Trocha umierania do života

07/03/201109/03/2011 / Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Vo svete posadnutom zdravím a čoraz dlhším životom sa umenie tematizujúce posledné veci človeka môže zdať čímsi nenáležitým.

Koncert Slovenskej filharmónie a zboru 4. marca 2011 pripomenul, prečo sa kultúra od svojho vzniku vyrovnáva so smrťou. Hudobný zážitok ukázal, ako márne sa snažíme otupiť pravdivostný nerv, ako sa klameme vytesňovaním zániku, manipulovaním výzoru či mediálnym imitovaním veselosti.

Richard Strauss skomponoval Smrť a premenu 24-ročný, keď ho takmer skolila tuberkulóza. Na heroickú aj pokornú symfonickú báseň nezanevrel ani takmer o polstoročia neskôr v agónii. Hymnický wagnerovský záver evokoval makabrózny morový stredovek, dekadentnú záľubu v morbídnosti aj nervóznu modernu v predvečer svetovej vojny.

Uvedenie Šostakovičovej Trinástej symfónie dokazuje, že filharmónia zažíva dramaturgicky najsilnejšiu sezónu desaťročia. Monumentálny Babij Jar si zochováva intímnosť a hlbokú autentickosť výpovede jednotlivca konfrontovaného s holokaustom aj s povojnovými sovietskymi klamstvami o ňom.

Jevtušenkova predloha rozzúrila súdruhov v Kremli a do nepríčetnosti by vyhecovala webových diskutérov, ale tí netušia, že existuje veľká ruská poézia dvadsiateho storočia. Občas to skrátka chce trocha umierania do života!

Zdravica Krištáľovému plesu

02/03/201103/03/2011 / Michal Hvorecky / 8 komentárov

Do bohatej zbierky bizarných slovenských podujatí pribudne v sobotu 5. marca Krištáľový ples, ktorý má ambíciu a potenciál prekonať aj najväčšie úlety slovenského šoubiznisu. Slovenské národné divadlo, ktoré má neuveriteľných deväťstopäťdesiat zamestnancov, si pri organizácii zavolalo na pomoc súkromnú agentúru.

Hlavnou hviezdou bude ruská operná diva s rakúskym občianstvom Anna Netrebko, ktorú zbožňujem. Škoda-preškoda, že si ju nebudem môcť vypočuť. Nemám totiž momentálne zbytočných sto eur na najlacnejší lístok z kategórie „biznis“, ani nehovoriac o triedach „luxury“ a „exclusive“ (smiešnych tristo jurošov za kus).

Čítať ďalej →

Ako som sa stretol s Arnoštom Lustigom

26/02/201126/02/2011 / Michal Hvorecky / Jeden komentár

V Prahe, niekedy v lete 2008, som opäť raz býval v hroznom hoteli Don Giovanni, čo je určite jedna z najväčších urážok Mozartovej opery v dejinách.

Pracoval som pre globálnu cestovku a upokojoval hordy nespokojných amerických dôchodcov, ktorým štvorhviezdičkový internát liezol na nervy. Z jedla ich napínalo aj preháňalo, zo smradu na izbách ich bolela hlava, úroveň služieb ich poburovala.

Márne som sa ich presviedčal, že sa vlastne nachádzajú v centre mesta, ako im sľúbil katalóg, pretože z okna videli bezútešné predmestie a štvorprúdovku. Myslel som si to isté, čo oni, ale musel som sa tváriť, že lepšie miesto pre dovolenku v Európe ešte nevymysleli.

O tri dni sme sa mali autobusmi presunúť na loď na Dunaj a ja som sa toho okamihu nevedel dočkať. Bol som nevyspatý, deprimovaný a unavený zo sústavného klamania. Najviac mi chýbali knihy a vôbec čítanie. Keď som mal počas dňa biednych desať minút voľno, vyšiel som na koniec širokej Vinohradskej ulice. Na Novom židovskom cintoríne za chrbtom leží Franz Kafka a jeho rodina.

Čakal som na semafore na zelenú, obzrel som sa a zbadal som vedľa seba spisovateľa Arnošta Lustiga.

Čítať ďalej →

Maturita odborára!

24/02/201123/02/2011 / Michal Hvorecky / Pridaj komentár

So záujmom sledujem debatu o budúcnosti univerzít. Na verejnosť prenikla správa, že za dvetisíc eur sa dalo kúpiť prijatie na právo. Stačilo podpísať zdrap papiera, zo dvadsaťkrát v sobotu navštíviť stodolu uprostred poľa a z človeka sa stal JUDr. Prečo sa také lákavé ponuky dohadujú potajme? Dávno som mohol byť právnikom a navyše mám rád víkendové pobyty na vidieku.

Prudko by stúpla moja šanca dostať sa na prokuratúru, čím by som zabezpečil pracovné miesto pre seba aj pre svojho syna. Ako chceme v tomto štáte inak vytvárať dlhodobú zamestnanosť?

Som iba Mgr., čo zďaleka nie je ono. Predstavte si napríklad Mgr. Robert Fico. To vyzerá vrcholne humanitne a nedôveryhodne. Ale JUDr. Fico – to človek môže stvárať hocičo a všetko mu prejde.

Čítať ďalej →

Pod hradnou skalou

19/02/201120/02/2011 / Michal Hvorecky / 8 komentárov

Vždy som hovorieval, že keď nastane koniec sveta, chcem byť v Účku, pretože tam sa o tom dozviem až na druhý deň na obed, keď o jednej konečne vypnú hudbu a zažnú svetlá a ja budem v takom stave, že mi apokalypsa vôbec nebude prekážať.

Bratislavský Subclub sa za mojich čias volal U.club a ja mu tak hovorím dodnes. Po všetkom, čo sa tam odohralo, určite nabehol tím Google Earth a priestor podrobne naskenovali, zmapovali a zverejnili na webe alebo na WikiLeaks. No ja som nepotreboval počítač, aby som sa tam vyznal. Do najmenších podrobností som spamäti poznal každý kút.

Hrával som v Účku toľké roky, že by som v ňom dokázal chodiť poslepiačky a občas som to aj robil. S ťažkým kufrom platní v ruke – naďalej som uprednostňoval vinyly, aj keď už všetci prešli na digitál – som kráčal v dlhom tuneli, zavrel som oči a premýšľal som, čo pustím prvé.

Úvod som považoval za veľmi dôležitý. Oliver tiež. Ak nechytím ľudí do niekoľkých minút, len ťažko ich k sebe ešte pripútam neskôr.

Čítať ďalej →

Prešporský Otčenáš

13/02/201114/02/2011 / Michal Hvorecky / 2 komentáre

Denník Die Welt má dobré nápady. Už niekoľko mesiacov posiela rôznych nemeckých spisovateľov v nedeľu do ľubovoľného kostola, aby napísali svoje dojmy z kázne. Bol som poctený, že ma na túto úlohu oslovili ako prvého zahraničného autora. Vybral som si svoj obľúbený bratislavský Dóm svätého Martina a nedeľnú omšu v nemčine ráno o 7:45. Prečítajte si text Pressburgerisches Vaterunser.

Odvolanie

09/02/201109/02/2011 / Michal Hvorecky / Jeden komentár

Dnes politici odvolali z funkcie Dr. Vladimíra Beskida, riaditeľa Galérie J. Koniarka v Trnave. Dôvody: nedostatočné školenie upratovačky pre prácu na rebríku, chýbajúci zoznam pracovných rukavíc a zlé oplotenie. 22 poslancom, ktorí hlasovali za odvolanie, navrhujem nasadiť pracovné rukavice a za dobrým oplotením ich vyškoliť pre prácu na rebríku.