Jedno slovenské klamstvo o Havlovi

Václav Havel to na Slovensku nikdy nemal ľahké. Zatiaľ čo v Čechách bol od konca 60. rokov do istej miery opozičnou osobnosťou, na východ od rieky Moravy zostával veľmi dlho prakticky neznámy. Aj kým sa ešte mohli, jeho hry sa tu sotva uvádzali, jeho samizdaty sa sem dostávali v mizivých počtoch kusov a slovenskí eštebáci ich poznali oveľa lepšie ako intelektuáli.

Prvý raz som jeho fotku videl na televíznej obrazovke v polovici osemdesiatych rokov, kde ho vykresľovali ako vlastizradcu, ktorého Západ rozmaznáva videorekordérmi, hi-fi vežami a astronomickými devízovými sumami. To znelo absurdne aj decku.

Keď sa vo hviezdnej hodine Československa stal Havel prezidentom, bolo dobré, že začal chodievať aj do Bratislavy a do Košíc a inam, a že si do tímu vybral aj veľa dobrých slovenských spolupracovníkov či príslušníkov menšín, ktorých je u nás veľa.

Lenže veci sa rýchlo vyvinuli inak, ako si predstavoval. Namiesto občianskej spoločnosti sa vybudovala partokracia, staré štruktúry sa infiltrovali do nových a prevzali významnú časť ekonomickej moci, československú vzájomnosť nahradil silnejúci nacionalizmus na oboch stranách, no na slovenskej viac.

Havel už nebol len symbolom zmeny, ale aj prudkého zdražovania, pádu koruny a prepúšťania. Obľúbené slovenské klamstvo je, že Havel konverziou vojenskej výroby položil zbrojársky priemysel, a tým aj veľkú časť ekonomiky na kolená, že on naštartoval (doteraz pretrvávajúcu) vysokú nezamestnanosť.

Nedávno som robil rozhovor s Jozefom Uhríkom, bývalým riaditeľom ZŤS v Martine, ktorý sa po revolúcii stal prvým predsedom predstavenstva slovenskej pobočky nemeckej automobilky. Tak som sa ho na to opýtal:

„To je nezmysel. Našu vojenskú výrobu sme zničili a rozkradli sami tu na Slovensku. Navyše to už bol len mýtus, dávno sme nedokázali konkurovať svetu a technologicky sme zaostali. To mi bolo jasné už v osemdesiatych rokoch. Spolupráca s armádou nefungovala. Navyše sa svet politicky a diplomaticky zmenil. Aj Sovieti už vedeli, že šialené zbrojenie ich položilo na kolená.“

Aj vďaka Havlovi som bol hrdý na to, že som sa narodil v Československu. Jeho Otvorený list Gustávovi Husákovi považujem za jeden z najlepších textov o dobe, v ktorej som vyrastal.

Roku 1975 Havel upozornil, že v dnešnom svete „je systematicky aktivizováno a rozvíjeno to nejhorší v nás – sobectví, pokrytectví, lhostejnost, zbabělost, strach, rezignace, touha osobně ze všeho vyklouznout bez ohledu na obecné následky.“ Na tom sa až do jeho smrti nezmenilo nič, naopak, trend sa posilnil.

Už sa mi ani nechce veriť, že sme mali prezidenta, ktorý počúval Lou Reeda a kamarátil sa s ním, za svoj vzor označoval Franza Kafku, a za krédo si zvolil niečo také jednoduché a principiálne zároveň: žiť v pravde. Nech odpočíva v pokoji!

Prečítajte si aj: Egon Bondy. Neprocitnu tady, až na jiným světě.

About these ads

31 Responses to “Jedno slovenské klamstvo o Havlovi”


  1. 1 LOUD blog 18/12/2011 o 17:43

    …presne tak, zostava len verit, ze jeho myslienky budu zit dalej a ze co najviac ludi porozumie jeho odkazu.
    ..este sa oplati spomenut ako ho krasne vystihol Keith Richards vo svojej knihe Life
    …vzdy ho mam pred ocami, ked som s vytrestenymi ocami pozeral na rucajuci sa berlinsky mur a jeho prejavy na namestiach, zavidel som ceskym susedom takeho prezidenta a hlavne hodnotz, ktore niesol a zdielal s ostatnými…
    :(

  2. 2 Lucie Hrádelová 18/12/2011 o 18:02

    ďakujem Vám za tieto slova. Napísala by som aj niečo hlubšie a vhodnějšie ako odpoveď, no žial bohu sa mi slov nedostává, čiže eště raz… ďakujem

  3. 3 Martin K 18/12/2011 o 18:16

    Na Slovensku sa vyrábali v 80tich rokoch veľké objemy vojenskej techniky, ale najmä na vývoz. A to ako do ZSSR, tak do “spriatelených krajín” ktoré však koncom 80 rokov mali veľký problém s platobnou disciplínou a/ alebo škrtali objednávky (najmä ZSSR).

    Neudržateľnosť zbrojnej výroby bola zrejmá, rozhodnutie o konverzii prijala ešte vláda ČSSR v r. 1988. A napríklad rozhodnutie o utlmení výroby tankov v Martine prišlo v r. 1989 – dva mesiace pred revolúciou.

    Ak na niečom mali podiel spoločenské zmeny (teda rozhodne nie sám Havel) tak to bolo zastavenie vývozu zbraní do “rizikových” krajín začiatkom 90tich rokov. Aj tam sa však nejednalo o novovýrobu, ale odpredaj staršej techniky vyraďovanej z armády v zmysle zmluvy o konvenčnom odzbrojení v Európe.

  4. 4 Matej 18/12/2011 o 20:40

    Dobry den, nemam jedinu vyhradu voci Vasmu clanku, suhlasim s Vami a dakujem za rozsirenie obzoru. Preco sa ale Vase clanky nachadzaju aj na komentare.sme.sk v PLATENEJ piano sekcii, ked si ich mozu ludia precitat zadarmo na tomto blogu?! Tomu vazne nerozumiem a aj ked konkretne Vas to predpokladam asi nijak neobohacuje, rozhodne Vam to znizuje kredit, pan Hvorecky

  5. 5 Peter 18/12/2011 o 21:32

    nuz, neviem ci je “humanitarne bombardovanie” skvela myslienka alebo dobra ludska hodnota, ci nebodaj odkaz hodny sirenia…

    “Domnívám se, že během zásahu NATO na Kosovu existuje jeden činitel, o kterém nikdo nemůže pochybovat: nálety, bomby, nejsou vyvolány hmotným zájmem. Jejich povaha je výlučně humanitární: to, co je zde ve hře, jsou principy, lidská práva, jimž je dána taková priorita, která překračuje i státní suverenitu. A to poskytuje útoku na Jugoslávskou federaci legitimitu i bez mandátu Spojených národů.”

    …nechce sa mi verit vsetko co prave citam na forach, nakolko “nevhodne prispevky” sa rusia a tymi pochlebovacnymi sa to len tak hemzi…ako keby bol jeho zivot jednofarebny…

    chlapci, hlavne nerobme z nikoho modly a to aj napriek tomu, ze si niekoho vazime…
    bol to “obycajny clovek”, vypil si, pofajcil, potaral hluposti…
    skratka politik, ktoreho rozhodovanie ovplyvnilo zivoty ludi a nie vzdy pozitivne..
    tiez sa nazdavam, ze osobnost ina pred rokom 1989 a po nom…

    http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=2

    …to klamstvo teda nie je jedno, je ich niekolko a to na oboch stranach a ja budem velmi rad ked sa uz konecne prestane s idealizovanim tych ktori tu uz nie su, ale samozrejme aj s bezdovodnou a hrubou hanou, ktorej sme prave teraz tiez svedkami… hlavne ked sa jedna o citatelov neskor narodenych, ktori takto ziskaju o niekom “ne/svaty obrazok”. zavana mi to akousi “osobnou propagandou”, t.j. niecim v zmysle “TY si urobil len dobre a TY zase len zle”!

    nieco na styl “socializmus bol dobry”
    nieco na styl “modra je dobra”
    atd…

    myslite, ze sa vieme poucit z historie a prestat sa spravat rovnako k politickym idolom (a nielen k politickym samozrejme) nezavisle na spolocenskom zriadeni? alebo je to skratka nasa ludska vlastnost, ktora nam neumoznuje divat sa a hovorit o ludoch otvorene…?

  6. 6 Matej 18/12/2011 o 22:31

    OT: “na východ od rieky Moravy” leží podstatná časť samotnej Moravy (a teda ČR).

  7. 7 Šárka 18/12/2011 o 23:19

    Pěkný, shrnující článek. Děkuji za něj. Není co dodat.

  8. 8 braque (@braque) 19/12/2011 o 00:35

    ja som ho videl prvy raz v televizii v takom stb-ackom dokumente, ktory neplanovane nasadili. Pil tam pivo a spokojne sa usmieval a v pozadi isla hudba tusim Plastikov a nejake kecy o hnusnych rozvracacoch republiky. Cela republika bola vtedy pred obrazovkami, mala totiz ist Angelika, markiza anjelov v tv premiere.
    Bolo to 25.3.1988 a na Hviezdoslavovom namesti prave rozhanali vodnymi delami svieckovu demostraciu. Vtedy sa podla mna stal V.H. “opozicnou” hviezdou aj na Slovensku.

  9. 9 Dominik 19/12/2011 o 10:26

    Pan Havel bol tak trosku aj jasnovidec, nakolko presne popisal sucasnu “demokraciu” na Slovensku a v podstate v celej postkomunistickej Europe:

    „je systematicky aktivizováno a rozvíjeno to nejhorší v nás – sobectví, pokrytectví, lhostejnost, zbabělost, strach, rezignace, touha osobně ze všeho vyklouznout bez ohledu na obecné následky.“

    Dokonale a vystizne.
    Hawk

  10. 10 Peter Pítrson 19/12/2011 o 10:42

    mne sa pacil, “byl tady ten Bill, nebo tady ten Bill nebyl ?” po oficialnej navsteve prezidenta usa v prahe v 1994. Vaclav Havel bol predstavitel systemu a nositel hodnot medzivojnoveho slobodneho demokratickeho Ceskoslovenska. To malo v tom case najvyssu zivotnu uroven v strednej europe a patrilo tak medzi najbohatsie staty v Europe…preto sa ho bolsevici tak bali.

  11. 11 melo 19/12/2011 o 12:02

    Havel na slovensku nikdy nebol oblubeny a nebude svoje zohraval aj Dubcek, Barandova… nie len zbrojovky teraz sa vsetci tvaria a kondoluju asi zabudli ako po nom pred casom hadzali vajcia…dramatik bol strasny, prezident dobry na tu dobu co bola

  12. 12 kristina 19/12/2011 o 12:58

    na Slovensku vela ludi smuti za dobou,co bola pred rokom 1989,a pan Vaclav Havel je pre nich symbolom,ze to tu uz nie je .ved staci si spocitat ,kolko disidentov bolo na Slovensku a kolko v Cechach.my tu ,bohuzial nepotrebujeme slobodu .tu je uplne ina mentalita ludi.nepozname svoju historiu,narozdiel od bratov cechov.vsak staci si pozriet vysledky prieskumov,kto tu ma najvacsiu popularitu u politikov. a taky clovek ako bol pan Havel,takych je malo,cest jeho pamiatke .bol niekolko krat nominovany na nobelovu cenu mieru,to mi uplne staci .tych ludi ,co o tom rozhoduju je asi tazko ovplyvnit.vsade ,kde sa objavil,vzbudzoval uctu a obdiv,mali by sme byt hrdi na to ,ze bol aj nasim prezidentom

    • 13 Peter 21/12/2011 o 20:36

      mne len stale vrta v hlave ako moze byt niekto nominovany na nobelovu cenu mieru ked da zelenu vojne…toto je skratka vec, s ktorou sa nedokazem stotoznit uz roky… takisto ako nechapem ako mohli slovenski krestania povolit prelety nad nasim uzemim… som asi trapny pacifista a to sa v dnesnej dobe nenosi…skratka asi nechapem dnesnu politiku…
      myslim, ze vojny, utrpenie, zabijanie by sa mali poslapat v kazdom stadiu vyvoja… v opacnom pripade sa jedna o laxny pristup k tejto otazke…mal som totiz priatela z Jugosky…Mladen…ked vam svistia nad hlavou bombardery dobre si zvazite koho budete nominovat na nob. cenu mieru…

      pacifizmus -mu m.

      filoz. smer hlásajúci zachovanie mieru a odsudzujúci vojny bez ohľadu na ich ciele a charakter

  13. 14 Robert 19/12/2011 o 13:37

    Pan Hvorecky neviem co ste zac a kde ste sa vzali ked tu pisete taketo bludy a to nepocujem a nevidim prvkrat…kde bol ten pan Uhrik ta cervena mys za socializmu a tak aktivne neodprezentovaval ten svoj nazor na nejakom zjazde UV KSS…to je presne ten clovek ako ich zosnuly exprezident Havel oznacil za staré štruktúry ktore sa infiltrovali do nových a prevzali významnú časť ekonomickej moci.

    • 15 Michal Hvorecky 19/12/2011 o 14:35

      vôbec neidealizujem pána Uhríka, ani on svoju minulosť neprikrášľuje, prečítajte si jeho knihu Od tankov k Touaregu. ale faktom je, že pre svoju kritickosť mal s KSČ sústavne problémy a do novej vlády ho pozvali ľudia z VPN, pretože bol jedným z najschopnejších československých topmanažérov. rád by som sem ten rozhovor dal celý, ale žiaľ nemám naň autorské práva. dotkli ste sa kontroverznej témy a v mnohom máte pravdu – otázka je, kto iný by bol u nás schopný riadiť podniky v nových podmienkach, napr. aj nové automobilky… Nemci si ho vybrali, čo bolo určite ocenenie jeho kvalít.

  14. 16 Robert 19/12/2011 o 22:31

    tych ludi by bolo velmi vela takych ako on…ked bol pan Uhrik takym skvelym managerom preco nezostal verny slovenskemu hospodarstvu a nepostavil na nohy tie ZTS v Martine v ktorych bol generalnym riaditelom…lahko sa pracuje so zahranicnou financnou podporou a vybudovanym trhom…preco taky sikovny ludia teda nezalozia skvely prosperujuci podnik na Slovensku..ta historia tu je a su tu aj sikovny ludia…je to vsetko alibizmus

    • 17 Michal Hvorecky 20/12/2011 o 10:38

      nehnevajte sa, milý Robert, ale v tomto sa mýlite. takí ľudia u nás práveže vôbec neboli. aj Uhrík sa bleskovo musel zlepšiť v nemčine. Slovensku chýbala celá generácia moderných manažérov a lídrov, vlastne skoro dve generácie. tí naši nemali medzinárodné skúsenosti, nevedeli jazyky, nepoznali trhy. namiesto toho prišli rôzni privatizéri, ktorí rozkradli štátny majetok a nevedeli, čo s ním, nechali ho akurát vykrachovať a potom ho lacno aj tak predali. na konverziu zbrojného priemyslu nám tu doma chýbali financie aj technologické znalosti. preto sa dlho hľadali partneri vonku. je menší zázrak, čo sa tu podarilo s automobilovým priemyslom – Nemci sem dlho vôbec nechceli prísť, tvrdili, že chýba infraštruktúra. dnes už je našťastie všetko inak. len treba dúfať, že nepríde nová kríza auto priemyslu a zo západného Slovenska sa nestane veľký Detroit…

  15. 18 Robert 20/12/2011 o 22:10

    hmmm…ten uz tu je, ale cinsky, korejsky…a co sa tyka pana Uhrika cim asi okuzlil tych nemcov, ze si ho teda vybrali…

    • 19 Anonym 22/12/2011 o 02:14

      kedze v nemeckych automobilkach sa nekeca a maka – a to plati aj na slovensku – tak asi tou robotou.

  16. 20 vinco 21/12/2011 o 14:35

    Zaujímavá debata.Od Havla k Uhríkovi. Ale prepáč Michal, si trocha zaujatý..pozitívne. Pamätám si, ako si obiehal Slovensko, posledne, na jednom Tuaregu :):)

  17. 21 Kristian 24/12/2011 o 11:18

    Dobrý deň,
    naprostý súhlas.Lenže 100x opakovaná lož sa stáva pravdou. Mrzi ma.že si niektorí nedaJú námahu overiť fakty o zastavení zbojnej výroby.

  18. 22 Ján M. (priestornet.com) 04/01/2012 o 00:45

    Pán Hvorecký, svoj článok začínate konštatovaním, že “Václav Havel to na Slovensku nikdy nemal ľahké”. Nuž, s tým sa dá súhlasiť, ale z nášho slovenského hľadiska to platilo aj naopak – Slovensko to u Václava Havla nemalo ľahké, alebo inak, Václav Havel nie veľmi rozumel Slovákom a ich oprávneným národným požiadavkám. Nevyčítam mu to veľmi, jednoducho, videl svet svojimi (českými) očami, čo je prirodzené a normálne. Aj keď, treba dodať, štátnik by mal mať schopnosť vidieť veci z nadhľadu, globálne, nadčasovo…
    Áno, Čechom bolo v Československu dobre (tak ako trebárs Srbom v Juhoslávii alebo Rusom v Sovietskom zväze). Prečo? Lebo šlo o asymetrickú federáciu, v ktorej mali prevahu a tú aj uplatňovali…
    Pán Hvorecký, neviem, prečo slovenskú túžbu po samostatnosti nazývate nacionalizmom (s pejoratívnym nádychom). Veď takmer všetky národy sveta majú svoj štát a spravidla ťažko vybojovaný – to všetko je opovrhnutiahodný nacionalizmus?
    Ešte sa dotknem pasáže zrkadliacej sa v nadpise Vášho článku. Spomínate údajné “slovenské klamstvo”. Na otázku konverzie či zrušenia slovenského zbrojárskeho priemyslu môžeme mať rôzne názory (uznávam, že ide o zložitú problematiku), ale písať v tomto kontexte o klamstve je nenáležité…
    ::
    Václava Havla si vo viacerých ohľadoch vážim, ale spomienka naňho by nemala živiť čechoslovakistické tendencie. Napokon, on sám po rokoch uznal, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú teraz (po rozdelení Československa) lepšie ako kedykoľvek predtým.

  19. 23 Tibor Eliot Rostas 24/04/2012 o 11:04

    Pán Hvorecký, niektoré z Vašich článkov sú vcelku logické a výstižné. Žiaľ o mnohých sa to tvrdiť nedá. Sú neprofesionálne a plné poloprávd a lží. Mýtus o Havlovi už dávno zničili odhalenia jeho podivnej minulosti, no predovšetkým jeho schvaľovanie útokov na Srbsko aj Líbyu. Orwellovský zvrat “humanitární bombardovaní” si dal dokonca patentovať v interview vo francúzskom Le Mond (29. 4. 1999). Ak chcete písať erudované články odporúčam Vám tráviť viac času nad faktami.
    Prostí ľudia z Dubnice, ktorí dnes len ťažko hľadajú uplatnenie si zaslúžia, aby sa povedala skutočná pravda a nie tendenčné lži. Takže skutočnosť je takáto (citujem z pripravovanej knihy Lovci duší):

    Radarmi nezachytiteľný Nighthawk s technológiou stealth 28.marca 1999 o 8:15 utrpel šokujúcu historickú porážku, keď túto stámiliónovú pýchu amerického letectva zmenila ruská raketa Isajev S-125 Neva na hŕbu dymiaceho šrotu. „Američania horúčkovito zisťujú, čo za tým stojí. Nakoniec prídu k jednoznačnému verdiktu – je to československý radar Tamara v srbských službách.“ * Milan Koukal, 21.století, 5/2012, s. 20
    Predaj radarov Tamara a neskôr Věra však v máji 2004 rázne zastavil vtedajší minister zahraničia USA Colin Powell, ktorý českému premiérovi Vladimírovi Špidlovi nariadil, aby zakázku do Číny v objeme 2,5 miliardy českých korún vláda okamžite zrušila. S podobnou situáciou muselo zápasiť aj Slovensko. Jeden z najprosperujúcejších zbrojárskych podnikov, ZTS Dubnica zamestnával v roku 1988 viac ako 14 tisíc ľudí, pričom v tom istom roku predal svoje výrobky v rekordnom objeme 7,374 miliárd Kčs, čo by dnes predstavovalo približne 2,5 miliardy eur. Rozhodne to vyvracia všetky nekompetentné teórie o zadĺženosti, alebo neprosperujúcom charaktere tohto podniku. Dnes neexistuje žiaden slovenský podnik, ktorý by mohol mať podobnú bilanciu obratu. Vrcholný rast dubnickej fabriky zastavila zmena politickej situácie. „V rokoch 1991 a 1992 dosahovala hodnota exportu zbraní len 1/8 exportu z rokov 1986-1989. V prípade zbrojárskej výroby bol určitým špecifikom fakt, že nemohli presunúť svoje exportné trhy z východu na západ, ako v prípade iných priemyselných odvetví a na jej obmedzení sa podieľala nová politická línia nového Československa reprezentovaná prezidentom republiky Václavom Havlom.“*

    * RONEC I., MIKULA A.: Z histórie Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom 1928-2004, Ivan Ronec, Dubnica n/Váhom, 2010, s. 353, ISBN 978-80-970509-9-3
    Túto publikáciu ocenil aj Jozef Uhrík, vtedajší technický námestník ZTS Dubnica a súčasný riaditeľ Združenia automobilového priemyslu SR: „Ja sám som presvedčený, že v podstatnom sa autorom podarilo dosiahnuť základný cieľ, teda sústrediť veľké množstvo faktografického materiálu, ktorým vykreslili rozvoj tohto strojárskeho skvostu vo všetkých súvislostiach.“ (ibid, s.397)

    V praxi to však znamenalo postupné zatváranie podnikov na Považí ale aj na celom Slovensku v línii chicagskej školy Miltona Friedmana. Všetko prosperujúce a konkurencieschopné muselo ísť preč z cesty americkým korporáciám ako Northon Group, Rayethon, či Lockheed Martin. Namiesto toho prišla obrovská nezamestnanosť, rozkrádanie majetku a divoká privatizácia, po ktorých ostávajú hladové doliny a tisíce robotníkov, čo si v okolitých krajinách zúfalo hľadajú prácu.

  20. 25 Peter 30/10/2012 o 01:39

    O zbrojovky tu nejde. Havel bol humanistom záujmových skupín. A toto tvrdenie zďaleka nevychádza len z jeho “uletenej” vety o “humanitárnom bombardovaní”. Rešpektovaný nie je ani v Čechách, len médiá sa nás snažia presvedčiť o opaku. Pomenovanie pražského letiska jeho menom má tiež asi takú podporu akú mala Jeľcinova hymna v Rusku. Nikto ju nechcel a tak sa po desiatich rokoch vrátila stará ruská s novým textom. Ale pravda sa dostala k slovu aspon na chvíľu keď mu prišla na pohreb mäsiarka Allbrightová, ako jeho kamarátka spoza veľkej mláky i keď nevedomky, zato geniálne vystihla jeho skutočnú tvár.

  21. 26 Dušan 30/05/2013 o 15:53

    Veru tu niektorým nejde o Havla, ale o ako-tak výnosnú reklamu svojich konšpiračných teórií. ZŤS Dubnica dlhú dobu prosperovala, podobne ako ZŤS Martin. Označiť ich za “skvosty” to nepotrebuje komentár. Vševedkovia dnes “vedia všetko o obchode so zbraňami, zajtra o rakovine, ale aj o židovskom ovládnutí sveta. Títo noví anarchisti nás presviedčajú, že všetko dookola je hnus, ešteže existuje aj psychohygiena..

  22. 28 Dalibor Šimár 07/10/2013 o 13:29

    Súhlasim s pánom Rostášom v závere.Bol to čas keď som sa zúčasnil na mierových slávnostiach v Martine.Vtedy už začali padať kamene z hradby ZTS Dubnica. Vtedy som sa pri obede opýtal súdruha Uhríka čo bude ďalej so ZTS Dubnica odpoveď zleza toje už vyriešene.Ale hradby padali ďalej.a žezlo odovzdal pohrebíkom.Dnes keď idem okolo závodu srdce mi puká nad vykradnutým a s časti predaným skvostom strojárenstva na Slovensku.Kto zato zodpovedá? Určite nie ty nezamestnaný a pán Uhrík ďalej slúži svojím chlebodárcom.

  23. 29 LMA 23/10/2013 o 14:19

    Nemôžem to meno ani vysloviť, nieto ešte napísať, preto budem používať iniciálky „VH“, tak ako v príznačnej rubrike niektorých novín. Spomínaný VH bol len vhodná figúrka, ktorá bola ochotná podporiť akúkoľvek zvrátenosť (viď „Humanitárne bombardovanie“). Stačilo aby prišla objednávka od chlebodarcov a so „Stoickým pokojom“ by z nejakej „Díry“ podporil bombardovanie za ľudské práva trebárs v bývalom Československu. Čo je ale naozaj smutné, VH nebol a nebude nikdy sám. V slovenskej vláde sedel dostatočný počet podobných „DVOJINICIÁLOVÝCH“, ktorí podpísali bez súhlasu občanov využitie nášho vzdušného priestoru pre nelegitímne letecké údery NATO v Kosove.
    Bolo by zaujímavé zistiť, kto stál za rozpadom Technopolu (podniku zahraničného obchodu)? Dookola omieľať , že všetko, čo sa na Slovensku vyrobilo bolo nanič a absolútne konkurencie neschopné na zahraničných trhoch je zjavná volovina. Takmer všetci zázrační podnikatelia v Čechách a na Slovensku mali niečo spoločné s Technopolom.
    O rozpad slovenských podnikov, /v Čechách to dopadlo trošíčku inak – asi sa nemali na koho vyhovoriť, alebo možno ani nechceli/ sa zaslúžili v rozhodujúcej miere nové vedenia podnikov, ktoré sa vytvárali z politikov, právnikov a ekonómov, vymenovaní odborníci úplne potierali hlasy odborníkov, a tak je to vlastne dodnes.
    Na záver: Podpísanie nevýhodnej zmluvy môže byť nemravné, nehumánne, asociálne, neetické, ale v žiadnom prípade to nebude NEDEMOKRATICKÉ. Takže preto toľká obrana VOJNOVEJ DEMOKRACIE podľa VH, a rovnako silná neochota šírenia ideí ĽUDSKOSTI.

  24. 30 -lk- 10/02/2014 o 23:30

    Jednooký medzi slepcami kráľom
    Mlčať už neznamená zlato…

    Zrejme je napriek všetkému možné, že Mlčanie bude pre verejnosť “prvou lastovičkou danej paradigmy”, ale kvalita samotného textu, ako aj vystupovanie autora samotného sú však až príliš tuzemsky tristné.
    Prínosom T. E. Rostasa, tohto zápalistého “apokalyptológa” sa zdá byť to, že skompiloval rôzne “informácie” (či skôr “správy”, internetu za ne chvála…) a namixoval z nich akýsi “digest” na spôsob rôznych „The best of…”.
    PRAVDY, ktoré sa . E. Rostas pokúša verejnosti PREDAŤ, nie sú však „insajderskými“ klenotmi, ale banálnymi, viac či menej bežne dostupnými faktami v pompézne mnohovravnom slovnom dressingu. Lexika a sloh tohto šalátu sú velikášske, bibliografická disciplína nulová.
    Každého, kto sa nechá, pritom autor “tahá za fusekli”, tými „najprefláknutejšími“ marketingovými fintami (pozri napr. jeho CV na portáli: http://www.gorila.sk, či web jeho nakladateľstva – edičný program sa tu ukrýva pod nápisom PRODUKTY! ). Rostasova pozoruhodná egománia však čnie zo všetkého, “ako pružina z pohovky”– teda ani v tomto smere ho za ozajstného “profesionála” pokladať nemožno.
    Kniha Mlčanie sa javí byť, aj napriek svojmu obsahu, či jeho (proklamatívnej) objavnosti, perfídne bulvárnym tititainmentom*. Možno by sa, ako príklad vo vysvetlivke pod čiarou, hodila k námetu knihy “The Shock Doctrine” od Kanaďanky Naomi Kleinovej, ktorú T. E. Rostas nepochybne pokladá za “svoju krvnú skupinu”.

    Podľa všetkých dostupných indícii tak tkvie, povediac, “raison d´etre“ Mlčania okrem v potrebe saturovať autorovo ego, hlavne v zavlažovaní jeho účtu.

    * Pozri napr: http://www.urbandictionary.com/define.php?term=tititainment

    • 31 cv 14/03/2014 o 07:53

      Citujem -ik- “Lexika a sloh tohto šalátu sú velikášske …”
      Váš sloh a štylistika si tiež zaslúžia stratiť slovo. “digest”, “the best of”, “insajderskými”, “najpreflaknutejšími”, “tahá za fusekli”,… Veľmi ťažko čitateľný text, keď v každej vete je niečo v úvodzovkách, a v niektorých vetách aj viac krát. A Vaša posledná veta, citujem “Podľa všetkých dostupných indícii tak tkvie, povediac, “raison d´etre“ Mlčania okrem v potrebe saturovať autorovo ego, hlavne v zavlažovaní jeho účtu.” je tiež ukážkou ako neštylizovať.


Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s




Zaregistruj sa pre správy z webu.

Join 170 other followers

Follow Hvorecky.sk on WordPress.com

Čítanosť

  • 1,316,282 čitateľov

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 170 other followers