10 najhorších knižných obálok roku 2013

Čo bolo najohavnejšie v oblasti knižného dizajnu na Slovensku? Rok 2013 priniesol nesmierne bohatú úrodu grafických príšerností. Trend zostáva rovnaký, dokonca silnie: vydávať čo najlacnejšie a čo najrýchlejšie, pretože Slovákom je to aj tak jedno, hovoria si naši vydavatelia.

Pod tlakom trhu, ale hlavne túžby po peniazoch padajú posledné morálne a estetické zábrany. Ešte aj dobrá beletria sa tlačí na papieri len o málo kvalitnejšom ako socialistický Harmasan. Pravidlá sadzby? Väčšina zalamovačov ani len netuší, že nejaké existujú. Stačí sa za deň naučiť Adobe InDesign a ide sa. Obálky zalamuje syn alebo svokor vydavateľa, vzdelaním programátor alebo záhradník, pretože pri kradnutých fotkách a ilegálne stiahnutých fontoch vlastne aj tak nezáleží na tom, ako sa to celé poskladá dohromady.

Vydavatelia majú dojem, že ešte ako-tak sa oplatí investovať do grafiky detských kníh, ale dospelí znesú všetko.

Tri rôzne škaredé fonty? Tri nevydarené fotky? Tri desivé biele rámiky? Hrôzostrašné zalomenie zadnej strany? Výsledkom je najpredávanejšia kniha roka Vyznanie. Šetrilo sa zbytočne a na nesprávnom mieste. Pri takom náklade to mohol urobiť aj expert, ktorý pracuje pre Suhrkamp, Penguin alebo Phaidon. Alebo ešte radšej troška talentovanejší Longauerov žiak.

Existujú aj pozitívne príklady. Stále fungujú dobré vydavateľstvá, ktoré si dávajú záležať na typografii, dizajne i väzbe. Problémom je, že ich predajnosť zväčša klesla na úroveň štatistickej chyby a úspechom je, keď vôbec dosiahne trojciferné číslo.

10. Žraloci nastavili tohoročnú latku nekvality skutočne vysoko. Môj zvlášť obľúbený je efekt šmuhovaných hláv. Photoshop sa zapotil. Krásna je aj kombinéza s výstrihom a praktická startrekovská zbraň. A ako pekne skáču čeľuste za strechou domu!

Obrázok

Čítať ďalej

Reklamy

Aj ja mám tradičnú rodinu

Pozrel som si fotky a správy z košického pochodu za život a mám z nich veľmi zvláštne pocity. Želal by som si vidieť vyše päťdesiattisíc ľudí, ktorí protestujú proti neuveriteľnému rozmachu korupcie a bezohľadnému ovládnutiu krajiny finančnými skupinami, proti rastúcej nezamestnanosti, historicky najvyššiemu štátnemu dlhu a rozmáhajúcej sa chudobe.

Ale nie, oni protestovali proti interrupciám, ktoré sú u nás na historickom minime a naďalej klesajú, a žiadali, aby sa tento zákrok zakázal aj znásilneným ženám.

Z marketingového hľadiska to bol nesporne veľký úspech. Stálo to síce vyše stotisíc eur, ale oplatilo sa. Desaťtisíce ľudí pochodovali. Priesvitné sošky anjelikov a detičiek sa leskli. Najdlhší transparent v dejinách krajiny sa rozvinul. Neonacisti v jednom šíku s prezidentskými kandidátmi a mladými rodinami, dokonca aj maďarských hostí pozvážali autobusmi. Úplná stredoeurópska idylka.

Akoby kauza Bezák nikdy nebola a obrovské finančné a pozemkové machinácie Sokola sa vôbec neudiali. Ani pedofilné škandály v cirkvi naprieč zemeguľou nie. Všetko je zabudnuté. Nikoho netrápi, že slovenský arcibiskup pózuje v reklamnom časopise socialistickej strany. Taká jednota tu nebola už veľmi dlho. Na Slovensku sa predsa majú všetci mocní radi. Tykajú si, pijú spolu aj si zaspievajú, veď sa tu všetci poznáme. Čítať ďalej

Bratislavčanka v Košiciach

Košických poslancov na septembrovom rokovaní pobúril plagát koncertu, ktorý sa konal 3. júna v Kasárňach/Kulturparku. Na akcii, kde vystúpili P..a z Hoven (ďalej PZH) a ďalší štyria interpreti, nik z politikov nebol. Napriek tomu poslanci žiadajú odvolanie Zory Jaurovej, umeleckej riaditeľky tímu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 – pre vulgárny názov skupiny.

Nezaregistroval som nijaký podobný protest poslancov, keď predseda SNS Ján Slota tým istým slovom atakoval policajtku (a bývalý minister vnútra jej ešte skrátil plat!), alebo keď veľmi podobným vulgarizmom označil súčasný prezident toho prvého.

Čítať ďalej