Zobrať mocným moc

Zvolenie Andreja Kisku je veľmi dobrá a dôležitá správa pre Slovensko. Aj pre 893 841 ľudí, ktorí volili Roberta Fica. Premiérovi nepomohlo ani kupovanie rómskych hlasov, a už vonkoncom nie najšpinavšia a najdrahšia kampaň v dejinách štátu. To, čo v uplynulých mesiacoch predvádzali pseudonovinári ako TA3-kový Bielik alebo spravodajstvo Pravdy a Extra Plus zaraďujem k najväčším hanebnostiam slovenskej politickej žurnalistiky za štvrťstoročie.

Včera som videl esemesku, podľa ktorej by zvolenie Kisku znamenalo odtrhnutie južných území a ich pripojenie k Maďarsku. V Žilinskom kraji sa vraj zo straníckej centrály posielali tisícom ľudí. Lenže občania sa nenechali zastrašiť a manipulovať propagandou a nehoráznym množstvom klamstiev. Slovensko má nádej.

andrej kiska prezident sr

Čítať ďalej

Traja veteráni hlasujú super

Traja slovenskí prezidenti pozorne sledujú priebeh prezidentských volieb a dokonca rešpektujú rozhodnutie voličov v prvom kole. To je hlavne u Ivana Gašparoviča značný pokrok, lebo v minulosti neoprávnene zbavil mandátu poslanca a odmietol vymenovať demokraticky zvoleného generálneho prokurátora.

Prezidenti sú nažive a presvedčení, že Slovensko potrebuje v tomto čase na čele skúseného a medzinárodne akceptovaného politika. Svätá pravda, pretože doteraz na čele nikoho takého nemalo. Od trojice sme sa dočkali nečakanej sebareflexie. Vďaka, páni!

Obrázok

Čítať ďalej

Robert Fico mi napísal list

V schránke ležal list od Roberta Fica, pripraveného pre Slovensko. Zastihol ma nepripraveného.

„Cítim, že podstatu úloh, ktoré som si postavil ako premiér, som v tomto období splnil,“ napísal mi a dokonca to zvýraznil hrubým písmom. Priznám sa, zahmlilo sa mi pred očami. Pretrel som si ich – naozaj je to tam. Nesnívalo sa mi.

Tak už je hotovo? To bolo všetko? Druhá Ficova vláda splnila, čo si predsavzala? Z toho usudzujem, že hlavní sponzori sú uspokojení aj vyplatení a ďalšie štedré zákazky im naplno bežia. Lenže čo my ostatní? Čo zvyšní občania, ktorí nepatria medzi oligarchov, ale zato sú zdieraní stále vyššími daňami, odvodmi a poplatkami? Na nás zjavne nezostal čas.

Ja nie cítim, ale viem, že podstatu úloh, ktoré si postavil ako premiér, Fico nesplnil!

robert fico list volicom kampan volby

Čítať ďalej

Voľba ako paškvil toho najhoršieho

Nie som právnik. Ako občan tohto štátu si ctím Ústavu SR aj zákony a snažím sa poznať tie, ktoré sa ma týkajú, či už ako autora alebo živnostníka i ďalšie. A viem, že to, čo sa dnes v parlamente udeje pod názvom „voľba generálneho prokurátora“, je posledná rana tomu, čo sa kedysi nazývalo spravodlivosť.
Zapamätajte si dnešný dátum. Raz sa bude prirovnávať k mečiarovskej Noci dlhých nožov 3. novembra 1994. Vtedy sme definitívne prišli o národný majetok, ktorý krstný otec rozdelil medzi svojich pätolizačov a trvalo sa ustanovil mafiánsky kapitalizmus, systém, ktorý máme dodnes.
Mocní sa začali k štátu správať, akoby to bola ich súkromná firma. Sprivatizovali si nielen fabriky a nehnuteľnosti, ale aj zákony, bezpečnostnú službu či Národnú radu.

Aj vtedy sa to stalo v parlamente, ktorý by mal občanov pred takýmito nehoráznosťami všemožne brániť, a nie ich organizovať. A už vtedy bol jedným z hlavných zodpovedných Ivan Gašparovič, vtedy Predseda NR SR. Dnes patrí k hlavným vinníkom opäť ako prezident republiky!

Spôsob, akým sa Smer-SD pripravuje na túto voľbu, dokonale naplnil všetky podmienky pre to, aby sa parlament zatvoril a vypísali sa nové slobodné voľby. (Hoci zmenilo by sa niečo? Sotva.) Táto inštitúcia prestala plniť základné funkcie, pre ktorú ju volíme.

Čítať ďalej

Na Slovensku nežijeme v prítomnosti

Slováci sa ešte nikdy nemali tak dobre. Škoda, že si to tak zriedkavo uvedomujú. Krajina sa za uplynulé desaťročie zmenila najrýchlejšie vo svojich dejinách.

Naši občania nechcú vziať zodpovednosť za vlastné životy do svojich rúk. Demokracia sa akosi neujala. Krádeže, podvody, korupcia, rodinkárstvo – málokomu to prekáža natoľko, aby zdvihol hlas proti, či nebodaj vyšiel do ulíc.

Ľudia nevedia žiť v prítomnosti. Rojčia o minulosti a desia sa budúcnosti, ale to, čo je dnes, im v slzách pri televízoroch uniká pomedzi prsty. Aj premiér je človek minulej éry a stavia na istoty, že dobre už bolo a masy ho za to milujú. Ach, ako fajn bolo ešte včera!

Terajší stav pretrvá možno desaťročia. Spoločnosť je plná nenávisti a násilia. Ako občan mám často túžbu odísť odtiaľto, ale ako spisovateľ tu chcem zostať. Písanie mi umožňuje nezblázniť sa. Mám dojem, že moje miesto je tu. Na západe poznajú Absurdistan iba z literatúry, ale pre mňa je to bežná skúsenosť. Každý deň prináša veľa nových námetov. Nedokázal by som tu prežiť bez humoru a kníh.

Slovensko potrebuje nielen novú generáciu lídrov, ale hlavne iróniu, nadhľad, odstup od seba a aspoň akú-takú víziu, čo ďalej. Inak bude naďalej kráčať dozadu, žiť včera.

Treba protestovať a búriť sa všetkými prostriedkami. Rád pôjdem znova do ulíc, ak budem mať čo len trocha dojem, že to má zmysel. No ak nemá byť nový pokus fiasko, musí ísť oveľa hlbšie ako tie doterajšie. Protestné hnutie, ak chce byť naozaj úspešné, by sa malo začať v ľudskom vnútri, v každodennom postoji ku konzumu, k reklame, k médiám, k vlastnému životu a k svetu.

Kritický prístup sa nedá vytvárať v mase a hluku, ale iba v tichu, sám so sebou. Pracovať na tom je oveľa náročnejšie ako rozoslať internetom pozvánky, ale ak má skutočne dôjsť k zmene, inú ako túto cestu nevidím.

Želal by som si vidieť raz túto krajinu ako miesto, kde sa nielen dobre píše, ale aj žije.