Tahiti

24/06/201924/06/2019 / Michal Hvorecky

Michal Hvorecký: Tahiti

utopický román

Píše sa rok 2020 a už tri generácie Slovákov žijú na Tahiti. Vysťahovali sa, alebo ich z Uhorska do Polynézie vyhnali? O tom sa stále vedú spory. Strhujúci príbeh vychádza z historických skutočností. Sľubovaný lepší život na ďalekom ostrove sa nevyvíja tak, ako utečenci dúfali. Román o úteku, zlomových okamihoch dejín a túžbe po slobode. Stredoeurópske dejiny sa ešte nikdy nečítali tak alternatívne.

michal hvorecky tahiti web

Dizajn a typografia: Palo Bálik
ISBN 978-80-569-0182-3
160 str., viaz., 13 × 20 cm

Rozhovor o románe Trol

05/06/201731/10/2018 / Michal Hvorecky

Poďakovanie: Alžbeta Vrzgula, Jakub Kratochvíl. Čítajte Medzi knihami.

Trol. Prvá recenzia

04/06/201731/10/2018 / Michal Hvorecky

„Trol je kniha hodná širšej pozornosti. Skvelá aktuálna téma v kombinácii s autorovým „vypísaným“ pútavým štýlom vytvára dielo, ktoré by malo kolovať z ruky do ruky. V konkurencii súčasnej slovenskej literatúry nie je nikto iný, kto by vedel motív internetových dezinformácií a nenávisti spracovať tak prirodzene a dobre. Na pomedzí reality a fikcie sa mu podarilo vytvoriť neistotu, ktorá bude čitateľov kváriť ešte dlho po poslednej stránke“.
Katarína Holetzová: Tie časy nechcete zažiť, aj keď v nich žijete
Magazín o knihách, SME, 2. 6. 2017

Trol

21/05/201721/05/2017 / Michal Hvorecky

Michal Hvorecký: Trol

Vitajte v strhujúcom, zábavnom a temnom svete, v ktorom sa niečo zásadné zmenilo. Kedysi písal dejiny víťaz. Teraz dejiny píše ten, kto chce zvíťaziť. Guru propagandy poskytne hrdinom životnú šancu. Mladá žena a muž sa stanú platenými internetovými trolmi. Rýchlo zistia, že vo vojne príbehov niet víťazov. Drú v továrni, kde sa vymýšľajú hlavné správy a vytvárajú mapy sveta. Snovali plán, no teraz im hrozí, že stratia lásku, tvár aj vlastné mená. Román o nezabudnuteľnej ceste od počítača do halucinačného sveta za zrkadlom, kde sa šíri nenávisť a začína sa šialenstvo.

michal hvorecky trol_kniha_roman.jpg

Fotografia na obálke: Evelyn Benčičová, Adam Csoka Keller.
Dizajn a typografia: Pavlína Morháčová

Slávny ruský autor Šiškin v Bratislave

09/09/201305/09/2013 / Michal Hvorecky / Jeden komentár

18. septembra sa vidíme v Artfore! Na Slovensko pricestuje Michail Šiškin, jeden z najslávnejších ruských spisovateľov súčasnosti. V slovenčine nedávno vyšiel jeho román Listovník vo vynikajúcom preklade Jána Štrassera.

Šiškin sa narodil roku 1961 v Moskve. Vyštudoval pedagogiku a pracoval ako novinár a učiteľ. Už takmer desať rokov žije vo Švajčiarsku, kam odišiel na protest proti politickému vývoju vo svojej domovine. Odporca a tvrdý kritik režimu Vladimíra Putina sa za svoje prózy dočkal mnohých ocenení. Preklady jeho diel vychádzajú v mnohých svetových jazykoch. Za román Venušin vlas získal Medzinárodnú literárnu cenu.

Čítať ďalej →

Čas znovu nájdený

25/01/201325/01/2013 / Michal Hvorecky / 4 komentáre

26. septembra 1905 pani Jeanne-Clemence Proustovej v hoteli s kruto ironickým názvom Splendide zlyhali obličky. So svojím synom Marcelom, neúspešným francúzskym spisovateľom, bola na krátkom pobyte v Eviane. Syn, gej, chorobne fixovaný na mamu, jej v kritickom okamihu nevedel pomôcť a nedokázal sa na utrpenie ani pozerať, za čo sa až do konca života obviňoval. Mama sa nechala na smrteľnej posteli naposledy odfotiť a po desivej agónii zomrela. Syn neskôr nechal zábery kolovať po svojom obľúbenom bordeli.

Po smrti matky sa Marcel Proust (1871 – 1922) ocitol na psychiatrii. Vyhľadal síce špecialistu na nervové choroby, ale neveril, že mu medicína ešte pomôže. Po necelých dvoch mesiacoch nemocnicu na vlastnú žiadosť opustil. Zamieril do svojho bytu na bulvári Haussmann 102, kde strávil väčšinu času zo zvyšných sedemnástich rokov života. Vytvoril tam opulentné literárne dielo, ktoré navždy zmenilo ľudskú predstavu o tom, čo dokáže románová forma.

Čítať ďalej →

Anna Kareninová, zomieram s vami!

05/01/201305/01/2013 / Michal Hvorecky / 17 komentárov

Ocitol som sa nedávno v skupine inteligentných mladých ľudí, ktorí sa rozprávali o Anne Kareninovej. Potešil som sa, že budeme debatovať o jednom z mojich najmilších románov, ale vysvitlo, že hovorili o novom filme. Knihu ani jeden z nich nepoznal. Pritom keby som im mohol odporúčať jediný titul, ktorý si toho roku musia prečítať, bol by to tento, ktorý začal vychádzať na pokračovanie roku 1873.

Lev Nikolajevič Tolstoj má u nás trocha smolu. Aj ja si ešte zo školy pamätám, ako sa k nemu hrdo hlásil socialistický realizmus, čo je pekný príklad nechutného falšovania a manipulácie faktov, typickej pre totalitný režim. Mučili ním na ruštine, vnucovali ho ako povinné čítanie…

Čítať ďalej →