Pražský producent oznámil, že získal veľký grant na filmovú adaptáciu novely Najhorší zločin vo Wilsonove z knihy Lovci & zberači. Scenár napísal Marek Epstein.
Pls držte palce, aby vznikol československý gotický horor o záhadných vraždách v starom meste na Dunaji!
27. 7. Brno, Divadlo Husa na provázku, Zelný trh 9
28. 7. Košice, Bábkové divadlo, Tajovského 4
29. 7. Ostrava, Klub Atlantik, Československých legií 7
30. 7. Vroclav, Mediateka, pl. Teatralny 5
Viac na www.autorskecitanie.sk
Bol som v cudzine, preto som na Pohode tentoraz zažil iba sobotný večer, čo však zhruba sadlo aj do môjho hudobného výberu. S jednou výnimkou.
Pulp som mal rád hlavne v čase platne His ’n’ Hers, keď to bolo u nás mimoriadne nepopulárne. Za skutočné britské indie kapely sa vtedy považovali oveľa mačoidnejšie, zvukovo surovejšie a hlavne sfetovanejšie britpopové zoskupenia. Navyše som sa v diaľke utešoval tým, že som Jarvisa Cockera už raz naživo videl, síce iba tridsať sekúnd na londýnskej ulici roku 1994 pred vydavateľstvom Rough Trade, kde síce nespieval, ale zato odvtedy viem, že hrubizné zimné kožuchy sa dajú nosiť aj v najhorúcejšom lete. Tým chcem vyjadriť, že dosť závidím všetkým, ktorí tam v piatok večer boli a verím, že ste si „brak“ užili.
Príchod som si vypočítal tak, aby som pokojne stihol Public Image Ltd. Auto mi však dovolili zaparkovať kdesi pri hrade Beckov, takže festival sa začal turistickým pochodom a stopovaním majiteľov parkovacích lístkov, čo bol pre mňa až do včerajška neznámy produkt za dvadsať eur (pre nás jednovečerných návštevníkov ekvivalent prime timu podzemných garáží v centre Bratislavy). O taxíku, velocipéde či kyvadlovom autobuse ani chýru.
Sympatické kníhkupectvo ma oslovilo s ponukou zlacnieť v lete moje knižky. Súhlasil som, lebo nepíšem pre peniaze, ale preto, že chcem niečo vypovedať, alebo sa o to aspoň pokúsiť.
Oveľa viac ako honorár ma poteší, ak budú čítať aj ľudia, ktorí si knihy bežne nemôžu dovoliť – a ich počet u nás, žiaľ, stúpa. Do konca augusta Dunaj v Amerike, Pastiersky list alebo Lovci & zberači tak výhodne ako ešte nikdy. K dispozícii sú aj viaceré ebooky a dve audioknihy.
Všetko, čo o otcovstve viem, som sa naučil od neho.
Ľudia sa ma často pýtajú, ako robiť čítačky. Dobrá, a ťažká otázka. Táto umelecká forma u nás zostáva málo známa, hoci v susedných krajinách zažíva rozmach.
Tradičné slovenské zaostávanie súvisí aj s tým, že na pôvodnú literatúru a jej propagáciu sa z rozpočtu vyčleňuje smiešny zlomok peňazí – napríklad v porovnaní so štátnymi divadlami. Zúfalo chýba Literárny dom a jeho zriadenie zostáva v nedohľadne aj v hlavnom meste, nehovoriac o tých menších.
Verejné čítania nemajú stabilné zázemie, konajú sa kade-tade a zväčša sú len reklamnou prezentáciou nového titulu. Pritom prednes patrí k literatúre od jej vzniku a výrazne formoval jej vývoj.
Masovo čítame príbehy len asi tristo rokov, zato počúvame už tisícročia. O tom, že predčítanie sa treba učiť, vedeli už Gréci. Múseion, chrám múz na ostrove Lesbos či neskôr v Alexandrii, vychovával autorky a autorov v recitácii, v hre na lýru aj v spevoch a tancoch pred publikom. Z antiky poznáme tiež prvé súťaže a odborné hodnotenia.
Ivana Sýkora navštívil moju čítačku v Prievidzi a napísal o nej reportáž pre svoj blog. Akcia sa konala vo výbornom priestore Ars Preuge v podkroví, ktoré spravujú tamojší umelci. Ďakujem za pozvanie! Fotil Matej Sýkora.
Michal Hvorecký 