S láskou, Maxim & Michal
Michal Hvorecký
Najčítanejšie 2010
Pozrel som si v admine šikovnú štatistiku, ktorá vygenerovala rebríček najčítanejších článkov na webe v roku 2010. Využívam príležitosť a ďakujem všetkým, ktorí túto stránku navštívili a čítali. Nikdy mi pri písaní nešlo o čísla, preto len orientačne pre znalcov WordPressu: stránka mala za rok štvrť milióna videní, článok na prvom mieste vyše jedenásťtisíc, na desiatom cez dvetisíc.
1. Neprehováraj babku, ale frajerku!
Priznávam sa, mám slabosť pre čítajúce ženy.
2. Totálna vypatlanosť slovenských neonacistov
Je Marián Kotleba naozaj taký vymletý, že ani nevie, čo je neonacizmus?
Nemusím PZH počúvať, keď nechcem. Oveľa ťažšie sa vyhnem zvukovému terorizmu slovenských komerčných rádií v kaviarňach aj úradoch, vogonskej poézii No Name či masovému tancovaniu Macareny na námestí.
Láska a smrť na Vianoce
Zasnežená cesta sa mi strácala pred očami. Navigácia hlásila, že oblasť, do ktorej vstupujem, neexistuje. Čo ak som sa omylom dostal do Poľska? Meškal som, posledná dedina, ktorú satelit spoznal, ležala dvadsať kilometrov za mnou a volala sa podľa listnatého stromu. Bolo to jedno zo slovíčok, ktoré som v slovenčine ovládal, pretože sa v učebnici z nepochopiteľného dôvodu nachádzalo skoro v každej lekcii.
Čo na severnej Orave hľadám? V mojom živote musí byť niečo zásadne chybné, keď sa chystám stráviť Vianoce na mieste, ktoré nie je na mape. Počas sviatkov sa má oddychovať, no ja som bol v takom strese, že mi srdce búšilo a na čele sa perlil pot. Už som cestoval šesť hodín, zúfalý z premávky v krajine, ktorá má zjavne oveľa viac áut ako obyvateľov. Čo ak by sa mi teraz nebodaj pokazil motor? Pevnejšie som uchopil volant, aby sa mi netriasli ruky.
Čo tým chcel autor povedať?
V uplynulých rokoch som navštívil veľa slovenských stredných škôl. Vážim si tieto pozvania, pretože ma obohacujú všemožnými spôsobmi – vlastne všetkými okrem finančného, ale neverím, že sa v tejto krajine niekto naplno venuje literatúre (čím nemyslím čoraz desivejšiu „chic-lit“) pre peniaze, pretože skoro každé povolanie je lukratívnejšie.
Mám vzácnu príležitosť stretávať mladých ľudí, ich učiteľov a spoznávať spôsob, akým sa dnes učí o knihách a jazyku. Dávam si jedinú podmienku – nechcem, aby tam vedenie školy žiakov nahnalo. Radšej urobím podujatie pre tridsať tinedžerov, ktorých to zaujíma, ako pre tristo, ktorí tam prišli z povinnosti. Z detstva mám hrôzu z masových podujatí s pompéznym zámerom nadchnúť ľud naveky pre kultúru, ktoré však skôr všetkých navždy odradili…
Videoprojekcia Dunaj v Amerike
Zden Hlinka zavesil na web svoje video k románu Dunaj v Amerike, ktoré sa dalo vidieť na bratislavskom krste, ale aj v Košiciach, v Žiline, v Banskej Bystrici a v Trnave. (Ďakujem!:) Video si môžete pozrieť tu.
So študentmi na Sardínii
Strávil som jeden, ale zato mimoriadny deň v Olbii na Sardínii. Absolvoval som dve podujatia s talianskym vydaním románu Plyš. Doobeda som diskutoval na strednej škole. “Naši študenti sú príšerní! Buďte s nimi, prosíme vás, trpezlivý. Oni nie sú ako vo vašej krajine alebo v Nemecku!” varovali ma profesori. No v skutočnosti som stretol veľmi bystrých a štýlových mladých ľudí, ktorí sa so mnou dlho a vášnivo rozprávali o čítaní a písaní kníh. Večer som mal vystúpenie v hoteli Jazz. V prázdnom mestečku som si pripadal ako jediný cudzinec, obloha bola závratná a modrá, výhľady na more strhujúce. Sardínia ma nadchla aj v zime. Grazie tanto, milá Mary Addari, za fotku.
Udeľovanie Cien Nadácie TB za umenie
Ďakujem, že som mohol zažiť skvelý večer na udeľovaní Cien Nadácie Tatra Banky za umenie. Kiež by viac firiem takto zmysluplne podporovalo slovenskú kultúru! Blahoželám oceneným priateľom: výtvarník Erik Šille, Shina a Daniel Salontay z kapely Longital, režisérka Mira Fornay, divadelník Marián Amsler, operný spevák Pavol Bršlík a ďalším. Vážim si, že mi cenu odovzdali spisovateľka Monika Kompaníková a môj prvý vydavateľ Koloman Kertész Bagala. A priznám sa, keď na záver pani Hana Hegerová opretá o barlu zaspievala Čerešne, trocha sa mi zarosili oči:-)
Michal Hvorecký 
