Piatková noc

Teším sa na piatok 4. septembra 2009. Po dlhom a úmornom sťahovaní – literatúra je veľmi ťažká (na nosenie :)) – konečne hudobná noc. Žánrový kontrast by ani nemohol byť väčší.

Najprv diva Ľubica Vargicová a jej hostia v opere SND na galakoncerte pri otvorení jubilejnej deväťdesiatej sezóny. O svojej najmilšej speváčke som písal v článku Na operu po rakúsky, v ktorom som navrhol premenovať našu prvú scénu na Niederösterreichische Volksoper Pressburg (NVP), čiže Dolnorakúsku ľudovú operu v Prešporku. V súvislosti s aktuálnym vývojom v inštitúcii to znova získava aktuálnosť.

Konečne budem naživo počuť aj svojho berlínskeho kamaráta Pavla Bršlíka. Toto meno si zapamätajte, svet ho totiž už dlhšie pozná. Rodák z Kysuckého Nového Mesta, syn policajta a krajčírky, už patrí k najväčším slovenským operným hviezdam.

Jeho stálou scénou je Štátna opera v Berlíne, často hosťuje aj v Metropolitnej opere v New Yorku a inde. Napriek mladému veku už bol Ferrando v Cosi fan tutte, Tamino v Čarovnej flaute, Don Ottavio v Donovi Giovannium, Nemorino v Nápoji lásky, Kormidelník v Blúdiacom Holanďanovi aj Kudrjáš v Janáčkovej Káti Kabanovej.

Z novostavby SND presun do PKO, kde micro.Wilsonic hostí Coldcut.

lubica vargicova

Pornografia, noir a Parsifal
Čo pre mňa znamená hudba 

Mám smolu, žijem na vidieku

Zdá sa, že klasická hudba sa opäť vracia do popredia záujmu, atraktívnejšia aj pre mladšie publikum. Francúzi Phoenix na novej platni horlia za Ferencza Liszta a vo videoklipe putujú po jeho uhorsko-germánskych stopách. Laibach pripravili svoj VolksWagner ako poctu majstrovi gesamtkustwerku a horlivo vysvetľujú svoju inšpiratívnu cestu od wartburského hradu cez Schönberga až k Milesovi Davisovi. Punkerka Patti Smith napísala pútavú reportáž z wagnerovského festivalu v Bayreuthe a priznala, že jej okrem bratwurstov chutili aj Tannhäuser a Parsifal.

Miriam Garajová (Silvia), Daniel Capkovic (Enrico)

Aj v Prešporku nastal čas so štipkou rokokového pátosu vzývať Josepha Haydna. Pri cestách po Rakúsku toho roku neustále narážam na honosné plagáty či televízne spoty venované dvestému výročiu úmrtia skladateľa. Príťažlivý program a aktuálny dizajn urobili z mŕtvej ikony klasicizmu hotovú pophviezdu, ktorú Rakúšania vychvaľujú ako kedysi v osemdesiatych rokoch Falca. V Opere 

SND v Bratislave presne na deň výročia načasovali premiéru krátkej opery Opustený ostrov (L’isola disabitata). Čítať ďalej

Na operu po rakúsky!

Medzi priaznivcami Opery SND sa rozpútala diskusia, čo ďalej s touto kultúrnou inštitúciou. Pri príležitosti včerajšieho hosťovania Ľubice Vargicovej a Miroslava Dvorského vo Verdiho legendárnej La Traviate mi, zrejme pod vplyvom katarzného zážitku, napadlo riešenie.

Prvá hudobno-divadelná scéna má šancu rásť a prekvitať, a nie utápať sa v problémoch s klesajúcou návštevnosťou, čoraz menším počtom premiér, únikom osobností do zahraničia a zlými odbornými odozvami.

Operu treba premenovať. Navrhujem názov Niederösterreichische Volksoper Pressburg (NVP), čiže Dolnorakúska ľudová opera v Prešporku. Pri každej návšteve si zlepším znalosti nárečí z okolia štátnej hranice. Na parkovisku dávam prednosť autám s poznávacími značkami BL a NO, Burgenland a Dolné Rakúsko.

Pri sále stoja hostesky z cestovných kancelárií a vítajú hostí s pohárom sektu a preloženým programom. Občas mám chuť pozdraviť ich servus a tiež si odpiť. Pri východe z budovy trónia autobusy, do ktorých nastupujú dojatí návštevníci, aby sa vrátili do dediniek vzdialených najviac hodinu jazdy od Bratislavy.

Vyriešilo by sa mnoho problémov naraz. Staromódna réžia, infantilné herectvo, archaické kostýmy, konzervatívna dramaturgia? Konečne! Viedenskú štátnu operu ovládla európska avantgarda. Malomeštiak volá po predstavení bú a po rakúsky si uľaví: A so a früchterl! Mi trifft der Schlag! Die Schand! (To je des! Porazí ma! Hanba!)

Že bratislavský orchester občas znie ako dychovka ministerstva vnútra? Toto nie sú snobskí fajnšmekri, ktorí počujú každý kiks trumpety, ale vzorní dôchodcovia, čo sa chcú pekne obliecť, ďalekohľadom hodnotiť výzor speváčok, a zaspomínať na staré dobré časy operety aj dobrých mravov.

Ľubicu Vargicovú, ktorú v Bratislave Rakúšania vítali ako opernú divu, si NVP (predtým SND) bude môcť so štedrou podporou dolnorakúskej vlády nasadiť do hlavných rolí aj trikrát mesačne, nielen raz za dva roky. Teším sa na to, pretože aj ja ju zbožňujem.

Porakúštime zopár speváckych mien na Ljubitza Värgitzowa či Miröslaw Dwörsky a ručím za plný dom!

la-traviata1

Foto: La Traviata, SND.

YouTube: Ľubica Vargicová spieva v opere Lucia di Lammermoor.

Poriadna Ariadna

Za uvedenie opery Ariadna na Naxe od Richarda Straussa (1864 – 1949) si SND zaslúži „bobríka odvahy“. Spoločné naštudovanie s pražským a dublinským operným domom by mohla byť cesta, ako našu prvú scénu dostať z marazmu.

Nastal správny čas presunúť bednárikovské inscenačné zločiny (napríklad Turandot alebo nepozerateľný Don Giovanni na úrovni detského výchovného koncertu) do novej budovy a tam nimi zarábať na prevádzku. V kapacitne menšej historickej budove vznikol priestor pre reformu.

Pokiaľ súbor so cťou zvládol brutálne náročnú Ariadnu na Naxe, tak mýtus o verdiovskej diktatúre už v Bratislave neplatí. Bizarnosť libreta opery potvrdzuje fakt, že si s ním dlho nevedel rady ani Strauss, keď mu ho ponúkol dvorný spolupracovník, spisovateľ Hugo von Hofmannsthal. Ak niekto nerozumel všetkému, nech si neláme hlavu. Ja som však mal oveľa viac problémov pochopiť zmysel televízneho prenosu zo súťaže Miss.

Ariadna na Naxe je eklektický mix starých i nových operných žánrov a príbeh má k zrozumiteľnosti ďaleko. Téma je nanajvýš aktuálna – slobodný umelec verzus reálny svet, tvorba kontra peniaze. V čase premiéry (1912) Strauss ešte netušil, že tento konflikt tragicky rozdvojí jeho kariéru v čase nacizmu, s ktorým raz kolaboroval, inokedy pred ním bránil seba aj svojich židovských príbuzných z rodiny Stefana Zweiga.

Igor Pasek  (Tanečný majster),  Ľubica Vargicová  (Zerbinetta)

Bohvieako inovatívnu režijnú interpretáciu Švajčiar Dieter Kaegi neponúkol. Prenos deja do sedemdesiatych rokov minulého storočia spôsobuje, že to celé vyzerá trochu ako nedokončený Fassbinderov film. Lenže v Československu sa táto éra prežívala inak. U nás vtedy koks znamenal uhlie a nešnupal sa.

Konanie a motivácia väčšiny postáv zostali záhadou aj pre skladateľa a divák sa orientuje ťažko. Abstraktní bájni hrdinovia sa miešajú s harlekýnmi, teatrálne mytologické gestá so žoviálnosťou komediantov na žúre. Dekadentnými retro kostýmami by nepohrdli ani detektívi Starsky & Hutch.

Po hudobne veľmi dramatickej, no inscenačne rozpačitej predohre to dosť dlho vyzerá na katastrofu. Vďaka Ľubici Vargicovej (Zerbinetta), ktorá sa v historickej budove teší rovnakému kultu, ako kedysi Ariadna na ostrove Naxos, sa však nečakane dostaví katarzia. Táto diva, našťastie, v Bratislave naďalej vystupuje a zostáva len dúfať, že nám ju naveky neodkúpi New York alebo Mníchov.

Impozantný, mystický koniec potvrdzuje, ako dlho sa Strauss nevedel vymaniť zo svojho wagnerovského komplexu. Záverečný duet má značne halucinačný text o nadpozemskej láske, ale kto má rád pátos podobne ako ja, vyroní krokodíliu slzu.

Prečítajte si aj: Na operu po rakúsky!