O kultúre, peniazoch a moci

Novinárka Hana Fabry so mnou urobila rozhovor pre denník Pravda. Potešilo ma, že jej otázky boli celkom iné ako zvyčajne. S jej milým súhlasom, za ktorý ďakujem, si interview môžete prečítať aj tu:

Slovenská kultúrna scéna je rozhádaná. A to priam geneticky. Počnúc sochou Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu cez boj o PKO, budmerický kaštieľ spisovateľskej obce či ten v Moravanoch obce výtvarníckej. Súboj s mocou a peniazmi neprežila kultová „nepohodlná“ Stoka. Bitky o kultúru sa u nás zvádzali aj na ekonomickom fronte pri nastavovaní (otrasnej) DPH na knihy. Prospievajú kultúre a jednotlivým subkultúram, jej tvorcom a konzumentom, večné spory?

Spory môžu byť aj prospešné. Ja skôr vidím opačný problém – naša spoločnosť prežíva zvláštny stav umŕtvenia a apatie. Verejná diskusia by sa nám zišla, no mne sa skôr zdá, že vládne až podozrivé ticho, hlavne vzhľadom na to, akú krízu kultúry prežívame. Najživšie spory sa vedú v diskusných fórach, hlavne anonymne, čo nemá cenu. Najviac daný stav škodí samotným tvorivým ľuďom. Nevieme sa zjednotiť, každý bojuje, aby sa uživil, nemáme spoločný hlas, preto nedokážeme spoločne nič vybojovať. Jeden príklad za všetky je literárny dom v Bratislave – stále ho nemáme a ani tak skoro nebudeme mať. Nemeckí autori majú aj vlastné odbory, kde presadzujú spravodlivé honoráre, radia si navzájom so zmluvami a obhajujú svoje práva.

Čítať ďalej

Najbližšie tu

V uplynulých mesiacoch plním, čo som sľúbil a vystupujem najmä na miestach, kde som nikdy predtým nebol. Najbližšie v piatok 25. marca 2011 o 16. hodine v knižnici v Novej Bani. Ak tam máte priateľov a známych, pozvite ich pls. Budem čítať, diskutovať, podpisovať. Knihy ako vždy priamo na mieste s príjemnou zľavou.

Jeden svet

Spomienka na festival Jeden svet v Prievidzi, kde som premietal svoje fotky z cesty po Afganistane a okrem iného rozprával aj o najchudobnejšej banke na svete.

Kúpil som si tam jednu z ručne šitých bábik Berkat, ktorých predaj ide kompletne na transplantáciu očných rohoviek pre nevidiacich v Kábule. Prvý raz v histórii podujatia sa podarilo vyzbierať peniaze na tri transplantácie! Za fotku ďakujem Marekovi Mittašovi a organizátorom vzdávam hold za výbornú prácu. Vpravo v červenom tričku zakladateľ a líder festivalu pán Ivan Sýkora.

Pod hradnou skalou

Vždy som hovorieval, že keď nastane koniec sveta, chcem byť v Účku, pretože tam sa o tom dozviem až na druhý deň na obed, keď o jednej konečne vypnú hudbu a zažnú svetlá a ja budem v takom stave, že mi apokalypsa vôbec nebude prekážať.

Bratislavský Subclub sa za mojich čias volal U.club a ja mu tak hovorím dodnes. Po všetkom, čo sa tam odohralo, určite nabehol tím Google Earth a priestor podrobne naskenovali, zmapovali a zverejnili na webe alebo na WikiLeaks. No ja som nepotreboval počítač, aby som sa tam vyznal. Do najmenších podrobností som spamäti poznal každý kút.

Hrával som v Účku toľké roky, že by som v ňom dokázal chodiť poslepiačky a občas som to aj robil. S ťažkým kufrom platní v ruke – naďalej som uprednostňoval vinyly, aj keď už všetci prešli na digitál – som kráčal v dlhom tuneli, zavrel som oči a premýšľal som, čo pustím prvé.

Úvod som považoval za veľmi dôležitý. Oliver tiež. Ak nechytím ľudí do niekoľkých minút, len ťažko ich k sebe ešte pripútam neskôr.

Čítať ďalej

Ďakujem, ja nechcem byť chamtivý

Spoznal som sa s jedným tridsiatnikom a dali sme sa do reči, pretože má, podobne ako ja, veľmi rád knihy. Nedávno spolu so súrodencami zdedil byt. Predali ho, rozdelili sa a on zvažoval, čo so sumou, ktorá sa mu nečakane ocitla na konte. Na vlastný nový byt by to zďaleka nestačilo. Banka ho prehovárala na hypotéku, no keď si zrátal, že by nehnuteľnosť po tridsiatich rokoch splácania dvojnásobne preplatil, nemal na zmluvu chuť.

Rozhodol sa splniť si sen, založil vydavateľstvo a publikuje toho roku desať titulov. Vydá knihy, o ktorých je presvedčený, že sú dobré a uvidí, čo ďalej. Sebaironicky sa označil za post-materialistu.

Držím kamošovi palce, aby mu projekt vyšiel a rád ho podporím kúpou výtlačkov. Potešilo ma, že som po dlhom čase stretol človeka, pre ktorého nie sú stredobodom života peniaze. „Buď chamtivý!“ vyzýva ma bilbord novej banky trikrát počas krátkej prechádzky po meste, jeden rovno pred hračkárstvom, zrejme, aby si heslo vštepovali už deti.

Čítať ďalej

Správa z cesty: z Vrátnej do Bratislavy cez Brusel

Nikdy som sa tak hlboko neponoril do byrokracie, do toho obrovského organizmu tvoreného škriatkami.

V septembri 2010 som vo Vrátnej doline viedol dvojdňový kurz písania pre pedagógov jednej slovenskej univerzity. Ani v januári 2011 som ešte nedostal vyplatený honorár 216 eur (vrátane cestovného a stravy). Workshop podporila Európska únia, takže som už na mieste podpísal tri tlačivá. Byrokraciu som považoval za vybavenú a tešil som sa na prípadnú ďalšiu spoluprácu.

Čítať ďalej