Trocha umierania do života

Vo svete posadnutom zdravím a čoraz dlhším životom sa umenie tematizujúce posledné veci človeka môže zdať čímsi nenáležitým.

Koncert Slovenskej filharmónie a zboru 4. marca 2011 pripomenul, prečo sa kultúra od svojho vzniku vyrovnáva so smrťou. Hudobný zážitok ukázal, ako márne sa snažíme otupiť pravdivostný nerv, ako sa klameme vytesňovaním zániku, manipulovaním výzoru či mediálnym imitovaním veselosti.

Richard Strauss skomponoval Smrť a premenu 24-ročný, keď ho takmer skolila tuberkulóza. Na heroickú aj pokornú symfonickú báseň nezanevrel ani takmer o polstoročia neskôr v agónii. Hymnický wagnerovský záver evokoval makabrózny morový stredovek, dekadentnú záľubu v morbídnosti aj nervóznu modernu v predvečer svetovej vojny.

Uvedenie Šostakovičovej Trinástej symfónie dokazuje, že filharmónia zažíva dramaturgicky najsilnejšiu sezónu desaťročia. Monumentálny Babij Jar si zochováva intímnosť a hlbokú autentickosť výpovede jednotlivca konfrontovaného s holokaustom aj s povojnovými sovietskymi klamstvami o ňom.

Jevtušenkova predloha rozzúrila súdruhov v Kremli a do nepríčetnosti by vyhecovala webových diskutérov, ale tí netušia, že existuje veľká ruská poézia dvadsiateho storočia. Občas to skrátka chce trocha umierania do života!

Reklamy

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s