, že boli plešatí. Ako píšete, „chceli upozorniť na problém a akurát zdvihli prst všetkým ľavicovým aj pravicovým politikom, ktorí sú v zásade úplne rovnakí a majú len plné ústa prázdnych rečí a planých sľubov“.
Onedlho sa postarali o to, že Židia z Gemera boli deportovaní do koncentračných táborov na nacistami okupovanom poľskom území. A tam skoro všetci brutálne zavraždení. A za tých Židov, ktorí zostali na území Slovenského štátu, zaplatila Slovenská republika dokonca 500 ríšskych mariek za osobu za odvoz do koncentrákov.