Na tri dni ma na mojej ceste prichýlili príbuzní v dedine na Spiši. Je to dobrý východiskový bod. Rád počúvam ľudí, ktorí žijú v tej istej krajine úplne iné životy. Každý má svoje problémy, každý to má svojím spôsobom ťažké, hlavne, ak to tak chce vidieť. Ale tu je všetko drsnejšie a náročnejšie.

Pokúšam sa pochopiť, prečo miestna babička, vzorná katolíčka, ktorá sa denne o tretej modlí korunku a každý večer chodí do kostola, ktorej svokra vyhlásili za kulaka, okradli ho a uväznili, ktorá nikdy nevstúpila do KSČ, hoci ju lanárili, napriek tomu všetkému s oduševnením hovorí, že za komunizmu sa žilo lepšie. Ako dieťa zažila nacistov a potom zasa Rusov, jedni aj druhí sa nasťahovali do ich veľkého domu.

Prečo si myslíte, že za komunizmu bolo lepšie? pýtam sa. Čítať ďalej →

Prečítal som si viaceré komentáre o návšteve premiéra v relácii Modré z neba a priznám sa, sklamali ma. Podľa mňa vôbec nejde o nejaký prelom alebo o zásadnú zmenu ani o bohvieako premyslenú propagačnú stratégiu. Je to prirodzené pokračovanie dlhodobého vývoja.

Komerčné televízie vznikli na prepojení biznisu, médií a politiky. Korupcia je v ich rodnom liste. Pripomínam, že hlavné postavy spisu Gorila vyšli z tohto prostredia. Televízie vyprodukovali viacero ministrov, ktorí patrili k najhorším v dejinách regiónu. A už asi mnohí tušíme, kto bude ďalší v poradí.

Premiérova návšteva iba potvrdila moje presvedčenie, že najväčšia korupcia a propaganda sa už nebude dohadovať v tajných bytoch, to je príliš riskantné a drahé. Teraz sa bude robiť v priamom prenose a za potlesku más, ktoré budú ešte aj ďakovať a lajkovať za to, že sú klamané a manipulované. Kamery už nebudú skryté a namontované v kuchyni či v stene, ale budú vysielať naživo v najsledovanejšom čase.

Deje sa to priamo pred očami a so súhlasom jednej z obetí systému, ktorý už obral mnohých občanov o civilizáciu, čo je len symbolická pointa nehorázneho cynizmu – ale ten je predsa oficiálnym postojom dnešného televízneho sveta. Buď chamtivý, vyzeraj vždy sexy a presaď sa za každú cenu. To počúva na každom kroku už aj môj sotva trojročný syn.

Preto chcem napísať o Trnave, kde som včera zažil, že veci sa dajú robiť aj úplne inak. V tom meste politici systematicky ničili kultúrny život, cenzurovali slobodu tvorby a prepúšťali odborníkov.

Skupina mladých ľudí sa rozhodla, že oživí synagógu, v ktorej sa už dávno prestali robiť výstavy, hoci mnohé mali európsku úroveň. Zriadili si internetové rádio, webstránku, organizujú podujatia, tlačia a sami vylepujú plagáty, premietajú filmy. Pracujú vo voľnom čase a robia to zadarmo, pretože chcú spraviť niečo pre svoje mesto, pre svoju komunitu aj pre seba. Nemajú na to granty ani nijaké fondy, ale majú nápady a chuť meniť veci k lepšiemu.

Zopár šikovných jednotlivcov dokázalo oveľa viac než všetci kultúrni úradníci v meste dohromady.

Stroon hral, ja som čítal a organizátori napočítali 105 divákov, čo je vraj návštevnosť, akú tam literárna akcia nepamätá. Ďakujem všetkým, ktorí akciu pripravili, aj tým, ktorí prišli. Nielen za magickú noc, ale aj za to, že sa tu ešte stále – napriek vyššie napísanému – dá zmysluplne a šťastne žiť.

Prečítajte si o trnavskom občianskom združení Publikum.sk a o Rádiu Bunker viac.