Tao a Mao. Legenda o Bondym

V roku 1970 sa Československo naplno „normalizovalo“. Na všetkých pracoviskách, v továrňach aj na úradoch prebiehali previerky. Cenzurovala sa výučba, zakazovali sa knihy a časopisy, rušili sa divadlá, tisíce odporcov nového režimu stratili prácu a boli najrôznejšími, väčšinou nechutnými a mimoriadne zákernými spôsobmi prenasledovaní a šikanovaní. Slobodné a verejné prednášky sa už v Prahe nekonali takmer nikde – s výnimkou sanatória Bohnice.

Známa liečebňa pre psychicky chorých sa zhodou bizarných okolností stala jediným miestom v hlavnom meste ČSSR, kde sa zrodila séria pololegálnych podujatí o myšlienkových a duchovných smeroch západu i východu. Príznačné, že normálne myslenie sa už smelo prejaviť len v blázinci.

No nebolo to v dejinách prvýkrát, ako vieme od Markíza de Sade, Bulgakova a mnohých ďalších. Koniec koncov, ústami blázna neraz prehovárala vyššia pravda ohlasujúca budúcnosť. V Bohniciach sa hovorilo o jóge či vegetariánstve, čiže o témach, ktoré aspoň čiastočne súviseli so zdravím, ale rozhodne nepatrili k myšlienkovému mainstreamu doby.

K údivu príslušníkov undergroundu sa na programe objavil aj Egon Bondy s prednáškou o taoizme. Niečo nevídané v krajine, kde námety diktovali myšlienky Lenina a Brežneva, Husáka či Biľaka. Egon Bondy koncom šesťdesiatych rokov takmer oficiálne debutoval ako básnik, ale napokon bol celý náklad jeho knihy zničený. Po krátkej a úspešnej akademickej kariére a niekoľkých vydaných filozofických dielach sa opäť ocitol na periférii spoločnosti.

Očakávanie pred jeho verejným vystúpením bolo veľké a atmosféra neistá. Bondy prišiel do Bohníc oblečený vo svojom ošúchanom zelenom hubertuse a so zodratou baretkou na hlave. Guru sa v prostredí psychiatrie cítil ako doma, väčšinu života totiž prežil s fiktívnym preukazom duševnej choroby a založil opozičnú generáciu „invalidných súrodencov“ s minimálnym príjmom, ale aspoň akou-takou slobodou.

Rozložil si na stôl poznámky a ako zvyčajne z hlavy prednášal o Tao-te-ťingu a jeho tvorivej energii. V publiku sa to hemžilo ľuďmi zo subkultúry a disentu. Podobné témy sa už dali počuť iba na utajených bytových seminároch.

Pokiaľ Bondy hovoril o tao, bolo všetko viac-menej v poriadku. Lenže po polhodine rečník zvoľna prešiel od taoizmu k maoizmu. Jedno písmeno, ale zásadná zmena. Dnes to tak nevyznie, ale treba si uvedomiť, že v tom období napätie medzi Sovietskym zväzom a Čínou vrcholilo. Brežnev útočil na Mao-Ce-Tunga, ktorého na titulkách novín v celom východnom bloku nazývali zradcom a zapredancom. (Čínsky model komunizmu sa všeobecne považoval za oveľa progresívnejší ako skostnatený sovietsky.) Šuškalo sa dokonca o možnom vojenskom konflikte medzi dvoma veľmocami.

Bondy rozvíjal myšlienky maoizmu a pritvrdzoval. Publikum naňho neveriacky zízalo. V sále nastal nepokoj. Bondy čoraz vášnivejšie interpretoval Mao-Ce-Tunga a vyzýval na revoltu voči sovietskej okupácii. Ľudia šaleli, od nadšenia aj od strachu. Niektorí v panike odchádzali, pretože tušili katastrofu, iní len neveriacky otvárali ústa.

Bondy vášnivo prednášal o potrebe postaviť sa zoči-voči okupantom prípadne aj vojensky. Také dačo si nik v krajine nedovolil. Na záver plamennej reči vyzval poslucháčov, aby sa po príchode domov ozbrojili a zaútočili na sovietske jednotky umiestnené v krajine. Potom si s pokojom zenového majstra zbalil papiere, poďakoval sa za pozornosť a  odišiel z Bohníc naspäť domov.

Zaznamenané podľa rozprávania očitého svedka Jana Vodňanského 4. októbra 2010 v Strahovskom kláštore v Prahe.

Prečítajte si aj: Neprocitnu tady, až na jiným světě

Reklamy

3 thoughts on “Tao a Mao. Legenda o Bondym

  1. “Čínsky model komunizmu sa všeobecne považoval za oveľa progresívnejší ako skostnatený sovietsky”
    To snáď ani náhodou. Mao-Ce-Tung je zodpovedný za smrť oveľa väčšieho počtu ľudí než Stalin alebo Hitler. Považovať tento model socializmu v ktorom bol zámerne vyvolávaný hladomor ako “progresívnejší” je totálna ignorácia poznania histórie.

  2. Ja si tú dobu pamätám inak.

    Titulky zradca a zapredanec som nezažil.

    Nespomínam na “všeobecný názor”, že:
    Čínsky model komunizmu sa všeobecne považoval za oveľa progresívnejší ako skostnatený sovietsky.

    O možnom vojenskom konflikte SSSR – Čína sa nie že šuškalo, ale bol na spadnutie, ofic. zprávy referovali o ofliktoch, a považoval som za dosť možné, že vypukne vojna, aj ja budem musieť narukovať a môj hrob nebude v rodnom meste, ale na brehu Ussuri.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s