Pravidelne sa na mojom Facebooku vyroja jednotlivci, ktorí mi odporúčajú, aby som si „vyskúšal skutočnú prácu“ alebo zažil, aké to je „naozaj robiť“. Žasnem, ako hlboko sa do mozgov vryla nenávisť k intelektuálnym povolaniam, ktorú sme zdedili. Neuveriteľné, koľko ľudí si ešte stále myslí, že spisovateľstvo a vôbec tvorivá činnosť nie je vôbec práca.
Škoda, že si tí diskutéri na odplatu nevyskúšali na pár týždňov alebo ešte lepšie mesiacov či nebodaj na rok-dva život v slobodnom povolaní. Bez platu či akéhoľvek iného pravidelného príjmu, zato so zvýšenými odvodmi aj daňami, s neistotou, či vôbec niekto zaplatí honorár.
Nech tri dni píšu celostranovú esej pre noviny za odmenu, za akú by robotník odmietol kopať kanály. Alebo by som im odporúčal sadnúť do auta, štyri hodiny šoférovať a potom absolvovať dve dvojhodinové podujatia, podotýkam, že obe zadarmo, a na druhý deň opäť a na tretí tiež.
Michal Hvorecký 