Po mesiaci gorilích protestov sa zmätok medzi organizátormi vystupňoval, až sa nečakane rozhodli ich ukončiť. Pri spontánnom hnutí sa u nás sotva dalo čakať niečo iné. Slovensko má slabú tradíciu občianskej revolty. Na všetkých úrovniach chýbajú lídri. Rétorika sa dávno neučí, takže nemáme rečníkov ani perspektívu, že čoskoro pribudnú. Skorumpované odbory štrajkujú iba na politickú objednávku.
Časť kritikov si želala, aby organizátori Anti-Gorily za pár týždňov vyriešili hlavné problémy Slovenska. Iní sa tešili z každého ich neúspechu, omylu či naivného názoru, radovali sa, keď na námestie prišlo menej ľudí a už sa nevedeli dočkať, kedy sa veci vrátia do starých koľají – tušili, že po 10. marci beztak zavládne desivé ticho.
Pán Fedor Gál najprv vyhlásil, že na tribúne vystúpi a protesty podporí, no v poslednej chvíli odriekol, pretože sa vraj na demonštrácii, ktorá sa ešte ani nezačala, zhromaždili radikáli. Vzápätí v Lidovkách povedal, že „Fico si protestnými akciami posiluje pozície pred voľbami“. Pritom kritika Smeru-SD, SDKÚ-DS a KDH, najviac namočených do kauzy, patrila k hlavným motívom príhovorov.