Zvolenie Andreja Kisku je veľmi dobrá a dôležitá správa pre Slovensko. Aj pre 893 841 ľudí, ktorí volili Roberta Fica. Premiérovi nepomohlo ani kupovanie rómskych hlasov, a už vonkoncom nie najšpinavšia a najdrahšia kampaň v dejinách štátu. To, čo v uplynulých mesiacoch predvádzali pseudonovinári ako TA3-kový Bielik alebo spravodajstvo Pravdy a Extra Plus zaraďujem k najväčším hanebnostiam slovenskej politickej žurnalistiky za štvrťstoročie.
Včera som videl esemesku, podľa ktorej by zvolenie Kisku znamenalo odtrhnutie južných území a ich pripojenie k Maďarsku. V Žilinskom kraji sa vraj zo straníckej centrály posielali tisícom ľudí. Lenže občania sa nenechali zastrašiť a manipulovať propagandou a nehoráznym množstvom klamstiev. Slovensko má nádej.
Otázkou dňa je, čo bude teraz s Ficom. Vyhlasoval, že toto je referendum o ňom a Smere-SD. V každej aspoň trocha normálnej krajine by po takejto zdrvujúcej porážke premiéra padla vláda a vypísali by sa predčasné parlamentné voľby. Neviem si napríklad predstaviť, ako by po takejto nechutnej kampani mohol byť Maďarič naďalej ministrom, navyše kultúry!
Občania Ficovi vystavili vysvedčenie za to, že nedokáže spravovať štát, ani nehovoriac zlepšovať ho. Slovensko si zaslúži viac ako jeho a Pašku, Kolesíka, Kaliňáka a ďalších z pochybného tímu v službách oligarchov, ktorí si kúpili značku sociálna demokracia a sprivatizovali štát ako firmu. Toto je aj odkaz pre všetkých Harabinov, Machalov, Širokých, Kmotríkov či Kapustov.
Verím, že Andrej Kiska sa ako úspešný a schopný manažér obklopí ľuďmi, ktorí mu pri riešení ťažkých úloh poradia. Nie je filozof, ale nesúhlasím s tým, že je prázdny a bez obsahu. Zaňho hovoria činy a zmysluplný pracovný život.
Mám veľa priateľov, ktorým Kiskove firmy umožnili kúpiť si za výhodných podmienok prvú práčku, chladničku či počítač a naštartovať pracovný či rodinný život.
Keď Kiska zbohatol, nemyslel iba na seba, ale urobil veľa pre druhých a pre tých, ktorí mali v živote menej šťastia či ťažší osud. Oceňujem, že nie je iba filantrop, ale vymyslel funkčný systém, ako zapojiť do pomoci občanov a motivovať ľudí konať dobré skutky. Také hodnoty sú mi blízke. Rozdelená krajina pod jeho vedením súrne potrebuje obnoviť vzájomnú dôveru a spoluprácu.
Prezidentský úrad treba budovať rozvážne, zodpovedne a doslova od nuly, pretože to, čo sa tam dialo dosiaľ, malo zväčša úroveň tretej cenovej, a nie štátnickú. Kiskova funkcia bude mimoriadne dôležitá pre posilnenie demokracie a spravodlivosti, tak ako ňou nečakane bola, keď krajinu drancoval Mečiar.
Očakávam, že nový prezident najväčšiu životnú výzvu zvládne a budem ho podrobovať kritickému pohľadu. Bližší mi je umiernený konzervatívec ako falošný ľavičiar. Úprimne mu blahoželám k víťazstvu!
Mimoriadne oceňujem a chválim aj Kiskovu kampaň, ktorú vytvorili Peter Hajdin, Adam Znášik, Sergej Michalič a Rado Baťo. Títo mladí ľudia ukázali, že reklama, aj politická, je umením, keď sa robí profesionálne a čestne, môže byť spoločensky dôležitá a v neposlednom rade pekná.
Cítim hrdosť na svoju krajinu. Mocní sa správali ako všemocní a občania im z tej moci ubrali. Dá sa to! Azda ľudia do urny spolu s volebným lístkom hodili aj časť zo svojich strachov, nezodpovedností, lenivostí a večných kompromisov. Skutočná zmena sa nemôže odohrať na úradoch, iba v nás.
Zbohom, Fico. Kiska na hrad!
Michal Hvorecký 
Pán spisovateľ Michal Hvorecký, myslíte, že už sa stalo, alebo že nastal “čas zobrať mocným moc” ? Podceňovali by sme dôvtip vášho spisovateľského ducha, keby sme tvrdili, že jedno, alebo druhé, pripúšťate. V diskusii tesne pred druhým kolom prezidentských volieb sa objavila úvaha – čo sa stalo na Slovensku za štvrťstoročie? Že z komunistu a eštebáka sa stal demokrat -z tvrdého ateistu katolík -z veksláka podnikateľ – zo zlodeja a podvodníka privatizér – z výpalníka esbéeskár -z dušičiek sa stal Halloween a z deda Mráza Santa Claus. V školách sú učitelia bez autority, po chodbách drogy. Na uliciach streľba, bezdomovci, v alkohole metanol, potraviny-loj, v televízii-hnoj.
Moc dnešných mocných pramení už v desaťročia starých hlbokých studničkách pri prameni sediacich ich predchodcov – otcov, starých otcov, tútorov členstiev vo “výberovej organizácii” a v jej podriadených organizáciach. Ktorí sa nikdy nepýtali majiteľov, dedičov, vlastníkov majetkov, či si môžu z ich niečo zobrať, ale jednoducho si to zobrali. Ich potomkovia sú celkom takí istí. Akurát že po zlodejskej stránke – mnohí z nich s právnickým vzdelaním dosiahnutým pod ochranou súdruhov oteckov – si už majetkové, dedičské, reštitučné, dlhovo-úverové, exekučné a iné zákony zvlášť s povinnosťami občana, natoľko “zdokonalili”, že občan napokon nemá ani postrehnúť, že oberať ho chcú tí včerajší a predvčerajší žobráci, ktorí by mu mali platiť, vracať dedičské majetky, dávať náhradnú pôdu (než ju celkom rozkradnú, zasa sa nikoho nepýtajú) alebo vyplácať dividendy z nimi zrušenej kupónovej privatizácie, alebo platiť vysoké odškodné občanovi za rôzne špinavosti od štátu.
Pán spisovateľ, možno až raz tu (nedajbože) vypukne naozaj celosvetová kríza ako po Čiernom piatku na newyorskej burze v tridsiatych rokoch, možno pride na slová jednoho nášho známeho radikálneho zamestnanca z fabriky: “Keď bude najhoršie, sám sa budem ľudí a priateľov pýtať – ukáž, kde býva ten nevzdelaný hajzel komunista, ktorý jazdil, chlastal a kradol s boľševikmi, až mu dali za pár korún sprivatizovať dobré bagre a nakladače, dobré nákladiaky a stroje, dobré zákazky štátu, a teraz sa hrá na bohatého pána, a žiaden vysoký múr nás nezastaví …” , “ukáž, kde býva ten hajzel eštebák, ktorý škodil ľuďom, po rozdelení si tiež ulial z peňazí ŠtB zopár miliónov, ktoré im nik nemohol kontrolovať, ktorý začal takmer bez veľkých úverov podnikať na od ŠtB prebádanej pôde, a teraz sa hrá na multimilionára, a žiaden vysoký múr nás nezastaví …, ukáž, kde býva ten hajzel privatizant, špinavý kamarát boľševikov a eštebákov, ktorý s holou riťou sprivatizoval za pár šupov zabehnutú fabriku, aby ju ten neschopák nakoniec vytuneloval, rozpredal, aby on zbohatol a ľudí pripravil o prácu, a žiaden vysoký múr nás nezastaví …, “ukáž, toho zasraného komunistického synáčika, ktorý sa vďaka oteckovi z okresných, alebo krajských a ústredných výborov, dostal na najlepšiu vysokú školu, už tam sa vo fakultnom výbore SZM politicky rozdrapoval a kandidoval, zbieral nezaslúžené známky a pochvaly, až nám po vysokej škole vo vysokých funkciách zaprasil politiku, rozkradol s jeho mafiami štát, zapríčinil biedu národa, a žiaden vysoký múr nás nezastaví …” !
Z diskusie – je obdivuhodné, že krajinu, ktorú nepustošia tornáda, nesužujú zemetrasenia, úrodu nežerú kobylky, netrápia ju suchá, nevybuchujú sopky, takmer 70 rokov nezažila vojnu, dokáže dostať na kolená partia šialencov za krátkych 25 rokov.
Dodávame – a predstavte si, pán spisovateľ, ako sa na “čiernej diere” Slovensko po voľbách opäť kašle – a zrejme bude ďalej kašľať – na verejnú mienku i na politickú kultúru, keď vraj Súdna rada znova navrhuje Š. Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR, keď KDH ustúpilo z previerok sudcov na NBÚ a po dohode so R. Ficom sudcovia sa asi budú pre “radikálne zmeny v súdnictve” preverovať sami ! To je guláš, to tu bolo zbytočného humbuku !