V uplynulých rokoch som navštívil veľa slovenských stredných škôl. Vážim si tieto pozvania, pretože ma obohacujú všemožnými spôsobmi – vlastne všetkými okrem finančného, ale neverím, že sa v tejto krajine niekto naplno venuje literatúre (čím nemyslím čoraz desivejšiu „chic-lit“) pre peniaze, pretože skoro každé povolanie je lukratívnejšie.

Mám vzácnu príležitosť stretávať mladých ľudí, ich učiteľov a spoznávať spôsob, akým sa dnes učí o knihách a jazyku. Dávam si jedinú podmienku – nechcem, aby tam vedenie školy žiakov nahnalo. Radšej urobím podujatie pre tridsať tinedžerov, ktorých to zaujíma, ako pre tristo, ktorí tam prišli z povinnosti. Z detstva mám hrôzu z masových podujatí s pompéznym zámerom nadchnúť ľud naveky pre kultúru, ktoré však skôr všetkých navždy odradili…

Čítať ďalej →