Nová Hlavná stanica

V pondelok 28. mája 2012 sa na bratislavskom magistráte rokuje o novej Hlavnej vlakovej stanici a ja dúfam, že sa tento projekt ešte zmení. Prečo sa nemôže jednoducho za rok poriadne opraviť historická secesná budova z roku 1848, odkiaľ sa naša metropola prvý raz po koľajniciach spojila s Viedňou a Budapešťou? Nech jej vrátia starú slávu a najmä dobudujú výťahy pre telesne postihnutých, ktorí sú tam teraz úplne bezradní.

Načo má byť, prosím vás, na Hlavnej stanici diskotéka? Mne by celkom stačilo počkať na vlak v obstojnej čakárni, v ktorej sa zo smradu nedošablím, ako v tej terajšej. A ďalší veľký hotel? Pre koho? Veď už tie existujúce zívajú prázdnotou a sťažujú sa na každoročne klesajúci počet hostí… A štyri kiná? Takže vlaky budú naďalej chodiť pomaly ako dnes a kým dorazia, stihneme si pozrieť celovečerák?

A samozrejme, nebude chýbať ani nákupné centrum. Veď načo ich máme v miniatúrnej krajine už teraz 53? Zato má pri výstavbe obrovského komplexu padnúť šesťsto stromov… Pritom dve zastávky od Hlavnej stanice otvoria onedlho 54. shopping mall s rekordnou rozlohou 35.000 m2. Slovenskou klasikou sú nevysporiadané pozemky, na ktorých sa už má stavať, Ďurkovského obľúbené a dávno podpísané zmluvy o budúcich zmluvách atď.

Prečo sa moje mesto sústavne hrá na New York, namiesto toho, aby si uvedomilo, že je Bratislavou, a spomenulo si, že kedysi bolo Poszonyom a Pressburgom?

Spisovatelia v školských laviciach

Predpokladám, že ste ešte nikdy nepočuli o Múzeu školstva a pedagogiky. Ani ja som o ňom donedávna nevedel, a to mám múzeá veľmi rád. Nachádza sa v Petržalke na Hálovej 16 a sprístupnili tam výstavu Spisovatelia v školských laviciach. Stojí za to. Uvidíte, ako a kedy chodili do školy Tomáš Janovic, Daniel Hevier, Ladislav Ballek, Daniela Kapitáňová, Eva Borušovičová, Etela Farkašová či Pavol Rankov. Sú tam staré vysvedčenia, lavice, tabule, učebné pomôcky, raritné fotky aj filmové spomienky. A tiež jeden prvák zo Základnej školy na Hubeného 25 v Bratislave v roku 1983.

Viac informácií na webe Múzea školstva a pedagogiky

Naši reprezentanti

Idem si pozrieť slávny slovenský tím, ktorý vedie renomovaný zahraničný šéf, a ktorý sa tvrdou drinou a hráčskym nasadením vypracoval na svetovú úroveň, úspešne nás reprezentuje v zahraničí a získava prestížne medzinárodné ocenenia. Kolektív veľakrát zatracovaný a podceňovaný, ktorý sa však vždy znova dokázal vrátiť a urobiť svojim priaznivcom radosť, a momentálne je opäť vo vrcholnej forme. Áno, hádate správne, idem na koncert Slovenskej filharmónie.

V stredu 23. a vo štvrtok 24. mája je na programe Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur a Dvořákova Novosvetská.

Prečítajte si aj: Ak vám v živote chýba krása

Prvý máj

Som šťastný, že ma na Prvého mája ako pred 25 rokmi už nikto nenúti ísť do sprievodu, aby som šibrinkoval krepovým mávatkom pred geriatrickými súdruhmi, ktorých oči hrozivo zväčšili popolníkové okuliare. Deduškovia sa ako naschvál stále pozerali niekam doblba a vždy medzi nimi stála aj jedna duchom neprítomná teta, aby sa nepovedalo (podobne ako dnes).

Z verejného rozhlasu hulákali zdravice hlásateľov, zneli posolstvá z fabrík aj škôl, ktorých obsahom nebolo vôbec nič, a striedali sa s ľudovou hudbou a s tým najpopulárnejším z domáceho popu (Vondráčková, David & spol, čiže to isté, čo dnes). Iskry iskrili. Pionieri salutovali. Zväzáci falošne spievali Pieseň práce, ktorou sa oslavovalo celoročné flákačstvo v ČSSR. Ako dobre, že sa nemusím promenádovať pod krvavočervenou tribúnou, na ktorej boli špendlíkmi popripichované choré heslá z polystyrénových písmen, čo večer opadali ako lístie a povaľovali sa medzi haldou dotrhaných transparentov, odznakov a vlajok.

Už mi nijaký pripitý Serjoža netlačí hlavu do svojho tanku, aby som aj znútra videl, kto a čo sa svedomito stará o to, aby som sa nikdy v živote nikam nedostal západným smerom, a aby som si pripomenul, kto každoročne ničí naše cesty počas vojenských manévrov. Veliteľ nám porozprával, že na svetový mier sa treba dobre vyzbrojiť a slobodu treba na hraniciach prísne strážiť, aby jej nikto neunikol. Delá aj transportéry s dlhočiznými raketami, o akých sníva mokré sny ďalší potomok Kim Ir-sena, sa tiahli cez pol Bratislavy.

Bol som z toho dňa taký ohučaný, že mi vôbec nechutil párok za odmenu, v ktorom bolo oveľa viac vody ako mäsa, ani ruský čaj, v ktorom nebola ani štipka čaju, nehovoriac Ruska. Raz ma zobrala do sprievodu aj otcova matematická fakulta, ale tá bola v rade až úplne posledná, a keď sme sa dostali na rad, na tribúne už nezostala ani noha, pretože režim mal oveľa radšej murárov ako vzdelaných ľudí (tak ako dnes náš premiér). Želám vám príjemný slobodný Prvý máj!

Prečítajte si aj: Reklama včera a dnes

Básnika Janovica napadol Machala

Útok na Tomáš Janovica je nehorázny, škandalózny a musí byť riadne vyšetrený. Dúfam, že sa od takýchto prejavov násilia dištancujú naši vrcholní predstavitelia. Drahoslava Machalu netreba zvlášť predstavovať. Bývalý eštébák, extrémny nacionalista, antisemita, autor Gašparovičovho životopisu aj Ficových prejavov a krstný otec jazdeckej sochy Svätopluka.
A s kým z literárnej obce sa stretol staronový minister Maďarič? Pozval k sebe iba zástupcov Spolku slovenských spisovateľov, kam patrí Machala a jemu podobní, ktorí za každého režimu dostávajú dotácie na svoje fašizoidné časopisy a aktivity. Drahoslav Machala predstavuje tú časť slovenskej kultúry, ktorú má tento štát nadovšetko rád, pretože mu vždy pritakáva, a nielen to, podlizuje sa mu, žobroní a pchá sa mu do zadku.
Želám Tomimu Janovicovi aj jeho drahej žene skoré uzdravenie. Dovolím si zacitovať jeho smutnú anekdotu: Žalúdku sa uľaví, keď vyvracia, čím sa pokazil. Škoda, že si takto nemôže uľaviť aj srdce.

Wilsonov ako filmový projekt

Chcem vás informovať o vývoji plánovaného filmu podľa novely o Wilsonove. Dnes som sa stretol s pražskými filmármi, ktorí prišli na obhliadky Bratislavy. Filmový architekt našiel naozaj dobré miesta, ktoré evokujú Prešporok roku 1918, najmä zbúraný Zuckermandel a Židovňu. Producent už získal asi tretinu rozpočtu, ak všetko dobre pôjde, možno už na jeseň sa začne nakrúcať. Keď sme sa rozprávali, uvedomili sme si, že vlastne neexistujú slovenské filmy, v ktorých hrá dôležitú úlohu Bratislava. Mihne sa v snímke Slnko v sieti a okrajovo v niekoľkých ďalších, ale skutočná topografia najmä Starého Mesta z nejakého dôvodu chýba. Všetko je iba na začiatku, ale hádam sa tento projekt raz podarí doviesť do konca. Kým sa tak stane, pripravím pre vás na voľné stiahnutie svoj pôvodný príbeh z knihy Lovci & zberači.

Prečítajte si aj: Nelegál mi nie je egál

Čítanie je kvír

Aj v Bratislave (v budove YMCA) vzniklo to, čo je samozrejmosťou v každom väčšom, ale aj nejednom menšom meste: komunitné Q-centrum pre lesby, gejov a ich rodičov a priateľov. Nepredstavujte si divoký nočný klub plný polonahých hriešnikov odsúdených na pekelné muky. Toto je právna a psychologická poradňa a miesto, kde nájdu pomoc mladí aj starší ľudia v kríze. V našej značne homofóbnej krajine nie je ľahké urobiť coming out a neraz to ťažko nesú aj príbuzní. Ak potrebujete poradiť, zájdite tam. Nájdete sympatický tím a navyše kvalitnú knižnicu s wifi. Títo mladí ľudia organizujú Dúhový pochod a mnoho iných podujatí. Už roky sa snažia o to, aby sa v ospalej krajine presadilo viac tolerancie k menšinám, rovnosť platov mužov a žien alebo rodovo citlivý jazyk. Jana Cviková a ja sme sa rozhodli, že Q-centrum podporíme čítačkou vlastných textov aj príbehov od autoriek a autorov, ktorí sa téme literárne venovali. V pondelok 5. marca 2012 o 19:30 na Karpatskej 2. Vstup je voľný. Srdečne pozývame.

Prečítajte si môj článok o Jane Cvikovej a navštívte webstránku Q-centra.