Ako ryžovať v Bratislave

Kľúč k Bratislave odjakživa poskytuje Dunaj. Bez rieky by mesto nevzniklo, na jeho začiatku bol brod, široko-ďaleko jediné miesto, ktoré sa dal veľtok prekročiť. Na tom mieste sa križovala Jantárová cesta zo severu a Hodvábna z východu. Lenže v priebehu storočí sa Bratislava stala mestom pri Dunaji, nie na Dunaji, rieka mesto nespája, ale rozdeľuje.

Dunaj z Bratislavy už takmer pred sto rokmi vyhnali, mesto ho opustilo, ohradilo, a voda, kedysi najdôležitejšia súčasť metropoly, sa do nej dnes vracia iba v kanistroch a fľašiach.

danube

Už dlhé mesiace sa ťahajú stavebné práce na novom dlhočiznom protipovodňovom múre, ktorý je síce nižší, ale aj tak sa dosť podobá na berlínsky. Má nesporné bezpečnostné výhody, no obávam sa, že prinesie definitívne zabetónovanie vzťahov medzi mestom a riekou.

Stavitelia sľubujú za stenou nové promenády a móla, no zrejme tam vzniknú iba predražené podniky pre superbohatých, ktoré v uplynulých rokoch zaplavili Staré mesto.

Minulý týždeň rozrušila Bratislavčanov správa, že Rakúsko sa vo veľkom pustilo do čistenia Dunaja, čo ohrozuje kvalitnu pitnej vody na Slovensku. Ešteže to urobil obdivovaný juhozápadný sused, a nie Maďarsko, ktoré leží dolu prúdom – inak by boli médiá zahltené prestrelkami politikov. Zvlášť od vypuknutia hospodárskej krízy niet vďačnejšej metódy, ako odpútavať pozornosť ľudí od skutočných problémov na oboch brehoch Dunaja.

Údajné slovensko-maďarské spory patria už roky do žánru science fiction, alebo sa dajú cucať z prstu Jána Slotu, čo je najväčší fantasta svojej generácie – toľko konfliktov a hrozieb si nevymyslel ani L. Ron Hubbard v šialenom románe Bojisko Zem.

Jasný dôkaz, že na bežnej ľudskej úrovni dokážu susedné národy spolupracovať k obojstrannému prospechu, ponúka Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku. S hanbou priznávam, že som ho navštívil prvý raz. Určite nie naposledy.

plakat_fekvo_web_2

Inštitúcia má hlavné sídlo v Brämerovej kúrii na bratislavskej Žižkovej ulici, ktoré sa v minulosti volala aj po Márii Terézii a Hermannovi Göringovi. Myslím si, že aj najzarytejší odporcovia Bratislavy trocha zmäknú, keď uvidia masívnu dvojposchodovú budovu z roku 1620. Patrila Franzovi Pramerovi, boháčovi zo štvrte Zuckermandel, ktorý služobníctvu dovolil prespávať vo vlastnom dome. Dnešné výstavné priestory sú bývalé malé i väčšie izby, členité a klenbovité, s pôvodnými renesančnými prvkami.

Škoda, že múzeum zostáva trocha mimo pozornosti médií a divákov. Do zastrčenej ulice si policajti chodievajú oddýchnuť počas služby – kriminalita predsa u nás dávno nejestvuje, tak sa treba zdokonaľovať v klebetení a fajčení.

Výstava Dunaj v čase a v obrazoch mi prišla ako na objednávku, ale nemusíte práve písať román o rieke, aby ste si do múzea našli cestu. Rozsiahla expozícia vznikla v spolupráci s maďarskými historikmi a zberateľmi, ktorých k Dunaju bez preháňania viaže láska.

Skvostom sú raritné fotky od zabudnutého lodného kapitána Johanna Eilingsfelda, alebo od maďarského avantgardistu Erna Vadasa či medzivojnového kronikára Prešporka V. Benescha. Prekvapili ma ukážky ryžovania zlata v Bratislave, čím nemyslím privatizovanie, ani výpaľníctvo, ale tvrdú manuálnu otročinu s lopatou a drôteným sitom. Kto vedel, kde ryžovať, mal sa dobre už pred sto rokmi, a ani nemusel byť vo vládnej koalícii.

Insitné čaro má spoločný dokumentárny film ôsmich podunajských krajín z roku 1956, keď Dunaj prvýkrát spojil ideologických nepriateľov – každý štát vyzerá ako bukolická idyla vytrhnutá z dejín, čo je pri pohľade na rok vzniku zvlášť krutá irónia.

Za vrcholom výstavy som zostúpil do veľkej pivnice, kde sa rozprestierajú prvé kompletné mapy rieky aj územia dnešného Slovenska – vyžiadal si ich cisár Jozef II., aby lepšie spoznal svoju obrovskú krajinu. Toto dedičstvo vytvárali generácie predkov a spoľahlivo lieči mindráky.

Výstava potrvá v Bratislave do 11. októbra 2009 a potom sa presunie do ďalšieho dunajského mesta, do Komárna.

Reklamy

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s