Nelegál mi nie je egál

Rešpektujem autorské práva. Knihy a cedečká si kupujem, stále častejšie priamo od tvorcov, čo je jeden z výdobytkov internetu. Keď ma album zaujme a môžem ho získať z webu kapely, obídem vydavateľského molocha, ušetrím a muzikantom prispejem na tvorbu väčšou sumou.

Podobne už dnes spisovatelia ponúkajú rukopisy za nižší poplatok elektronicky a v budúcnosti to budú robiť bežne. Internetové distribúcie nie sú zďaleka také pažravé ako hypermaketové, ktoré majú z jedného výtlačku oveľa viac ako vydavateľ a autor dokopy.

Ale priznávam sa – od minulého roka si sťahujem filmy.

Čítať ďalej

Najčítanejšie 2010

Pozrel som si v admine šikovnú štatistiku, ktorá vygenerovala rebríček najčítanejších článkov na webe v roku 2010. Využívam príležitosť a ďakujem všetkým, ktorí túto stránku navštívili a čítali. Nikdy mi pri písaní nešlo o čísla, preto len orientačne pre znalcov WordPressu: stránka mala za rok štvrť milióna videní, článok na prvom mieste vyše jedenásťtisíc, na desiatom cez dvetisíc.

1. Neprehováraj babku, ale frajerku!

Priznávam sa, mám slabosť pre čítajúce ženy.

2. Totálna vypatlanosť slovenských neonacistov

Je Marián Kotleba naozaj taký vymletý, že ani nevie, čo je neonacizmus?

3. Bratislavčanka v Košiciach

Nemusím PZH počúvať, keď nechcem. Oveľa ťažšie sa vyhnem zvukovému terorizmu slovenských komerčných rádií v kaviarňach aj úradoch, vogonskej poézii No Name či masovému tancovaniu Macareny na námestí.

Čítať ďalej

Láska a smrť na Vianoce

Zasnežená cesta sa mi strácala pred očami. Navigácia hlásila, že oblasť, do ktorej vstupujem, neexistuje. Čo ak som sa omylom dostal do Poľska? Meškal som, posledná dedina, ktorú satelit spoznal, ležala dvadsať kilometrov za mnou a volala sa podľa listnatého stromu. Bolo to jedno zo slovíčok, ktoré som v slovenčine ovládal, pretože sa v učebnici z nepochopiteľného dôvodu nachádzalo skoro v každej lekcii.

Čo na severnej Orave hľadám? V mojom živote musí byť niečo zásadne chybné, keď sa chystám stráviť Vianoce na mieste, ktoré nie je na mape. Počas sviatkov sa má oddychovať, no ja som bol v takom strese, že mi srdce búšilo a na čele sa perlil pot. Už som cestoval šesť hodín, zúfalý z premávky v krajine, ktorá má zjavne oveľa viac áut ako obyvateľov. Čo ak by sa mi teraz nebodaj pokazil motor? Pevnejšie som uchopil volant, aby sa mi netriasli ruky.

Čítať ďalej

Čo tým chcel autor povedať?

V uplynulých rokoch som navštívil veľa slovenských stredných škôl. Vážim si tieto pozvania, pretože ma obohacujú všemožnými spôsobmi – vlastne všetkými okrem finančného, ale neverím, že sa v tejto krajine niekto naplno venuje literatúre (čím nemyslím čoraz desivejšiu „chic-lit“) pre peniaze, pretože skoro každé povolanie je lukratívnejšie.

Mám vzácnu príležitosť stretávať mladých ľudí, ich učiteľov a spoznávať spôsob, akým sa dnes učí o knihách a jazyku. Dávam si jedinú podmienku – nechcem, aby tam vedenie školy žiakov nahnalo. Radšej urobím podujatie pre tridsať tinedžerov, ktorých to zaujíma, ako pre tristo, ktorí tam prišli z povinnosti. Z detstva mám hrôzu z masových podujatí s pompéznym zámerom nadchnúť ľud naveky pre kultúru, ktoré však skôr všetkých navždy odradili…

Čítať ďalej

So študentmi na Sardínii

Strávil som jeden, ale zato mimoriadny deň v Olbii na Sardínii. Absolvoval som dve podujatia s talianskym vydaním románu Plyš. Doobeda som diskutoval na strednej škole. “Naši študenti sú príšerní! Buďte s nimi, prosíme vás, trpezlivý. Oni nie sú ako vo vašej krajine alebo v Nemecku!” varovali ma profesori. No v skutočnosti som stretol veľmi bystrých a štýlových mladých ľudí, ktorí sa so mnou dlho a vášnivo rozprávali o čítaní a písaní kníh. Večer som mal vystúpenie v hoteli Jazz. V prázdnom mestečku som si pripadal ako jediný cudzinec, obloha bola závratná a modrá, výhľady na more strhujúce. Sardínia ma nadchla aj v zime. Grazie tanto, milá Mary Addari, za fotku.