Do bohatej zbierky bizarných slovenských podujatí pribudne v sobotu 5. marca Krištáľový ples, ktorý má ambíciu a potenciál prekonať aj najväčšie úlety slovenského šoubiznisu. Slovenské národné divadlo, ktoré má neuveriteľných deväťstopäťdesiat zamestnancov, si pri organizácii zavolalo na pomoc súkromnú agentúru.
Hlavnou hviezdou bude ruská operná diva s rakúskym občianstvom Anna Netrebko, ktorú zbožňujem. Škoda-preškoda, že si ju nebudem môcť vypočuť. Nemám totiž momentálne zbytočných sto eur na najlacnejší lístok z kategórie „biznis“, ani nehovoriac o triedach „luxury“ a „exclusive“ (smiešnych tristo jurošov za kus).
No nekúpte to, keď vystúpia aj Sisa Sklovská alebo tranceový DJ Milan Lieskovský, inventár slovenských plážových diskoték a extatických duc-duc večierkov novej šľachty zo Záhorskej Bystrice a Pereša.
Dídžejov presun na prvú divadelnú scénu určite spadá do koncepcie podujatia „vrátiť Bratislave noblesu, dôstojnosť, ušľachtilosť, vznešenosť, zviditeľniť inteligenciu a dať do centra pozornosti skutočné osobnosti, ktoré v celospoločenskom kontexte dosiahli mimoriadne úspechy (tá veta v PR materiáli ešte pokračuje…).“
V Opere SND sa za päť rokov vystriedalo šesť riaditeľov – rýchlejšie sa šéfovia striedajú už iba v počítačových hrách. Pritom operný súbor urobil v tejto sezóne 1 (slovom jednu) – aj to hroznú – premiéru, čo je najmenej v deväťdesiatročných dejinách.
Pani Netrebko zaspieva jedinú lehárovskú áriu (rád ju počúvam na YouTube), pobozká ruže a vezme si do Viedne honorár, za ktorý by sa dalo skomponovať aj naskúšať nové slovenské operné predstavenie. Lenže na to už nezostanú peniaze. Treba šetriť. Sponzori jednoducho majú svoje priority. Rozpočet akcie sa vyšplhal na päťstotisíc eur.
Spokojní určite odídu aj José Cura a Erwin “žiadny” Schrott, obaja takisto zaspievajú po pesničke. Známy ukrajinský baleťák Vladimir Malachov zatancuje Umierajúcu labuť, čo je na našej prvej scéne výber skutočne mnohovýznamový.
Sobotný večer strávim počúvaním netrebkovín na webe, upracem domáci šrot a dám si kura. No vo svojom skromnom krištáľovom duchu budem pri tebe, slovenský exclusive luxury biznis!
Napísané pre SME – TV Oko. Prečítajte si aj: Na operu po rakúsky!
Michal Hvorecký 
ďakujem za dobrý komentár. som sa celkom pobavil. aj ked výborne pobaviť sa dá už len pri letmom čítaní niektorých propagačných textov súčasného snd. napr. reklama na hosťovanie košického baletu:
,,Pod skromným názvom M. R. Štefánik sa ukrýva panoramatický pohľad na dynamický a komplikovaný život tohto vzrastom malého, ale činmi veľkého človeka….
Nie je to príbeh o jedincovi, je to tanečné rozprávanie o národoch, vôli počúvať sa a chápa sa. Balet košického Štátneho divadla opäť preukázal schopnosť priniesť na javisko epický príbeh s ľudskými rozmermi, spojenie rôznych typov, žánrov javiskového tanca a hudby do osobitého divadelného počinu. Ondrej Šoth je v súčasnosti najtvorivejším slovenským choreografom a zároveň jedným z najvýznamnejších
a najkreatívnejších slovenských divadelníkov, ktorého tvorba je na úrovni európskych či medzinárodných kritérií kvality a invencie”
Co tam preboha robi Lieskovsky????? Myslel som si, ze trapas na miss-ke pred par rokmi na STV mu bol dostatocnou vystrahou.
čo je ešte zvrhlosť rovnako grandióznych rozmerov je napríklad fakt, že na promo-videách s poprednými umelcami SND púšťajú citlivé a empatické príhovory na tému priblíženia sa k divákom, (napr. Z.Studenková hovorí o medovníkových domčekoch, ktoré jej diváci nosia po predstaveniach)… tak by ma zaujímalo, ktorý divák podobného razenia má zbytočných 100eur na ten najlacnejší lístok… to je doslova obludné!!! ako takéto niečo môžu brať vážne?!!!
Zaujal ma Váš názor, Peter. Divadelné (baletné) predstavenia Ondreja Šotha hodnotiť nemôžem, keďže som ich nikdy nevidela a ani som o ňom donedávna nepočula. Jeho meno som prvý raz zaregistrovala len v súvislosti, keď vyhodil Mária Radačovského z postu riaditeľa Baletu SND. Toto bolo prvé predstavenie, ktoré som mala v jeho réžií možnosť vidieť. A nevzbudilo v mne záujem vidieť ďalšie.
O pár dní sa chystám na premiéru baletu Maria de Buenos Aires do Bukurešti, kde p. Radačovský robí choreografiu. Idem tam, lebo to chcem vidieť tak, ako chcem vidieť v Prahe Ceciliu Bartoli, skrátka som jeho fanúšik. A je nás veľa.
Ďalšií blog reagujúci na Krištáľový ples: http://benza.blog.sme.sk/c/258465/O-kristalovych-plesoch-a-pernikovych-chalupkach.html
pre dominiku: ja som tiez priaznivcom maria radacovskeho. ako riaditel toho urcite vela dobreho urobil. balet sa ako jediny zo suborov v nedavnej dobe posunul dobrym smerom a za riaditelovania tohto vedenia sa posunie skor o dva kroky dozadu. proti shotovi ako choreografovi nic nemam. videl som len jeho requiem a carminu buranu pred rokmi a tie boli fajn, ale textom, ktory som skopiroval zo stranky snd som chcel upozornit na “skromnost a objektivnost” noveho vedenia. kazdy riaditel musi svoje divadlo a produkcie chvalit aj trochu prehnane. ale tato oda je jednocho hroza…
Tá reklama je skutočne “úchvatná”…
Ja vnímam schopnosť tvoriť ako schopnosť nájsť (mať) v sebe komunikačný kanál, prostredníctvom ktorého je tvorca schopný vyslať zo seba posolstvo, nejakú osobnú správu. Keď tento kanál má, zvyčajne aj nájde formu, v ktorej túto správu pošle von. Potom ju zdokonaľuje, obohacuje, aby sa stala čo najzrozumiteľnejšou vonku, aby posolstvo preniklo, čo najviac ľudí – aby sa v ňom našli, lebo zvyčajne sa nám páči to, v čom sa nachádzame.
Problém je, keď nemáme čo povedať a len chceme zdokonaľovať formu.
Prepáčte, zle som sa vyjadrila, namiesto Váš názor som mala povedať Váš príspevok.
Nie je to až tak dávno, čo som mala to šťastie Mária Radačovského osobne spoznať. Je to špičkový profesionál, ktorý neustále hľadá, je nesmierne náročný v prvom rade na seba. Však umenie je aj drina. Ale predovšetkým je to človek nesmierneho vnútorného bohatstva a jedinečných ľudských kvalít. Takýchto ľudí by sme mali strážiť ako národný poklad. To, čo sa udialo namiesto toho, nepotrebuje komentár.
Urcite sa im podarilo “vrátiť Bratislave noblesu, dôstojnosť, ušľachtilosť, vznešenosť, zviditeľniť inteligenciu a dať do centra pozornosti skutočné osobnosti, ktoré v celospoločenskom kontexte dosiahli mimoriadne úspechy”, ked tam boli pozvani ludia ako Boris Kollar a Silvia Kucherenko…