Literárni piráti

eskorta torrent

Upozornenie na tento torrent mi dnes prišlo emailom. Najviac ma zabavila veta: “ve slovenštině, ale opravdu stojí za poslech” :)

Iba venovanie “speciálne Lucii78” tohto piráta trocha ospravedlňuje – vždy som totiž oceňoval mužov, ktorí ženy obdarúvajú knihami.

Ale aj tak je to krádež. Je to celkom prosté – keby každý, kto si audioknihu ilegálne stiahne, za ňu radšej zaplatil, nový román by sa mi naozaj písal trocha ľahšie a bez toľkých existenčných starostí. A to isté platí pre filmárov, hudobníkov…

Piráti najčastejšie argumentujú tým, že hudbu síce kradnú, ale radi a často si kupujú lístky na koncerty a tým podporujú hudobnú scénu aj tvorcov. Lenže literárne podujatia sú u nás zadarmo a väčšinou za ne dostávam len symbolický, alebo nijaký honorár. Takže z čoho máme žiť my, spisovatelia, ak nie z percent z predaja?

Na druhej strane, spisovateľ-milionár Paulo Coelho tvrdí, že “person who does not share is not only selfish, but bitter and alone”…

Myslím si, že každý, kto to raz zažije na vlastnej koži, bude nútený konfrontovať a prehodnocovať vlastné stanovisko. A tento problém sa bude zostrovať.

Každopádne vďaka bohu, že sa knihy zatiaľ nedajú napalovať :))

Stanica. Horor v moderne

Železničné stanice v strednej Európe sú zväčša depresívne miesta, zúfalo schátrané, husto osádzané otrasnými reklamnými panelmi, očurané, páchnuce pohostinstvom, plné sektárov, bezdomovcov a stratených čiernych duší. No po návšteve Nových Zámkov viem, že aspoň jedna je výnimkou. Budova ma fascinovala, odkedy som do vstúpil.

zeleznicna_stanica

Prvé som uvidel lampy-sputniky, ktoré sa na dlhých lanách ťahali zo stropu, za aký by sa nemusel hanbiť ani minimalista Donald Judd. Pod nimi trónili čudesné hranaté objekty zo startrekovskej kozmickej lode.

Dispozičný návrh vypracoval dnes už skoro zabudnutý architekt Imrich Csintalan, prijímaciu budovu dizajnoval známejší Vojtech Fifik. Realizáciu vykonalo Železničné staviteľstvo Bratislava za 25 miliónov československých korún – v strašnom roku novej éry 1971. Čítať ďalej

Najskôr treba nasať slovenčinu

Novinár Štefan Hudec zo SME prekvapivo prišiel na moju čítačku v berlínskom Literaturwerkstatte v piatok 19. júna 2009. Napísal o tom zážitku krátku reportáž:

“Ako jednému z mála súčasných slovenských autorov sa Hvoreckému pomaly darí presadzovať v Nemecku. Pred rokmi získal prestížne štipendium Literárneho kolokvia v Berlíne, pravidelne vystupuje na knižných festivaloch, píše eseje o Slovensku do prestížnych denníkov. Recenzie jeho kníh sú pritom veľmi rozdielne. Mníchovský Süddeutsche Zeitung bol k Eskorte kritický, naopak Frankfurter Allgemeine Zeitung ju ohodnotil pozitívne. Aj vďaka tejto reklame bola na čítačke v literárnom ateliéri Kultur Brauerei plná sála ľudí.”

hvorecky-eskorta