V uplynulých mesiacoch plním, čo som sľúbil a vystupujem najmä na miestach, kde som nikdy predtým nebol. Najbližšie v piatok 25. marca 2011 o 16. hodine v knižnici v Novej Bani. Ak tam máte priateľov a známych, pozvite ich pls. Budem čítať, diskutovať, podpisovať. Knihy ako vždy priamo na mieste s príjemnou zľavou.
Spomienka na festival Jeden svet v Prievidzi, kde som premietal svoje fotky z cesty po Afganistane a okrem iného rozprával aj o najchudobnejšej banke na svete.
Kúpil som si tam jednu z ručne šitých bábik Berkat, ktorých predaj ide kompletne na transplantáciu očných rohoviek pre nevidiacich v Kábule. Prvý raz v histórii podujatia sa podarilo vyzbierať peniaze na tri transplantácie! Za fotku ďakujem Marekovi Mittašovi a organizátorom vzdávam hold za výbornú prácu. Vpravo v červenom tričku zakladateľ a líder festivalu pán Ivan Sýkora.
Vždy som hovorieval, že keď nastane koniec sveta, chcem byť v Účku, pretože tam sa o tom dozviem až na druhý deň na obed, keď o jednej konečne vypnú hudbu a zažnú svetlá a ja budem v takom stave, že mi apokalypsa vôbec nebude prekážať.
Bratislavský Subclub sa za mojich čias volal U.club a ja mu tak hovorím dodnes. Po všetkom, čo sa tam odohralo, určite nabehol tím Google Earth a priestor podrobne naskenovali, zmapovali a zverejnili na webe alebo na WikiLeaks. No ja som nepotreboval počítač, aby som sa tam vyznal. Do najmenších podrobností som spamäti poznal každý kút.
Hrával som v Účku toľké roky, že by som v ňom dokázal chodiť poslepiačky a občas som to aj robil. S ťažkým kufrom platní v ruke – naďalej som uprednostňoval vinyly, aj keď už všetci prešli na digitál – som kráčal v dlhom tuneli, zavrel som oči a premýšľal som, čo pustím prvé.
Úvod som považoval za veľmi dôležitý. Oliver tiež. Ak nechytím ľudí do niekoľkých minút, len ťažko ich k sebe ešte pripútam neskôr.
Spoznal som sa s jedným tridsiatnikom a dali sme sa do reči, pretože má, podobne ako ja, veľmi rád knihy. Nedávno spolu so súrodencami zdedil byt. Predali ho, rozdelili sa a on zvažoval, čo so sumou, ktorá sa mu nečakane ocitla na konte. Na vlastný nový byt by to zďaleka nestačilo. Banka ho prehovárala na hypotéku, no keď si zrátal, že by nehnuteľnosť po tridsiatich rokoch splácania dvojnásobne preplatil, nemal na zmluvu chuť.
Rozhodol sa splniť si sen, založil vydavateľstvo a publikuje toho roku desať titulov. Vydá knihy, o ktorých je presvedčený, že sú dobré a uvidí, čo ďalej. Sebaironicky sa označil za post-materialistu.
Držím kamošovi palce, aby mu projekt vyšiel a rád ho podporím kúpou výtlačkov. Potešilo ma, že som po dlhom čase stretol človeka, pre ktorého nie sú stredobodom života peniaze. „Buď chamtivý!“ vyzýva ma bilbord novej banky trikrát počas krátkej prechádzky po meste, jeden rovno pred hračkárstvom, zrejme, aby si heslo vštepovali už deti.
Blog Martinus.sk recenzuje román Dunaj v Amerike:
“(Michal Hvorecký) sa upriamil na tému, z ktorej jasne cítiť, že je jeho srdcu blízka. Rozhodol sa inšpirovať svojou skúsenosťou s prácou na výletnej lodi na Dunaji a vznikol výborný román… Jeden z najlepších, aké minulý rok vyšli.”
Martinus má už v ponuke aj elektronickú verziu knihy.
Nikdy som sa tak hlboko neponoril do byrokracie, do toho obrovského organizmu tvoreného škriatkami.
V septembri 2010 som vo Vrátnej doline viedol dvojdňový kurz písania pre pedagógov jednej slovenskej univerzity. Ani v januári 2011 som ešte nedostal vyplatený honorár 216 eur (vrátane cestovného a stravy). Workshop podporila Európska únia, takže som už na mieste podpísal tri tlačivá. Byrokraciu som považoval za vybavenú a tešil som sa na prípadnú ďalšiu spoluprácu.
Rešpektujem autorské práva. Knihy a cedečká si kupujem, stále častejšie priamo od tvorcov, čo je jeden z výdobytkov internetu. Keď ma album zaujme a môžem ho získať z webu kapely, obídem vydavateľského molocha, ušetrím a muzikantom prispejem na tvorbu väčšou sumou.
Podobne už dnes spisovatelia ponúkajú rukopisy za nižší poplatok elektronicky a v budúcnosti to budú robiť bežne. Internetové distribúcie nie sú zďaleka také pažravé ako hypermaketové, ktoré majú z jedného výtlačku oveľa viac ako vydavateľ a autor dokopy.
Ale priznávam sa – od minulého roka si sťahujem filmy.
Michal Hvorecký 