10 najhorších knižných obálok roku 2013

Čo bolo najohavnejšie v oblasti knižného dizajnu na Slovensku? Rok 2013 priniesol nesmierne bohatú úrodu grafických príšerností. Trend zostáva rovnaký, dokonca silnie: vydávať čo najlacnejšie a čo najrýchlejšie, pretože Slovákom je to aj tak jedno, hovoria si naši vydavatelia.

Pod tlakom trhu, ale hlavne túžby po peniazoch padajú posledné morálne a estetické zábrany. Ešte aj dobrá beletria sa tlačí na papieri len o málo kvalitnejšom ako socialistický Harmasan. Pravidlá sadzby? Väčšina zalamovačov ani len netuší, že nejaké existujú. Stačí sa za deň naučiť Adobe InDesign a ide sa. Obálky zalamuje syn alebo svokor vydavateľa, vzdelaním programátor alebo záhradník, pretože pri kradnutých fotkách a ilegálne stiahnutých fontoch vlastne aj tak nezáleží na tom, ako sa to celé poskladá dohromady.

Vydavatelia majú dojem, že ešte ako-tak sa oplatí investovať do grafiky detských kníh, ale dospelí znesú všetko.

Tri rôzne škaredé fonty? Tri nevydarené fotky? Tri desivé biele rámiky? Hrôzostrašné zalomenie zadnej strany? Výsledkom je najpredávanejšia kniha roka Vyznanie. Šetrilo sa zbytočne a na nesprávnom mieste. Pri takom náklade to mohol urobiť aj expert, ktorý pracuje pre Suhrkamp, Penguin alebo Phaidon. Alebo ešte radšej troška talentovanejší Longauerov žiak.

Existujú aj pozitívne príklady. Stále fungujú dobré vydavateľstvá, ktoré si dávajú záležať na typografii, dizajne i väzbe. Problémom je, že ich predajnosť zväčša klesla na úroveň štatistickej chyby a úspechom je, keď vôbec dosiahne trojciferné číslo.

10. Žraloci nastavili tohoročnú latku nekvality skutočne vysoko. Môj zvlášť obľúbený je efekt šmuhovaných hláv. Photoshop sa zapotil. Krásna je aj kombinéza s výstrihom a praktická startrekovská zbraň. A ako pekne skáču čeľuste za strechou domu!

Obrázok

Čítať ďalej

Reklamy

10 najhorších knižných obálok roku 2012

Prezeral som si v decembri, čo sa toho roku vydávalo, čo sa kupovalo a čo sa najviac páčilo kritikom a čitateľom. Náš knižný trh sa v uplynulých rokoch radikálne zmenil a prevažne k lepšiemu. Samozrejme, trápia nás chronickí neplatiči aj pseudointelektuálny snobizmus. No celkový trend je pozitívny.

Knižný trh konečne nelamentuje, že nie je televíziou, ale maká na tom, aby z toho urobil svoju výhodu. Kníhkupectvá pred Vianocami praskali vo švíkoch, vydavatelia aj distribúcie hlásili rekordné tržby.

Ale niečo sa mení len veľmi pomaly, alebo vôbec – slovenský knižný dizajn. Pred pár dňami som v Gazete Wyborczej čítal dobrý článok o tom, prečo najlepšie poľské knihy roka ani zďaleka nevyzerajú najlepšie (link ani za svet neviem nájsť, ale určite sa zjaví vo fóre). Vyšla aj lamentácia o konzervatívnych nemeckých obálkach a o strachu urobiť zmenu.

Pritom u nás je to o dve úrovne horšie, ale prakticky sa o tom nediskutuje. O to väčšia vďaka aktivitám, ako stretnutie združenia Asil v Piešťanoch, kde však účastníci dospeli len k tomu, že medzi vydavateľstvami a grafikmi, ilustrátormi a typografmi zíva priepasť. Ak profesionálom prácu vôbec ponúknu, tak je katastrofálne “zaplatená” a navyše neskôr v tlačiarni lacnotou (nekvalitný papier, zlá väzba) ešte aj sfušovaná.

Naša miniatúrna krajina má prekvapivo bohaté dejiny tvorby písma. Ale pri pohľade na fonty, ktoré sa objavujú na obálkach slovenských kníh, má Martin Benka na Martinskom národnom cintoríne iste chuť odsunúť náhrobný kameň a vyraziť s dobre nabrúsenou kosou tentoraz nie na liptovskú lúku, ale do kancelárie „grafickej dizajnérky“ – rozumej bývalej sekretárky, ktorá vie pekne pracovať vo Worde a bola už aj na kurze Corelu a okrem toho dokáže šikovne variť kávu a inak zaopatriť pána riaditeľa, ktorý to tam celé sprivatizoval za korunu a tomu, ako má kniha vyzerať, rozumie už od roku 1969.

Písmo Petra Biľaka vidím všade na viedenskom letisku, ale ja by som rád niekedy aj v slovenskej knihe. „To si nemôžeme dovoliť!“ počujem neustále. „My len tuná, to, čo je zadarmo, napríklad Arial, alebo čo sa dá stiahnuť…“

Preto som zostavil rebríček toho najhoršieho, čo som z hľadiska dizajnu na pultoch kníhkupectiev toho roku našiel. Niektorí už viete, že mi lezú na nervy slovenské kamarádšafty, preto zatnem aj do vlastných radov a bude to bolieť.

10. Zvláštna cena za typografiu.

martina monosova klise

Čítať ďalej