Slovensko

Kto podpáli Aupark, Euroveu a Polus?

/ Michal Hvorecky / 47 komentárov

Na nepokojoch v Anglicku ma prekvapila jediná vec. Že sa neudiali už skôr a na Slovensku. Ak sú v Británii rozdiely medzi bohatými a chudobnými veľké, tak u nás medzi nimi zíva Mariánska priekopa a prehlbuje sa.

Zatiaľ čo konzumné potreby mladých Britov čiastočne stimulujú ešte stále pomerne tučné kontá rodičov, tu doma mládež túži po statkoch, ktoré sú väčšine našincov legálne dostupné iba v snoch.

Moja generácia, ktorá vyrástla v temnom reálnom socializme a dospievala v chaose raného kapitalizmu, si užila svoje. Ničomu som nerozumel, všetko bolo nové, cudzie a riadne divné, a neraz som si vravel, že ak nezačnem niečo robiť, asi zošaliem. Ale v porovnaní s tým, čomu si vystavení dnešní tinedžeri, hotová selanka.

Čítať ďalej →

Z horského denníka mladého developera

/ Michal Hvorecky / 10 komentárov

1. deň Otec ma vyslal obzrieť si lokalitu, ktorú nedávno kúpil. Nezaváhal som ani chvíľu. Počas prvého voľného víkendu som nasadol do vrtuľníka. Šokovaný som zistil, že v regióne vôbec nemajú helioporty. (Poznámka pre asistentku: okamžite vybudovať!)

Pristál som neďaleko múzea historických automobilov. Pôsobivé.

Obec sa volala Turecká, čo z marketingového hľadiska nemá perspektívu. Uvažujem o názve Turkish Mountain Gate, ale to znie príliš islamsky. Možno Asian Gate, je to už predsa skoro v Ázii (poznámka: zadať agentúre na prieskum trhových nálad!). Celkovo treba v okolí popracovať na názvoch. Mojim prvým cieľom bol vrch Krížna – navrhujem premenovať na Crossroad Peak Tower!

Jelenská skala bude už onedlho Deer Rock Resort a Strmá zasa Mt. Steep Luxury Valley.

Čítať ďalej →

Čo urobiť s Budmerickým kaštieľom?

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

Budmerický kaštieľ som navštívil raz na niekoľko hodín na konferencii. Neprespal som tam ani jednu noc, nehovoriac o pobyte.

Doteraz sa mi v nočných morách zjavujú zobrané spisy Vojtecha Mihálika, ktoré v tamojšej knižnici zaberali pol steny a za ktoré vtedy člen ÚV KSS, predseda Zväzu spisovateľov a hlavný socialistický realista zobral honorár, o akom mohli jeho ideologickí nepriatelia v USA iba buržoázne snívať. Na Slovensku má bohatú tradíciu, že len čo literát získa najvyššiu funkciu, zistí, že je aj najlepším literátom a mal by najviac vychádzať, cestovať a zarábať.

Systém, ktorý v Budmericiach fungoval, som bojkotoval napriek tomu, že som (teraz už bývalému) správcovi, Literárnemu fondu, za trinásť rokov publikačnej činnosti zaplatil tisíce eur. Dve percentá mu odvádzam zo všetkých svojich kníh, článkov, reklám aj z väčšiny vystúpení.

Dúfam, že sa peniaze využili na napísanie aspoň jedného románu či zbierky poviedok, a nepretiekli dolu hrdlami vo forme teplej borovičky a kyslého bieleho vína.

Pred dvoma rokmi strávil v Budmericiach mesiac mladý rakúsky spisovateľ Constantin Göttfert, ktorý mi šokovaný rozprával, že postaršie slovenské osadenstvo od desiatej ráno pilo prvú ligu a s pobavením komentovalo jeho zámer pracovať na novom rukopise.

Čítať ďalej →

Čo sa Slovenský inštitút naučí od Goetheho?

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

Do Goetheho inštitútu v Bratislave som prvý raz vkročil roku 1991, krátko po otvorení. Prihlásil som sa na kurz nemčiny, no objavil som aj knižnicu, ktorá mi vyrazila dych. Vtedy sa ešte v Bratislave dali požičiavať kvalitné knižky aj na Americkej ambasáde, ale to sa so začiatkom vojen Busha mladšieho stoplo. Zato „Goethe“ zostal otvorený, rástol a rozširoval sa.

Tam som zažil prvú čítačku, keď Wolfgang Hilbig, u nás, žiaľ, naďalej prehliadaný, predstavoval svoje prózy. Dodnes mi pri výučbe jazyka pomáha čítanie nemeckej literatúry. Neraz začujem vetu, ktorú „vyslovila“ obľúbená postava.

V júli 2011 oslávil Goetheho inštitút, jedna z najväčších kultúrnych ustanovizní na svete, šesťdesiat rokov od svojho založenia.

Čítať ďalej →

Kúpele, architektúra a film

/ Michal Hvorecky / 4 komentáre

Každý rok zájdem do Trenčianskych Teplíc. Už dlhé storočia sa tam navštevujú kúpele a devätnásty raz sa konal filmový festival ArtFilm.

Na malom Slovensku sa nachádza až tisíctristo minerálnych prameňov. Poklad pri Trenčíne poznali už Rimania, ktorí tam regenerovali telá unavené zdĺhavými vojnami s Markomanmi a Kvádmi. Neďaleko mala rímska armáda najsevernejšiu osadu v strednej Európe. Názov Laugaricio však obyvatelia dnes poznajú skôr ako tuctové nákupné centrum na predmestí.

Stoika, cisára Marka Aurélia inšpirovali tieto končiny ku klasickej knihe Hovory k sobě, napísanej „v krajine Kvádov nad Grannou (Hronom)“. Často na tie tisícosemsto rokov staré, a predsa aktuálne úvahy myslím, keď ležím v tureckom kúpeli Hammam.

Čítať ďalej →

Dojmy zo širokého štadióna

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Časy, keď som ako šesťročný spával v hokejovej helme, sú už síce dávno preč, ale národný šport máme v našej krajinke iba jeden. Možnosť zažiť Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji vo svojom meste som si nenechal ujsť.

Kto by nechcel na vlastné oči vidieť jeden z najdrahších štadiónov v Európe? Lístok síce stojí dosť, ale človeku aspoň napínavé sledovanie každú chvíľu neruší rozjarená trojčlenka Sklovská – Prezident – Široký, čo je na nezaplatenie. Škoda, že sa tak zle načasovalo zatknutie štvrtého do partie Varehu, deti mohli pred zápasom dostávať jabĺčka…

Organizácia milo prekvapila. Už len treba našincom vysvetliť, že na svete existujú turnikety – keď sa ich naučia stavať do hadiacich sa radov, bude vstup dokonalý. Tlačenica však bola úplné nič v porovnaní s kvalifikačným futbalom na Slovane, kde som takmer prišiel o život.

Navyše som sa antropologicky rozhliadal po husto zaplnenom okolí a to rozptýlilo všetky chmáry. Vládol tam prísnejší dress code ako na hip-hope. Pripadal som si ako Vladimír Palko na Dúhovom pochode. Asi dvestokrát okolo mňa prešiel značne chytený Demitra. Spievali sa neuveriteľne vulgárne pesničky, ako aj ľudovky a dokonca sa detviansky krepčilo.

Viackrát som zacítil trávu. Zrejme fanúšikovia z Podpoľania rituálne zapálili konope, aby odohnali zlých germánskych duchov. Nepomohlo. Tripp bol silnejší.

Čítať ďalej →