Slováci nie sú analfabeti

Sledujem debatu o knižnom trhu a budúcnosti vydávania a kupovania kníh u nás. Vo viacerých článkoch sa vyskytlo aj moje meno, v podstate v dobrom, najmä v súvislosti s tým, že vraj mám mimoriadne znalosti o marketingu aj “obchodného ducha“. To počúvam už štrnásť rokov, vlastne odvtedy, čo som debutoval.  A rovnako dlho sa na tom zabávam.

Už som to napísal veľakrát, ale pokojne to zopakujem. Keď som začínal, nemal som nijaké vedomosti o marketingu ani skúsenosti s ním, a nemám vlastne dodnes. Nikdy som sa nič také neučil, vyštudoval som umenovedu. Ale už roky som vášnivý čitateľ, chodievam do kníhkupectiev doma aj v zahraničí a nakupujem staré aj nové knižky.

Odkedy som pripravoval debut, sledujem scénu ešte pozornejšie. Obálky slovenskej literatúry vyzerali skoro ako spred storočia a typografia podobne. Rozhodol som sa pre iný prístup, dizajnom a písmom počnúc. Nechápal som, prečo vydavateľstvá nijako nekomunikujú so svojimi potenciálnymi čitateľmi, nevydávajú katalógy, nehovoria s distribúciami ani kníhkupcami, ani neorganizovali krsty alebo čítačky, veci, ktoré boli na západ aj na východ od nás samozrejmé už desiatky aj stovky rokov.

Keď som šiel na svoje prvé turné s knihou Lovci  & zberači, dozvedel som sa, že som prvý, kto takto verejne vystupuje pred publikom na viacerých miestach krajiny. Ale ako inak ma ľudia mali spoznať? Moje meno nikto predtým nepočul. Nepoužíval som nijaké tajné obchodné ťahy ani zložité predajné stratégie, ale iba zdravý sedliacky rozum.

Keď niečo urobím a stojím si za tým, tak chcem, aby sa to dostalo k svojmu publiku. Ikskrát mi to vyčítali v recenziách, vraj to bolo podlizovanie sa, že vraj také niečo sa ku kultúre vôbec nehodí. Niekde tam sa zakorenil zvyk, že spisovatelia vlastne vôbec nemajú rozmýšľať o peniazoch a predajnosti, pretože to je pod úroveň Umelca. Donekonečne o mne písali, že som “komerčný”, čo bola dokonalá absurdita, pretože väčšinu spisovateľskej práce som vykonával bez nároku na odmenu. A dnes sa to zrazu velebí ako správna priekopnícka cesta.

A už vôbec nechápem, prečo sa stále tvrdí, že “Slováci sú v čitateľskej gramotnosti len o kúsok nad analfabetmi“ (v tomto sa zhodli aj Juraj Kušnierik a Svetlana Žuchová). To je úplný nezmysel a podľa mňa urážka inteligentnej populácie. Kníh sa u nás predáva stále viac a knižný trh zažíva roky rast, ktorý však nevyhnutne narazil na strop. Som presvedčený, že veci sa utrasú a vývoj pôjde ďalej, možno nie tak megalomansky, ale skromnejšie a poctivejšie, čo bude na prospech autorov aj čitateľov. Celkom by stačilo dodržiavať základy obchodnej etiky a zverejniť zoznam chronických neplatičov, ktorý by bol pre mnohých veľkým prekvapením. Všade, kade chodím, snažím sa propagovať čítanie a písanie, najmä medzi mladými ľuďmi. Ale koľkí to u nás robia? Kedy ste naposledy počuli verejne známeho človeka propagovať knižky?

Jeden z najznámejších vydavateľov už dvadsať rokov v rozhovoroch opakuje, že slovenské knihy sa nekupujú a roní krokodílie slzy, ako už neviem koľkýkrát skrachoval. Skúste si predstaviť, že by sa napríklad významný výrobca jogurtov stále v médiách sťažoval, že jogurty sa nekupujú. Nezačali by ste aj vy pochybovať o tom, či ich naozaj chcete?

Podľa mňa by na začiatok stačilo, keby si slovenský knižný trh vážil tých, vďaka ktorým existuje – svojich čitateľov, a sústavne ich nepodceňoval a z niečoho neobviňoval. Kto si idealizuje Island alebo Slovinsko, ten vôbec nepozná tamojšiu situáciu. Knižný trh sa radikálne zmenil všade, aj tam, aj v Nemecku a v USA aj v našej malej krajinke. Prežívame zložitú, ale aj vzrušujúcu a inšpiratívnu éru. Kvalitná literatúra to mala ťažké vždy a my teraz tvoríme v oveľa lepších podmienkach ako naši predchodcovia. Keď som začínal, iba sa rodili audioknihy a nik nechyroval o eBookoch. Už som zažil istý malý úspech aj totálny prepadák, a oboje ma posunulo ďalej.

Niekto sa túži stať bankárom, ja som sa chcel stať spisovateľom a vždy mi bolo jasné, že sa nebudem mať tak dobre ako bankár. Ale robím niečo, čo bankár nie: rozprávam ľuďom svoj príbeh. Raz je čitateľov veľa, inokedy menej. Neviem, ako to bude v budúcnosti, ale kým bude aspoň jeden, mienim v tom pokračovať. Nelamentujem, pracujem. Práve editujem rukopis. Pozdravujem vás v daždi!

Prečítajte si aj: Náš knižný trh je chorý

Náš knižný trh je chorý

Milí priatelia, asi ste už počuli, čo sa deje na našom knižnom trhu. Jedna z najväčších slovenských sietí kníhkupectiev krachuje, hoci len pred dvoma rokmi vo veľkom expandovala do Čiech. Šušká sa o predaji koncernu jednej z najväčších goríl. Čo je za tým, netuším, ale o rozvoj literatúry, mám podozrenie, nepôjde, skôr o lukratívne nehnuteľnosti.

Asi je dobre, že sa to konečne prevalilo, ale toto je len špička ľadovca. V tejto brandži už dávno skoro nikto neplatí skoro nikomu – ani tie takzvané dobré kníhkupectvá, ani tie takzvané zlé. Česť sporadickým výnimkám, ale vydavatelia neplatia autorom, distribúcie vydavateľom a kníhkupci distribúciám. Je to bludný kruh. Ak vydavateľstvu zaplatia faktúru o rok, ešte môže byť šťastné. Po rôznych čudesných bankrotoch sa stáva, že vám namiesto peňazí ponúknu, aby ste si prišli s fúrikom pre balík zničených výtlačkov a ešte sa máte poďakovať, že ste vôbec niečo dostali. Nežartujem.

Hypermarkety nastavili zderské podmienky, berú si vyše polovicu z ceny knihy a kto ich hru neprijme, toho vyradia z regálov. Skúste niečo podnikateľsky plánovať, keď viete, že pôjdete do ťažkého mínusu a nik vám nepomôže. Alebo si predstavte, že ste štyri roky nedostali plat – to je realita, s ktorou sa väčšina spisovateliek a spisovateľov u nás “musí” zmieriť. Vždy som chcel pracovať s knihami a som šťastný, že to môžem robiť, ale náš trh považujem za chorý a do hĺbky prehnitý.

Čo môžete robiť? Predovšetkým veľa čítať a veľa kupovať knihy. Pýtajte sa, kto je váš kníhkupec a ako si plní svoje záväzky. Uvedomte si, že my, ktorí pre vás knižky píšeme, sme týmto nespravodlivým systémom postihnutí najviac. Držme si spoločne palce, pretože jedinou nádejou tejto krajiny je vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie – a to bez kníh nepôjde. Do čítania!

Jedna z ciest vedie aj tadeto: Lovci & zberači: kniha na stiahnutie

Darovať dušu

Keď som bol malý a chodieval som rodičom do stánku na našom bratislavskom sídlisku kupovať noviny, vedel som, že budú plné dobrých správ. Čo sa zasa v štáte podarilo, kde sa čo vybudovalo a ako sa to všetkým páči, ako sa plán plní na stodvadsať percent, kde sa dá po prospešnej práci oddychovať, aké úspechy sme opäť dosiahli v kultúre, športe a vo vede. Ešte aj počasie hlásili takmer vždy pekné!

No zároveň som už ako dieťa vedel, že skoro všetko sú lži. Informácie vyznievali pri pohľade okolo seba tak absurdne, že si protiklad medzi propagandou a realitou uvedomovali aj školáci.

Raz som stál v dlhom rade pred kioskom a robotník v montérkach zvolal na predavačku: „Jedno Klamstvo si prosím!“ Obdivoval som jeho odvahu. Nastal rozruch, no pani nezaváhala a podala mu cez okienko Pravdu.

Čítať ďalej

Týždeň chátrajúcich slovenských knižníc

Počas marcového Týždňa slovenských knižníc si často spomínam na množstvo knižníc v tejto krajine, ktoré som navštívil. Hoci niekde na mňa prišlo sedemdesiat a inde iba sedem ľudí, mám skoro na všetky podujatia silné spomienky.

Zažil som tam šialené, zvláštne aj zábavné veci. Raz mi vynadajú, inokedy ma chvália, dakde sú apatickí, voľakde zas nadšení a zvedaví. Jeden večer sa pre množstvo otázok nedostanem k predčítaniu, druhý nahlas prednesiem štvrtinu knihy.

Čítať ďalej

Chvála čitateľov. Poďakovanie.

Zriedkavo sa dnes chváli čítanie, preto tento text venujem vám, ktorí ste upreli zrak na tieto riadky. Milé čitateľky, milí čitatelia, predovšetkým vám patrí veľká vďaka za to, že ste. Podľa štatistík je vás totiž na svete čoraz menej.

Každý štvrtý pätnásťročný Európan má problém porozumieť tomu, čo si prečítal. Až štyridsaťpäť percent mladých ľudí vôbec nevyhľadáva knihy, čo je pre nás, ktorí radi čítame, dosť šokujúce číslo. Nepodceňujme tieto fakty a začnime to meniť od seba, pretože vieme, že máme čo ponúknuť – knihu, jeden z najcennejších vynálezov ľudstva.


Čítať ďalej

Tri tipy na zimné čítanie

Ľudia ma často prosia, aby som im poradil, akú knihu si majú zo záplavy titulov vybrať a prečítať. Preto som napísal som o troch skvelých nových knižkách, ktoré by vám v zime 2008 nemali ujsť…

Hoci je u nás prekladateľská práca hlboko podhodnotená, v slovenčine naďalej vychádza prevapivé množstvo svetovej literatúry. Vďaka za to!

Olga Tokarczuk: Anna In v hrobkách sveta
Preklad: Karol Chmel, Slovart 2008

Prózy poľskej spisovateľky Olgy Tokarczuk aj mnohých ďalších autorov stredoeurópskych literatúr poznám zásluhou vášnivých prekladateľov, akým je aj Karol Chmel. Takí talentovaní a výkonní jednotlivci sa u nás zásluh nedočkajú, tak ich hádam poteší fakt, že majú naďalej verných čitateľov.

Najnovší Tokaczukovej titul je inšpirovaný jedným z najstarších dochovaných literárnych fragmentov sveta. Spisovateľka svojou fantastickou groteskou „prepísala“ sumerské tabuľky spred štyroch tisícročí. Príbeh Innany a jej cesty do podzemia vekmi nezostarol.

Temný motív boha a človeka, ktorý nemôže zomrieť, ale vždy znova sa záhadne vracia do života, sa v opakuje v umení každej epochy. Tokarczuk bohaté mytologické dedičstvo rozvinula svojím jedinečným, symbolickým jazykom, ktorý obdivujú jej priaznivci v mnohých krajinách sveta. Poľská literatúra sa teší mimoriadnej priazni domáceho publika aj zahraničných prekladateľov. Priznám sa, veľmi sa vždy teším na každé osobné aj čitateľské stretnutie s touto autorkou, pričom zážitok zatiaľ vždy predčil očakávanie.

94617

Sarah Gruen: Voda pre slony
Preklad: Júlia Žitná, Tatran 2008

Túto knihu som si radšej prečítal v origináli. Od slovenského prekladu ma odradila štylisticky kostrabatá záložka, kopírujúca anglickú syntax. Komplexné hodnotenie však prenechám jazykovým odborníkom.

Román je strhujúcim čítaním a cenným prírastkom k spoznávaniu súčasnej americkej prózy, u nás väčšinou konvenčne predstavovanej stále tými istými autorskými menami. Gruenová si pre svoj príbeh vybrala atraktívnu kulisu putujúceho cirkusu a zlomové obdobie hospodárskej krízy.

Brilantná kompozícia, zvládnutie žánru, rozprávačské majstrovstvo a plnohodnotné postavy autorke pomohli vyhnúť sa gýču, ku ktorému ju viaceré motívy mohli zvádzať. Ide tu totiž o samé veľké veci ako osudová láska, zrada priateľstva, rodinné povinnosti a týranie podriadených, no všetko sa, našťastie, podáva bez falošného pátosu.

Do detailov prepracovanú historickú atmosféru veľkého amerického príbehu dokresľujú pôsobivé čiernobiele fotky z archívov. Na svetovej literárnej scéne sa kniha stretla s obrovským čitateľským aj kritickým ohlasom, no u nás zatiaľ hrozí, že zapadne, čo by bola veľká škoda.

n725904005_1245049_5995
Emmanuel Carrere: Ruský román
Preklad: Ivana Dobrakovová, Marenčin PT, 2008

Chaotická kompozícia, neukončenie viacerých dejových motívov a miešanie žánrov – napriek tomu všetkému sa kniha číta rýchlo a ľahučko. Hlavnú zásluhu na tom má hlavný hrdina, excentrický egomaniak, narcis a erotoman – neskrývane sám autor, pretvorený na priam neznesiteľnú, skarikovanú postavu.

Extrémny cynizmus mu nedovoľuje venovať sa iba jednej téme a jedinej žene, preto napokon skončí pri pôsobivej literárnej erotickej exhibícii. Na svoj pôvodný zámer spracovať epicky alebo filmovo bizarný príbeh posledného zajatca druhej svetovej vojny, zabudnutého maďarského vojaka na psychiatrii v ruskej pustatine, vo svojej posadnutosti sebou samým celkom zanevrel, a v druhej polovici knihy už o ňom nepadne ani zmienka.

Prekladateľka svoj debut zvládla až na zopár chybičiek výborne. Keďže je aj talentovanou prozaičkou, z jej vášne pre literatúru a z jazykových znalostí usudzujem, že o nej ešte budeme veľa počuť. (A peknú obálku knihu urobila moja drahá kamarátka Mikina Dimunova.)

157417