Ďakujem, ja nechcem byť chamtivý

Spoznal som sa s jedným tridsiatnikom a dali sme sa do reči, pretože má, podobne ako ja, veľmi rád knihy. Nedávno spolu so súrodencami zdedil byt. Predali ho, rozdelili sa a on zvažoval, čo so sumou, ktorá sa mu nečakane ocitla na konte. Na vlastný nový byt by to zďaleka nestačilo. Banka ho prehovárala na hypotéku, no keď si zrátal, že by nehnuteľnosť po tridsiatich rokoch splácania dvojnásobne preplatil, nemal na zmluvu chuť.

Rozhodol sa splniť si sen, založil vydavateľstvo a publikuje toho roku desať titulov. Vydá knihy, o ktorých je presvedčený, že sú dobré a uvidí, čo ďalej. Sebaironicky sa označil za post-materialistu.

Držím kamošovi palce, aby mu projekt vyšiel a rád ho podporím kúpou výtlačkov. Potešilo ma, že som po dlhom čase stretol človeka, pre ktorého nie sú stredobodom života peniaze. „Buď chamtivý!“ vyzýva ma bilbord novej banky trikrát počas krátkej prechádzky po meste, jeden rovno pred hračkárstvom, zrejme, aby si heslo vštepovali už deti.

Ďakujem, ale ja nechcem byť chamtivý. Aby sme si rozumeli: zarábať peniaze nie je hriech ani hanba a tiež to rád a pravidelne robím. No mám dojem, že sa stráca cit pre mieru.

Žijeme vo svete, kde čoraz menej ľudí vlastní čoraz viac. V USA štvrtina všetkých príjmov patrí jednému percentu najbohatších a ak sa trend nezmení, onedlho dospejeme k podobným číslam u nás. Vzniká paradox, keď prostí občania míňajú veľké požičané peniaze za veci, ktoré nepotrebujú, ale ktorými sa chcú pripodobniť k ľuďom, ktorí si to vôbec nezaslúžia

Minule som sa zoznámil s právničkou, ktorá mi ako jednu z prvých vecí povedala, že mesačne míňa na oblečenie dvetisíc eur. To je podľa mňa choré. Už vidím diskusné fórum: závidí úspešnej žene! Skutočne jej nezávidím, má právo dopriať si čokoľvek, no keď počujem takéto veci, je mi akosi zvláštne a vlastne dosť smutno.

Pod našimi polorozpadnutými panelákmi parkujú limuzíny drahšie ako byty. Starostovia bankrotujúcich slovenských obcí si dávajú platy o jednu nulu vyššie ako občania, ktorých zastupujú. Dobre zarábajúci politici si prideľujú mestské byty s výhovorkami, za ktoré by sa hanbili škôlkári.

Krajine sa už pomerne dlho ekonomicky darí, no naďalej to na nej akosi nevidno. Šíri sa túžba nie poctivo zarábať, ale bleskovo zbohatnúť bez práce a námahy. Je známe, že aj špinavé ruky dostávajú čisté bankovky. No tie peniaze nás stoja príliš mnoho.

Reklamy