Prečítal som si viaceré komentáre o návšteve premiéra v relácii Modré z neba a priznám sa, sklamali ma. Podľa mňa vôbec nejde o nejaký prelom alebo o zásadnú zmenu ani o bohvieako premyslenú propagačnú stratégiu. Je to prirodzené pokračovanie dlhodobého vývoja.

Komerčné televízie vznikli na prepojení biznisu, médií a politiky. Korupcia je v ich rodnom liste. Pripomínam, že hlavné postavy spisu Gorila vyšli z tohto prostredia. Televízie vyprodukovali viacero ministrov, ktorí patrili k najhorším v dejinách regiónu. A už asi mnohí tušíme, kto bude ďalší v poradí.

Premiérova návšteva iba potvrdila moje presvedčenie, že najväčšia korupcia a propaganda sa už nebude dohadovať v tajných bytoch, to je príliš riskantné a drahé. Teraz sa bude robiť v priamom prenose a za potlesku más, ktoré budú ešte aj ďakovať a lajkovať za to, že sú klamané a manipulované. Kamery už nebudú skryté a namontované v kuchyni či v stene, ale budú vysielať naživo v najsledovanejšom čase.

Deje sa to priamo pred očami a so súhlasom jednej z obetí systému, ktorý už obral mnohých občanov o civilizáciu, čo je len symbolická pointa nehorázneho cynizmu – ale ten je predsa oficiálnym postojom dnešného televízneho sveta. Buď chamtivý, vyzeraj vždy sexy a presaď sa za každú cenu. To počúva na každom kroku už aj môj sotva trojročný syn.

Preto chcem napísať o Trnave, kde som včera zažil, že veci sa dajú robiť aj úplne inak. V tom meste politici systematicky ničili kultúrny život, cenzurovali slobodu tvorby a prepúšťali odborníkov.

Skupina mladých ľudí sa rozhodla, že oživí synagógu, v ktorej sa už dávno prestali robiť výstavy, hoci mnohé mali európsku úroveň. Zriadili si internetové rádio, webstránku, organizujú podujatia, tlačia a sami vylepujú plagáty, premietajú filmy. Pracujú vo voľnom čase a robia to zadarmo, pretože chcú spraviť niečo pre svoje mesto, pre svoju komunitu aj pre seba. Nemajú na to granty ani nijaké fondy, ale majú nápady a chuť meniť veci k lepšiemu.

Zopár šikovných jednotlivcov dokázalo oveľa viac než všetci kultúrni úradníci v meste dohromady.

Stroon hral, ja som čítal a organizátori napočítali 105 divákov, čo je vraj návštevnosť, akú tam literárna akcia nepamätá. Ďakujem všetkým, ktorí akciu pripravili, aj tým, ktorí prišli. Nielen za magickú noc, ale aj za to, že sa tu ešte stále – napriek vyššie napísanému – dá zmysluplne a šťastne žiť.

Prečítajte si o trnavskom občianskom združení Publikum.sk a o Rádiu Bunker viac.

Prvýkrát som vystupoval v Seredi a bol to silný zážitok. V mestečku s 18 000 obyvateľmi pred rokmi zaniklo aj posledné kníhkupectvo. (Neverili by ste, v koľkých slovenských mestách nemáte šancu kúpiť si knižku.) Napokon sa šikovný riaditeľ kultúrneho domu a mestské zastupiteľstvo dohodli, že zriadia kníhkupectvo v knižnici. Hlavným cieľom nie je produkovať zisk, ale vyjsť v ústrety občanom, poskytovať zľavy študentom, dostať knihy opäť k ľuďom a znížiť náklady na prevádzku budovy.

V čase, keď menšie kiná zanikajú a ustupujú multiplexom, to v Seredi sa podarilo zachrániť a digitalizovať. (Neverili by ste, v koľkých slovenských mestečkách nemáte možnosť pozrieť si film na striebornom plátne.) Mainstreamová produkcia zarobí na náročnejšie tituly. Sereď má veľa problémov, najmä s vysokou kriminalitou, ale veci sa pohli dopredu. Verím, že podobných zastávok ma čaká veľa. Srdečne vás zdravím a teším sa najbližšie 4. apríla do synagógy v Trnave.