Keby som vedel po maďarsky, prečítal by som si v origináli zásadné knihy blízkej literatúry ako Pavučina Dezsa Kosztolányiho, Bezosudovosť Imrého Kertésza, Rebeli Sándora Máraia, Jadvigin vankúšik Pála Závadu a ďalšie. Našťastie, naša kultúra disponuje špičkovými prekladateľ(ka)mi z maďarčiny, ktorí pre porozumenie susedných, no vzdialených národov urobili viac ako generácie politikov.

Maďarskej literatúre sa podarilo to, čo našiel (zatiaľ) nie – stala sa samozrejmou súčasťou svetového kánonu. Péter Esterházy je síce na Slovensku autorsky prítomný dlho, no pozornosti, akej sa dočkal v iných, oveľa väčších krajinách, sa tu zatiaľ neteší. Možno by mu vydavateľ mal postaviť sochu. Hneď by sa strhol obrovský rozruch, zvolávali by sa tlačové konferencie politických strán, za aj proti by sa bojovalo na uliciach i sociálnych sieťach a vedecké inštitúcie by vydávali stanoviská.

Esterházy pochádza z uhorskej šľachtickej rodiny, no jeho nároky voči nám, občanom a čitateľom, nie sú vonkoncom územné či mocenské, ale intelektuálne – túži osloviť vnímavého jednotlivca. Prvý raz ma nadchol Malou maďarskou pornografiou, hravou zbierkou literárnych fragmentov o erotike, láske a zložitom živote múdreho mladého muža v gulášovom komunizme.

Nasledovali nadčasové fejtóny na aktuálne témy Hrach na stenu a potom Harmonia Caelestis, jeden z najzvláštnejších stredoeurópskych románov konca dvadsiateho storočia, barokovo opulentná kniha plná bohatého esterházyovského odkazu, dejín regiónu, filozofie, bizarných citátov, ale aj rodinných anekdot a ušľachtilej nudy, ktorá k hrubizným románom patrí. Pokračoval som Opraveným vydaním, kde sa autor pokúsil vyrovnať s minulosťou svojho otca v komunistickej tajnej službe.

Najnovšie som s pôžitkom zhltol Pomocné slovesá srdca a Žiadne umenie. Hlavnými témami voľne prepojených a čitateľsky prístupnejších kníh sú smrť matky, literatúra a futbal. Knižky preložila Juliana Szolnokiová, ktorá nás nedávno opustila, no aj tieto tvorivé výkony dokazujú, že na jej celoživotné dielo sa nezabudne.

Škoda, že sa peniaze na súsošia mŕtvych kontroverzných Slovákov a Maďarov radšej nevenujú na prácu živých prekladateľov. Grafická úprava a kvalitná typografia robí z titulov ozajstné artefakty. Potešila ma aj ľudová cena kníh. Namiesto dvoch borovičiek jeden Esterházy! Taký oldomáš nebudete banovať, az istenit!

Prečítajte si aj: Čo tým chcel autor povedať?