Na nepokojoch v Anglicku ma prekvapila jediná vec. Že sa neudiali už skôr a na Slovensku. Ak sú v Británii rozdiely medzi bohatými a chudobnými veľké, tak u nás medzi nimi zíva Mariánska priekopa a prehlbuje sa.
Zatiaľ čo konzumné potreby mladých Britov čiastočne stimulujú ešte stále pomerne tučné kontá rodičov, tu doma mládež túži po statkoch, ktoré sú väčšine našincov legálne dostupné iba v snoch.
Moja generácia, ktorá vyrástla v temnom reálnom socializme a dospievala v chaose raného kapitalizmu, si užila svoje. Ničomu som nerozumel, všetko bolo nové, cudzie a riadne divné, a neraz som si vravel, že ak nezačnem niečo robiť, asi zošaliem. Ale v porovnaní s tým, čomu si vystavení dnešní tinedžeri, hotová selanka.
My sme značkový tovar poznali iba z videnia vo výkladoch Tuzexu alebo u spolužiakov, ktorých púšťali do zahraničia. A po revolúcii prišla čínska záplava Abibas, Puman a Mike.
No dnes, keď nemáš pravé logo ešte aj na boxerkách, novú značkovú bundu, ktorú ihneď pejstneš na Facebook a hodinky veľké ako podšálka, tak si skončil – a nielen symbolicky. V USA už evidujú štatistiky vrážd kvôli teniskám.
Kedysi sa realita žila, teraz sa na ňu pozerá v televízíi v rôznych kontajneroch, na farmách a na exotických ostrovoch. Mňa ešte vychovávali v presvedčení, že kto chce niečo dosiahnuť, musí na tom dlhodobo poctivo pracovať, no kto vtedy chyroval o ére kastingových šou! Viackrát denne u mňa neznámi ľudia cez net žobronia o anketový hlas, ktorý im azda prinesie pätnásť stotín sekundy „slávy“.
Jednému slovenského reperovi fanúšikovia masovo lajkujú už aj prdy, len aby sa trošku priblížili k jeho úžasnému životu, pretože on zarába za deň toľko, čo oni za rok a pritom neprestal byť úplný sedlák.
Keď počúvam bludy, čo zo všetkých strán hustia do novej generácie (ktorá nemá obranyschopnosť proti propagande, akú v mojich rovesníkoch vytvoril komunizmus), tak ma vonkoncom nezaráža, že z toho niekomu hrabne.
Jeden si natiahne kuklu a kradne, čo mu nasľubovali v reklamách, iný do nemoty bloguje o tom, že za všetko zlo sveta môžu geji a feministky, ďalší sa lieči vesmírnymi kameňmi a ezoterikou. A extrémne typy siahajú po zbraniach, pretože vraj už-už hrozí, že sa ich chatka v údolí zmení na mešitu.
Stvorili sme totálne materialistický svet a teraz sa čudujeme, že to niekto dotiahol až do dôsledkov. Just do it!
Lebo ak nevlastníš plazmový televízor cez celú stenu (na ktorom pozeráš reklamy na ten istý televízor), tak si nula. Rovnaké nič si bez nadupaného laptopu, vďaka ktorému sa na sociálnych sieťach konečne dozvieme, kde si sa včera zoťal a s kým, prípadne, že všetko debilné je “také české” (alebo maďarské) a všetko úžasné “také slovenské”. A názory na Rómov by nadchli aj redakciu týždenníka Der Stürmer, ktorý sa dokonca vrcholným nacistom občas zdal „zu viel“.
Samozrejme, o rok tvoj komp zostarne, nezahráš si na ňom jedinú gamesku a všetci v škole už aj tak budú mať nový, takže ho bezpodmienečne potrebuješ tiež. I’m loving it.
Na prechádzky chodíš do obchodných palácov, kde dva drinky a večera stoja tretinu maminho mesačného príjmu. K tomu upírske harlekýnky, duc-duc pesničky polonahých striptérok alebo pokérovaných hlavohrudí s reťazami, ženské „romány“ o umení kariérne súložiť, nekonečné xixixi čety, mekáč, fitko, diéty, zväčšovanie pŕs aj penisov… Vitajte vo svete svojich detí, rodičia!
Keď si budete najbližšie so synmi a dcérami pred spaním čítať akciové letáky, nájdite si najlacnejšie bejzbalové pálky. Impossible is nothing.
Prečítajte si aj: Eurovea. Miesto pre zdravých a silných
Michal Hvorecký 
Je to detailnejsie rozvinuta uvaha. Lepsia ako Schutzov komentar po rabovani v Anglicku. Nechapem, co sa porobilo. My sme boli frajeri, ked sme si zohnali Kafku.
Celosvetová výstava orlích pohľadov (CVOP) pri príležitosti straty primárnych ľudských hodnôt a víťazstve ľudskej závisti „OBCHODNO-ZÁBAVNÉ CENTRUM JUNGE ORLEN“ (c) Anton Pavlovič Slovákov, kopírovanie a šírenie akejkoľvek časti textu bez povolenia autora nie je dovolené Miesto konania: Úžasná zeme plocha – kdekoľvek, kde je sústredený poriadny kus zeme, na ktorý sa zmestí úžasne veľa vyprahnutých orlích pohľadov. Najlepšie na púšti, napr. Gobi, kde sú pohľady úžasne vyprahnuté. Štýl – veľké, najväčšie obchodné centrum na Zemi v podobe umelého mesta.
Čas trvania: Ľubovoľný – prispôsobiť podľa nálady a požiadaviek návštevníkov. A keďže svetové výstavy trvajú väčšinou 6 mesiacov, tak minimálne toľko. otvorenie výstavy: 1. apríla cca medzi14:30 až 17:30 CET ukončenie: najskôr 1. októbra o päť minút dvanásť CET
Artefakty v uliciach umelého mesta: Umelé palmy, kaktusy ale i listnaté stromy. Umelý ľudia na uliciach. Obrazy starožitné, skrine, hodiny. Nábytky – i červotočné. Komody, sochy, šperky a hodiny vo výkladoch umelých obchodov. Ulice umelého mesta sú, prirodzene, vytvorené umelo. Najčastejšie použitý materiál – rôzne druhy plastov. K dispozícii sú nákupné vozíky s objemom 10 000 litrov…
Usporiadateľ: Medzinárodný menový fond, Gestor: Ministerstvo obrany Spoločných Záujmov Rozloha: 1 000 000 000 m², Dátum: 1. apríla
Začiatok konania vernisáže: 8:00 hod (CET) v Junge Orlen Hall (ľudia sú navigovaní prostredníctvom led-diódových panelov rozmiestnených po celom areáli obchodno-zábavného centra ako aj pomocou reprodukovaných oznamov). Celá vernisáž, vrátane kultúrneho programu, úvodného slova koordinátora a vystúpenia gestorov prebieha na obrovskej plazmovej obrazovke.
Je dôležité, že si ľudia na túto výstavu privstanú. Zároveň je dôležité, že prídu včas. Pri predpokladanom počte návštevníkov 1 milión je potrebné, aby sa prví návštevníci dostavili a začali s registráciou okolo 4:00 (CET). U tých, ktorí prídu včas sa predpokladá, že sú unavení. To je dobre, pretože je to potrebné. Unavení a možno aj hladní ľudia sú viac nervózni. Nervozitu potrebujeme, pretože tá vyvoláva silnejšie a kvalitnejšie orlie pohľady. A aká by to bola výstava orlích pohľadov bez poriadnych pohľadov orlích.
Ešte jedna malá poznámočka: Ak ste už vopred v rozpakoch, či niekto na výstavu takéhoto druhu vôbec príde, uisťujeme Vás, že určite áno. Sme totiž toho názoru, že obrovská mediálna, vhodne zacielená kampaň dokáže ľudí presvedčiť aj vtedy, keby sa napríklad otvorene propagovala výzva na dobrovoľnú smrť. Je nám to veľmi ľúto, ale je to tak. Ľudia sú dnes už naozaj schopní všetkého. Alebo nie? A išlo by naozaj o kampaň nepredstaviteľných rozmerov… Každá TV (dokonca i vybrané lokálne TV stanice), rozhlas, internet, nové médiá (napríklad nálepky na pomarančoch, reklamné tetovanie, reklama na kondómoch a hygienických vložkách, na Mesiaci, na lampách vo forme loga…), tlač, veľkoplošná reklama, reklama v prostriedkoch hromadnej dopravy, direct mail, public relations, eventing, sponzoring a sampling by boli len malým zlomkom celého posolstva marketingovej komunikácie pre akciu, akou by bola CVOP.
Program:Približne 4:00h – 8:00 (CET) Zaregistrovaním sa 1. z návštevníkov sa spustia fanfáry, vyletia holubice a balóny. Potom nasleduje slučka príjemnej relaxačnej hudby. Ľudia sú navigovaní prostredníctvom led-diódových panelov rozmiestnených po celom areáli obchodno-zábavného centra ako aj pomocou reprodukovaných oznamov na vernisáž do Junge Orlen Hall, nachádzajúcej sa na konci komplexu.
Vernisáž Úvodné slovo usporiadateľa, 8:00 CET(cca 1 až 3 hod).
Koordinátor projektu vystúpi s krátkym preslovom (na obrazovke). Vystúpenie gestorov, medzi 9:00 až 11:00 CET (cca 15 min) Vystúpenie ministrov a V.I.P. hostí z radu 3x po sebe (na obrazovke).
Oslavné salvy pravdepodobne do vzduchu. Otváranie šampanského.
Krátky kultúrny program, medzi 9:15 až 11:15 CET (cca 2h 15min). Kopec výbornej kultúry. Vyhodnotenie vernisáže, medzi 11:30 až 13:30 CET (cca 3 až 4 h):
Elektronické hlasovanie. Vyhodnotenie v audiovizuálnej podobe prebehne prostredníctvom led-diódových panelov rozmiestnených po celom areáli obchodno-zábavného centra vo zvukovej podobe zasa pomocou reprodukovaných oznamov, vyhlasovaných cez reproduktory. Oznam o možnosti výhry nákupných tašiek. Automatické otvorenie kontajnera s nákupnými taškami.
Zahájenie nákupného plánu (vystavenie návštevníkov pôsobeniu orlích pohľadov)
Oznam o zahájení predaja v nákupnej časti obchodno-zábavného centra
Spustenie akcie orol
Samopriebeh
Samokoniec
Exponáty: Umiestnené v uličkách s obchodmi „shopmi“ a v „Junge Orlen Hall“ (Sála mladých orlov). Veľkoplošné fotografie s rozmerom 3 X 1,5 metra, zobrazujúce rôzne typy orlích pohľadov.
Zoznam exponátov podľa tematických skupín:
skupina mladých orlích pohľadov (pohladi do 10 rokov) – 5000 ks fotografií,
skupina starších orlích pohľadov (mladí a menej starí pohladi, 16 – 27 rokov) – 10000 ks fotografií,
skupina aktívnych orlích pohľadov (starší a viac starí pohladi, 33 – 55 rokov) – 15000 ks fotografií,
skupina skúsených orlích pohľadov (viac starí a najstarší pohladi, 61 a viac rokov) – 25000 ks fotografií.
Spolu fotografií: 55000 ks
Hlavnou myšlienkou projektu Junge Orlen je vyvolať u ľudí túžbu po niečom neznámom, nepoznanom, zvláštnom, špeciálnom, netradičnom, najväčšom, prestížnom, …niečom, čo sa oplatí vidieť, počuť, vnímať, zažiť…
Ďalšou z oblastí záujmu je prieskum marketingového a nákupného správania najväčšej plánovanej vzorky respondentov a nositeľov nákupného správania, aká sa vôbec niekedy zišla na jednom mieste za účelom nakupovať-nenakupovať*, zabávať sa a nechať na seba pôsobiť toľko orlích pohľadov. Vzápätí pôjde o dôkladné štúdium reakcií na určité neočakávané podmienky* vo vzťahu k veľkoobchodnému spotrebiteľskému správaniu. Najväčším trhákom bude isto sledovanie orlích pohľadov vo všetkých rôznorodých vzťahoch (z pohľadu návštevníka centra t.z. vo vzťahu k nemu samému, k prostrediu i k ostatným orlím pohľadom – živým i neživým), pomocou špeciálnych kamier, vyvinutých práve za účelom čo najdokonalejšieho zachytávania orlích pohľadov.
V uličkách s obchodmi, tzv. „shopmi“ budú fotografie orlích pohľadov porozmiestňované podľa charakteru tovarov a druhu shopov. V okolí shopov, pri ktorých sa predpokladá väčší výskyt mladých pohladov, ale aj ich mladých a menej starých rodičov (napr. shopy s hračkami alebo detskými handrami ), budú rozmiestnené práve fotky tematicky i vekovo zhodných orlích skupín. V okolí obchodov s taškami na kolieskach a plstenými kapcami môžeme hovoriť o rozmiestnení fotiek s viac starými a najstaršími orlími pohľadmi.
Scenár
REGISTRÁCIA ÚČASTNÍKOV (približne 4:00h – 8:00 CET)
Zaregistrovaním sa 1. z návštevníkov sa spustia fanfáry, vyletia holubice a balóny. Potom nasleduje slučka príjemnej relaxačnej hudby. Ľudia sú navigovaní prostredníctvom led-diódových panelov rozmiestnených po celom areáli obchodno-zábavného centra ako aj pomocou reprodukovaných oznamov na vernisáž do Junge Orlen Hall, nachádzajúcej sa na konci komplexu.
VERNISÁŽ
úvodné slovo usporiadateľa, 8:00 CET(cca 1 až 3 hod):
Nový zástupca Medzinárodného menového fondu, zároveň koordinátor celého projektu. Osoba narýchlo zvolená, zbežne a povrchne oboznámená s náplňou akcie. Pravdepodobne terč budúcich orlích pohľadov. Z úvodného slova (preklad z angličtiny) vynímame:
Odstavec 3, celku 1. 1, body 2A a 5F:
„(…)Výstavu tohto či podobného druhu sme si nevymysleli len tak náhodou. Potreba združovať ľudí nielen najrôznejšieho veku, národnosti, náboženskej príslušnosti, no najmä sociálneho zázemia, nie je neopodstatnená. Človek je od podstaty tvor spoločenský, čo ho predurčuje k tomu, aby konal jednotne, v prípade väčšej skupiny na zhodnom mieste sústredených indivíduí.(…)“
„(…)Dokonca i hodnoty, primárne kvalifikované negatívne, ako napríklad taká závisť, môžu byť v skupine prežívané plnohodnotnejšie už len tým, že sú masové. (…)Ak sa zhodneme na tom, že taká zdravá závisť nie je zlá, budeme si môcť postupom času zvyknúť napríklad na zdravú nenávisť, lož, intrigy, pretvárku, lakomosť, vraždu a iné. Zdravú drzosť pozná každý. Tú si určite nemusíme bližšie predstavovať. A toto stretnutie (tak ako mnohé iné pred ním) je smerované k lepšiemu aklimatizovaniu sa všetkých vyššie spomenutých hodnôt a javov v našej celosvetovej spoločnosti. Samozrejme, s rozvojom jednej z vlastností, prichádza postupne i rozvoj ďalších, nakoľko sú tieto úzko previazané a navzájom spolu súvisia. Zároveň veríme, že sa všetky dokážu rozvinúť samostatne a sú tak dokonale sebestačnými položkami, ktorých rozvoj nie je nutné vôbec siliť.(…)“
Preferovanou formou úvodného slova je monológ. Ten by nemal predstavovať časový úsek dlhší ako 1 hodina. Všetko, samozrejme, závisí od rečových schopností koordinátora. Pri angažovaní Fidela Castra je od neho požadovaný minimálne trojhodinový preslov. Preslov pozostáva z dvoch častí – pevnej a voľnej časti koordinátora. Pevná časť oboznamuje návštevníkov so zámermi a zmyslom celej akcie, voľná časť je čisto vecou samotného koordinátora, samozrejme v súlade s predpismi Menového fondu.
vystúpenie gestorov, medzi 9:00 až 11:00 CET (cca 15 min):
Keďže sa za prítomnosti členov Ministerstva obrany Spoločných Záujmov predpokladá i prítomnosť zbraní, minimálne medzi zložkami bezpečnostných služieb a skôr či neskôr určite prídu oslavné salvy napríklad do vzduchu, budú jednotliví členovia Ministerstva už od začiatku roka zdieľať spoločnú dobrú náladu, súvisiacu s aktívnym posiľňovaním sa nemiernymi dúškami tvrdého alkoholu. V programovej časti „Vystúpenie gestorov“ preto od kompetentných členov z radu všetkých prítomných ministrov a V.I.P. hostí očakávame len jednoduché vystúpenie o niekoľko krokov vpred. Vystúpenie by sa opakovalo 3x.
krátky kultúrny program, medzi 9:15 až 11:15 CET (cca 2h 15min):
Priestor treba dať všetkým, ktorí vedia takpovediac´ „pôsobiť na city“.
Vhodnými protagonistami sú:
Industriálna skupina „Zbúrané novostavby“, Divadlo z Paríža, so svojím naštudovaním nestarnúcej klasiky Antigona v posunkovej reči, rakúsky umelec Nitsch a progresívna hard-rocková formácia Valtari.
4. vyhodnotenie vernisáže, medzi 11:30 až 13:30 CET (cca 3 až 4 h):
Všetci prítomní si naň musia počkať. Ich úlohou je odpovedať na otázku, ktorá hodnotí vernisáž. Napríklad: „Vernisáž sa mi: A) páčila B) nepáčila. Možnosť odpovedať „neviem“ nie je. Preto by sa všetkým, ktorí majú v úmysle odpovedať tak, alebo dokonca neodpovedať, odporučí odpovedať kladne. Dôvod? Ak celkové vyhodnotenie vernisáže dopadne dobre, t.z. viac ľudí by odpovedalo, že sa im vernisáž páčila, mali by títo možnosť získať veľký počet nákupných tašiek zadarmo. Tie si bude môcť každý nabrať so špeciálneho kontajneja umiestneného v Junge Orlen Hall. Celkový počet tašiek bude obmedzený a záleží už len na tom, kto bude šikovnejší. Vyhodnocovanie vernisáže prebehne elektronicky, čo určite urýchli celý proces. Samozrejme, všetko závisí od návštevníkov, ich schopnosti a ochoty spolupracovať. Pri počte návštevníkov milión a počte hlasovacích staníc 10 000 (stanice sú umiestnené na toaletách), sa počíta s približným trvaním vyhodnotenia okolo 180 až 240 minút. Vyhodnotenie prebehne v audiovizuálnej podobe (prostredníctvom led-diódových panelov rozmiestnených po celom areáli obchodno-zábavného centra) a vo zvukovej podobe (pomocou reprodukovaných oznamov, vyhlasovaných cez reproduktory).
ZAHÁJENIE NÁKUPNÉHO PLÁNU (vystavenie návštevníkov pôsobeniu orlích pohľadov)
Oznam o zahájení predaja v nákupnej časti obchodno-zábavného centra
(Vizuálne prostredníctvom led-diódových panelov rozmiestnených po celom areáli obchodno-zábavného centra, vo zvukovej podobe zasa pomocou reprodukovaných oznamov, vyhlasovaných cez reproduktory)
Spustenie akcie orol
(aktivácia fotografií orlích pohľadov – ich autoinštalácia a pôsobenie na návštevníkov, oznam, v ktorom sa koordinátor ospravedlní, že nie je možné otvoriť obchody. Prehlásenie, že sa situácia vyrieši čím skôr… Nerieši sa nič. Návštevníci sú ponechaní pôsobeniu orlích pohľadov a prirodzenému vývinu situácie. Všetky orlie pohľady návštevníkov sa zaznamenávajú pre ďalšie vyhodnocovanie. Čaká sa na vívin situácie… (cca 3 dni až pol roka, v prípade potreby sa program niekoľko krát zopakuje).
SAMOPRIEBEH (akcii sa ponechá voľný priebeh)
SAMOKONIEC (akcia sa pravdepodobne ukončí sama)
DARČEK KAŽDÉMU NÁVŠTEVNÍKOVI ZA ÚČASŤ veľké elektronické objatie na obrovskej plazmovej obrazovke (najväčšej na svete) od maskota výstavy – Johna Johnsona (vymyslený atraktívny biely muž v pančuchách).
A preco prave na Slovensku a nie v Bulhrasku, Rumunsku, Rusku, Ukrajine, Cesku… ?
To co sa deje je popisane dobre, ale napr. mna a mojho okolia sa to netyka.
Michal, clanok v pohode, len podla statistik je v Anglicku vacsia prijmova nerovnost ako na Slovensku..
presne to som chcela napisat. neporovnatelne vacsia.
Podla mojho nazoru to viac menej zavisi od miesta na Slovensku kde clovek zije. Pochadzam z Bytce a poslednych pat rokov som zila v Bratislave. Nebyt niektorych znamych z tohto mesta, ani by ma nenapadlo okupovat nakupne centra, riesit vypredaje, kde sa otvoril novy sushi bar … . Tu u nas na severe je to pomerne kludne. Netvrdim, ze v meste ako napr. Zilina sa ludia nepromenaduju po Auparku s civavou v ruke, no vzdy je to o cloveku a jeho priateloch. Pokial bude mat 14rocna pubertacka za kamaratov mladych ludi co sa mozu po skole vybrat domov na byt pozerat kriminalku alebo ist zjest hamburger do fastfoodu, urcite budu riesit hodnotu novych siat, hodiniek, slnecnych okuliarov … . No ak je to dievca napr. z dediny, vo vacsine bude mat ine veci na praci ako rozmyslat ci ma na svojom outfite dostatoch fajociek a pasikov.
prijmova nerovnost: svk gini = 26 uk gini = 36
http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2010_EN_Complete_reprint.pdf p. 152
“Ak sú v Británii rozdiely medzi bohatými a chudobnými veľké, tak u nás medzi nimi zíva Mariánska priekopa a prehlbuje sa.”
Opatrne s hlupymi metaforami:
prijmova nerovnost: svk gini = 25,8; uk gini = 36
http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2010_EN_Complete_reprint.pdf str. 152
dalsi romanticky anti-materialista, ktory by mal rad svet, len ak by splnal jeho hodnotove predstavy… taki tu boli vzdy…
Nepracoval jste náhodou v reklamní agentuře? V tom případě na tom, co jste právě popsal, taky nesete svůj díl viny. Nějaká sebereflexe?
Vo svojom okolí nenachádzam nikoho, koho by sa to týkalo. Skôr mám pocit, že sa to týka iba zopár jedincov, proti ktorým “treba brojiť” a nenechať ich vybrať si svoj vlastný spôsob konzumu.
u nas je marianska priekopa medzi bohatymi a chudobnymi? u nas su chudobni vsetci, takze sa nie je voci comu burit.
Boris, to ste boli v tých časoch výnimka. V mojej generácii bol frajer, kto zohnal bony alebo nemecké marky (pokiaľ možno za menej ako 5 Sk za 1 bon, na kurz marky si už nespomínam tuším okolo 20 Sk za 1 DM) a za ne si kúpil addidas tričko a jeansy Levi’s alebo Lee Cooper (za socíku sa ešte nešili v Číne, ale tuším v Prešove…) A samozrejme mať walkmana alebo dvojprehrávač na kazety bola tiež frajerina. A čo tak prvý sovietsky farebný televízor… Od Hvoreckého je to iba spomienkový optimizmus (aj keď vzhľadom na jeho vek tých spomienok na “reálny socializmus” až tak veľa nie je). V skutočnosti sa iba opakuje história. Aj keď uznávam, že v trochu intenzívnejšej forme.
Oproti nasim krajinam je rozdiel v odhadovanej hrozbe, ktorej “nakupujuci zadarmo” celia. V Londyne je nou vysoko kultivovana verejna institucia http://content.met.police.uk/Home
V zasade zijeme opat v akejsi diktature. Asi to preto opat nepojde inak ako v komunistickych casoch: spociatku mozno nepatrne ostrovceky kritickeho zmyslania iste neskor posluzia ako zdroj myslienok aj pre vacsinu.
k tej nerovnosti a porovnaniu SK / UK sa vyborne vyjadril Michal Polak, tak si ho dovolim odcitovat: “k tej nerovnosti dodám len toľkoto. Rozdiel medzi Britániou a Slovenskom nie je v tom, že by u nás bola nerovnosť väčšia. Naopak, o rozdieloch povedzme medzi librovými multimilionármi a britskými dlhodobo nezamestnanými sa nám skutočne ani nesnívalo. Vtip je ale v tom, že rovnako sa o tom nesnívalo ani im. Alebo inak povedané: hoci tie rozdiely sú skutočne obrovské, nedopadajú na ľudské vedomie rovnakým spôsobom, ako u nás. Z toho myslím pramení aj Tvoj pocit, Michal, že u nás je to horšie: *pretože u nás nie je ani len horizontom jednej generácie, čo všetci mali v podstate plus mínus rovnako*. Nie je teda dôležitá len úroveň nerovnosti – ale predovšetkým jej neuveriteľný nárast. A to nárast spoločensky nielenže dobre známy, ale pokiaľ možno čo najviac vystavovaný na obdiv. Hoci ostetantívny konzum existuje samozrejme aj v Británii, ako všade inde, postkomunistická východná Európa v ňom podľa môjho názoru výrazne vedie. A pri všeobecnom povedomí toho, že tí istí ľudia, či prinajväčšom ich rodičia, bývali kedysi v takých istých panelákoch a jazdili na takých istých škodovkách, ako všetci ostatní, to skutočne nemôže nebiť do očí.”
Nezostáva mi iné ako súhlasiť, aj keď Michalove články čítam štandardne s obľubou
Vsetko co som niekedy chcel napisat alebo vykricat do sveta si povedal :D Dik.
uff, to znie akoby ludia z dediny bola nasa spasa….
v meste tiez najdes “chudobu”, ktora nechodi na vychadzky do “polusov, avparkov, euroveji”, ale pekne do prirody, do lesov, na luky, k vode ….
je to vsetko o prioritach, ako si ich nastavis, tak mas, ako ich nastavime uz v rannom detstve nasim detom, to budeme potom zat….ak musime mat najnovsi kocar znacky xyz za 2 litre euri, v 18tich budu od nas vyzadovat ferari… dobre rano slovenskoooo….jasne, ze tento trend na zapade este pretrvava, pomaly vsak mizne a ludia viac rozmyslaju, ako tu…
osobne si myslim, ze u nas takato hrozba zatial nehrozi. Ludia samozrejme chcu vsetkeho co najviac, ale nasa stredoeuropska mentalita je diametralne odlisna – za poslednych 20 rokov mohli ludia rabovat uz viackrat. Tu je skor realna hrozba v etnickom/narodnostnom meritku a problemov z nej vyplyvajucich. P.S. v UK rabovali deti, ktore mali na nohach spominane znackove tenisky..
tusim co chcel autor povedat, ale tak trochu to robi sam: ako je u nas zle a tam relativne lepsie atd…po roku zitia v “socialnej zapadnej europe” s prekvapenim zistujem ake je slovensko super. ano, sme samozrejme vo vyvoji “za nimi”, ale mam taky pocit ze je to niekedy skor vyhoda. tj ano, sme dost “nevychovani”, tj spravame sa v kapitalizme ako vyhladovany medved v cukrarni. je to celkom trapne a je mi z toho smutno, ale tak trochu tusim ze sa raz nasytime a nebude si musiet kazdy kupovat najnovsi iPhone v hodnote mesacneho zarobku.
zaroven nas ale tieto malichernosti tak zahlcuju ze si ani neuvedomujeme ze zijeme ako v skleniku : nepokoje v UK by sa mohli stat v podstate v hociakej zapadnej krajine. druha, tretia a stvrta masivna generacia imigrantov, to u nas pozname tak akurat z markizy a pritom je to par sto kilometrov dalej. pre nas sa zdaju ich problemy malicherne, ved “su predsa bohati a uz nevedia co so sebou”, v skutocnosti su prave nase problemy malicherne. ano, su tu slotovia a kotlebovia, ale nepovedal by som ze celkovo panuje taka “blba nalada”. tj , stale mame tu metu, “zapad”, ktora nam dava nejaky zmysel, krajinu zaslubenu.
oni nie. a teraz nehovorim o anglicanoch, ale tych imigrantoch. ti uz svoj zapad dosiahli. a co dalej? nic, chudoba, lepsia ako chudoba v pakistane, ale tam su chudobni aspon vsetci. strata zmyslu pre zivot. vychodisko? nihilizmus alebo fanatizmus. nic dobre.
vdaka bohu za nas trapny auparkizmus
Co napisal Michal Polak sa da zhrnut nasledovne: V UK nerovnost nevnimaju, na Slovensku ano, lebo aj ked je mensia, v podstate az do nedavna nebola, a rychlo poriadne narastla. Navysse okazala spotreba je vo vychodnej Europe zvlast okazala. Preto na Slovensku ti, co relativne stratili, nerovnost pocituju viac.
S tym nesuhlasim.
Nerovnost na Slovensku (a v CR) nerastla zavratne. Prijmova nerovnost vyjadrena v gini vzrastla od zaciatku 90tych rokov z cca 20 na 26. To vsak nie je pripad vsetkych postkomunistickych krajin. Nedavna sprava OECD obsahuje zaujimave udaje. ( http://www.oecd.org/dataoecd/32/20/47723414.pdf ) Podla nej napriklad v Norsku, Svedsku, Finsku a Dansku vzrastol gini za toto obdobie vyraznejsie, a to z podobnej pociatocnej urovne ako u nas.
Nie je celkom pravda, ze pocas komunizmu nerovnost v podstate nebola. Vtedajsia nerovnost mala odlisny charakter, bola vyrazna a vseobecne znama. Pristup napriklad ku prestiznej praci, zahranicnemu spotrebnemu tovaru, ci cestovaniu bol znacne nerovny. Velka cast obyvatelov si bola vedoma, ze nema skutocnu sancu sa k nim dostat. Prave takyto nieprepustny strop vplyva na vedomie silnejsie, nez rozsah nerovnosti. Skvelu (a omnoho hlbsiu) analyzu ponuka Ivo Mozny v Proc tak snadno. Na okraj mozno dodat, ze to, co u nas poburuje mnohych na zmenach po roku 1989 nie je v prvom rade rozsah nerovnosti, ale strata istot.
Nezhodnem sa ani na zovseobecneni, ze vychodna Europa vyrazne vedie v okazalej spotrebe v porovnani s UK. Spolocnoti vychodnej Europy sa vyrazne lisia. Prejavy okazalej spotreby v postsovietskych spolocnostiach ani zdaleka nemozno porovnavat s prejavmi na Slovensku.
Okazala spotreba v UK naozaj posobi na nas menej okazalo, ale pre to, ze v nej nevieme citat tak ako miestni. Napriklad malokto na Slovensku rozozna oblek od Rubinacciho od obleku od Hugo Bossa z obchodneho domu. Na dovazok ten druhy este bude u nas povazovany za prejav okazalej spotreby. To, ze vsetci na Slovensku vieme, kde nasi okazali spotrebitelia nakupuju — kam patria aj nove obchodne domy na Slovensku — je skor dokladom toho, ze nerovnost za tymto okazalym konzumom nie je zavratna.
Okazala spotreba ukazuje nerovnost, ale nie vzdy financnu. Casto je to nerovnost informacna ci kulturna. Okazalo konzumovany vyrobok moze byt lacnejsi od referencneho “bezneho”, ale napr od malo znamej znacky, alebo s prvkami, ktore pozna len zasvateny. Okazaly konzum v zapadnej Europe bezne stavia ako na financnej, tak aj na kulturnej nerovnosti. V postkomunistickych krajinach je to stale do velkej miery novozbohatlicky konzum, ktoremu kulturna a informacna zlozka uplne chyba. A prave preto poburuje kulturne mestiactvo, ktoremu by bolo prijemnejsie vediet, ze sa na okazalom konuzme moze zucastnit aspon prostrednictvom svojej kulturnej prevahy. Tym nechcem povedat, ze je toto poburenie moralne zavrhnutiahodne. Len je dobre uvedomit si vlastne zaujmy v hre pred tym, nez vyjdeme na kazatelnicu. A tiez prave pre nepodstatnost kulturnej a informacnej zlozky okazaly konzum u nas nepoburuje ostatnych, ktori nemozu okazalo konzumovat. Z isteho hladiska je omnoho prijemnejsie vediet, ze elity si kupuju to iste, co by som si ja zajtra kupil, keby som dnes vyhral v loterii, nez vidiet, ze minaju na mne velmi cudzie veci.
“Ak sú v Británii rozdiely medzi bohatými a chudobnými veľké, tak u nás medzi nimi zíva Mariánska priekopa a prehlbuje sa.” – somarina už pri zbežnom zamyslení, ale nakoniec, o tomto hovoria aj štatistiky. Viď napr. “poverty map”, ktorá nedávno obletela internet – napr. klik tu, po kliknutí na obrázok sa mapka zväčší – http://afrika-knihovnik.blogspot.com/2006/08/south-africa-my-home-poverty-map.html – Slovensko v tomto smere patrí medzi “najrovnejšie” krajiny na svete. To je nakoniec jasné aj pri použití sedliackeho rozumu – na jednej strane kadejaké sociálne dávky pre tých najchudobnejších, na strane druhej fakt, že na rozdiel od GB, my nemáme nikoho ani v prvej dvadsiatke najbohatších ľudí sveta:D samozrejme, fakty sú menej zaujímavé než demagógia, ale autor keď už píše, tak by si aspoň mohol niečo naštudovať a trochu porozmýšľať… alebo, potom zostáva iba riadiť sa komiksom Rudo https://fbcdn-sphotos-a.akamaihd.net/hphotos-ak-snc3/26307_115185651842665_109387892422441_178393_4416739_n.jpg
Som slepá alebo žijem mimo realitu?
Som z Bratislavy, a momentálne žijem v inom štáte. Podobné názory tu boli aj pred dvadsiatimi rokmi. Čo sme to boli za mládež. Vychováva nás telka a počítače a čo z nás len v tomto hroznom svete vyrastie.
Som slepá alebo žijem mimo realitu?
Žila som a žijem medzi príjemnými a inteligentnými ľuďmi. Chodíme na výlety, do múzeí, spoločne športovať, hráme spoločenské hry… Nakupujeme v second-handoch a tešíme sa, aké je to “trendy”. S kamarátkami si meníme oblečenie medzi sebou, keď niektorá schudne alebo priberie.
A nie je to len o tom, že som ako teenegerka chodila k saleziánom. Teraz žijem v neuveriteľne ateistickom prostredí.
Všetko je to o ľuďoch. Každý má taký svet aký si ho okolo seba vytvroí.
a zlavove portaly, kde su ku*va zlavove portaly… dnesny clovek, este predtym ako rano zapne fakbuk, tak ide pozriet zlavu dna a cely sa trase nad 80% demenciou, ktoru tam niekto ponuka ako bielenie zubov za 80 EUR miesto 290 EUR. Haloooo kedysi sa to volalo zubna pasta a kefka ;-))
treba sa odtialto od*ebat do Thajskej dzungle… alebo pre tych tvrdsich… bojovat a zmenit system, lebo inac budete hracom v reality show sami…a zacnite hned s tym ze prestane pozerat debilnu Farmu
a.
Boris,
ja som nikdy nemal problém kúpiť si kefku.
keďže v tom čase som bol posadnutý hygienou, menil som ju každý mesiac. a drogérie boli plné zubných kefiek
ty kokos, pán alex horváth to vystihol perfektne, tie zľavyyyyyyyyyyyyyyy, to už je eine grosse katastrofa, kde si bola? na víkende, super, cez zľavu dňa:-)))))
boli sme na káve cez zľavu dňa:-))))))))))
ja neviem, čo je to za ošiaľ??? to chceme všetci chodiť na kávu do kaviarne, presnejšie na presso, lebo zľava?
na pedikúre sedieť jedna vedľa druhej, cez zľavu dňa?
nestierajú sa tak rozdiely medzi ľuďmi??
haloooo!!! to chce niečo individuálne, iné, svojské
klobúk dolu všetkým nemainstrímovým ľudom, umelcom
tým, čo nespávajú, lebo majú svoje vízie, intuície, chtíče zrealizovať zatiaľ nezrealizovateľné
Ja už dlho hovorím aj (trochu!) píšem, že čo sa kto čuduje Tomu akí sú mladí…. Pozrite sa akého a koho máme prezidenta, ministrov, primátorov, načalnikov obecnej “polície”, obecných “policajtov”, “novinárov”….
Pokiaľ ide o trenčiansku obecnú políciu to je mafija s ktorou nikto nič nerobí, vyhovuje poslancom, primátorom, dedinským “novinárom”, mňa nikto iný nenapáda len títo “ochrancovia občanov”!!
A všetci “kompetentní” sú s tým spokojní, a dokonca si myslím že sa z Toho tešia a svoju mafiju k Tomu priamo podnecujú!
sjekel.blog.sme.sk
http://vybrali.sme.sk/c/Ako-dopadne-kritik-mestskej-policie-v-Trencine
a ďalšie….
Pozri si co je http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient a prilozenu mapu.
Porovnaj s prvym odstavcom tohto clanku.
Teda, rozdiel medzi bohatymi a chudodnymi je v UK vacsi ako u nas. Cize uz prvy odstavec nepravdivy.
You have to be a rich white guy with a big black c… :-D
Michal, mate pravdu, vidite aj pod Vasim clankom sa najde zopar ludi o akych pisete a ti sa na to hnevaju, ale prosim myslite aj na to, ze aspon male precento z mladeze ako som ja na sebe maka a nepodlahla tejto moneysucking culture, aj ked chce zit normalne a na to tiez potrebuje money.
Ked som mal dvadsat, tiez som bol taky romantik (Velvet Underground, Egon Bondy, Nick Cave, atp boli nositelmi absolutnej pravdy). Ked som mal tridsat Michel Houellebecq bola ta spravna vektorova velicina. Teraz, ked mam styridsat, vlastnu rodinu a cely ten prisluchajuci stereotyp prislusnika strednej triedy, vidim, ze vela veci sa da ovplyvnit (citam omnoho menej…), aj ked sme na prvy (detaily redukujuci) pohlad vsetci len Lovci a Zberaci… PUNK IS NOT DEAD!
Spisovatelia a filozofi sa nam tiez snazia vnutit ich pohlad na vec, “‘Moc ludu’ volaju casto ti, ktori by boli najradsej, aby sa moc dostala do ruk tych, ktori volaju ‘Moc ludu'”.
Odporucam citat FINANCIAL TIMES. Rozsiri sa obzor.
Myslim, ze nazor p. Hvoreckeho je trosku skatulkovity az obmedzeny. Nic nie je cierne ani biele. Nakupne centra sa daju vnimat ako miesta konzumu a okazalosti, ale aj ako miesta koncentrovaneho maloobchodu, kde v suchu a pohodli si vsetko vybavim, nakupim potrebne pre zivot a nasledne venujem podstatne viac casu rodine a priatelom. Napriklad aj na kave v tom prekliatom NC. A co je na tom zle? Len preto, ze sa to vola nakupne centrum? Ved trhy su zname miesta stretavania a vymeny kultury od vzniku delby prace….
Nezáleží na tom kolko je ten rozdiel… podla mna ide o to aby sme si otvorili oči.. Dakujem a fandím tvojej otvorenosti
Konzum, resp. mainstreem nie je jediným fenoménom tejto doby. Čoraz častejšie sa stretávam s ľudmi, ktorí za každú cenu plávajú proti prúdu a bez akejsi objektivity označujú všetko, čo po ceste stretávajú za zlé, skazené, úbohé a pod. Nie som konzumný človek a predsa milujem výpredaje, pretože mi je ľúto vyhodiť také peniaze za niečo, čo o pár týždňov zlacnie na polovicu. To, čo ušetrím, s radosťou miniem oveľa zmysluplnejšie… Nie som konzumný človek a predsa sa z času na čas pozriem na stránku zľavy dňa, pretože sú tam niekedy skvelé ponuky a nápady (nie na to, kde si dať presso so zľavou, ale na to, kde prežiť pekný víkend mimo Bratislavy napríklad). Nie som konzumný človek, a predsa mám rada Facebook, pretože ma spája s mojimi priateľmi za Veľkou mlákou, s ktorými nedokážem udržiavať každodenný kontakt… A mohla by som tu uvádzať milión ďalších príkladov, ktorými chcem povedať len jediné. Že človek môže mať vlastný názor na život a svet okolo a vedieť triezvo uvažovať, aj keď si bez problémov z času na čas vychutná to, čo mu dnešný mainstreem ponúka ako na dlani!
všetko je v keli …lebo ľuďom je to jedno,nemajú cestu,nemajú vôľu,nevedia vo svojej podstate ani to, kým skutočne sú…
jinac ty nepokoje tu v anglii nevznikli diky nevirovnanosti chudych a bohatych …..ale kvuli lidem jine barvy ….a to ze jim zastrelili jednoho nej z gangu tak protestovali pred policejni stanici na totenham hale a potee vysla policije ze stanice a na vytrzniky nic nedelali a jedna zenskaa z davu po nich neco hodila policajt se vohnal a tak trocha nechtene ji shodil na zem a zacalo to …ja sem na tee ulici bydlel a musel sem se prrestehovat ptz. nas vykradli , prepadli 2x ja prisel o 4 kola celkove a o telefon vsechno to byli cernii ….gangy a ve spravach si stezujoooo ze nemaj praci a vlastne oni to delaji kvuli tom ..hovooooo peknej buuulll shit ….tu v londonu si najdes praci hned behem tydne kdyz se posnazis a nemusis chodit na job centrumm to je ta posledni moznost
Kto podpali Euroveu, Aupark a Polus?
Nikto. Jedna nasa chudoba by nemala kde pracovat, a druha nasa chudoba by nemala kde nakupovat, jest a chodit do kina . Domaca chudoba tam travi cas cez tyzden a cezpolna chudoba pocas vikendu.
Ostatna, ta skutocna chudoba ma ine starosti, zatial.
P.S. Kto podpali River Park ? :-)
Absolútny súhlas :) Nechcem tým povedať, že mi nezaimponoval autorov článok! Práve naopak. Tieto fenomény sú okolo nás dozaista. Ale ak sa pozriem na seba, tak vidím len človeka, ktorý netúži po značkách, chce robiť to čo ho baví, tvoriť, mať dobrých priateľov a dobré vzťahy, šťastnú rodinu, pomáhať svojmu okoliu. Všetko je to o prioritách, povedzme že, jednotlivcov. Keby sa ma niekto spýtal: Nechcela by si mať drahé auto? Myšlienka je to veru pekná, ale z dlhodobého hľadiska pri pohľade spätne do mojej minulosti viem, že mi existenčne nechýba. A na auto príde rad, keď pre mňa nebude len luxusom, ale budem ho naozaj aj potrebovať. A nebudem hľadať prehnane lacné ani prehnane drahé auto, ale také, ktoré mi bude vyhovovať, predovšetkým funkčnosťou, čiastočne dizajnom. Howgh.
Podla mňa to každý vníma inak a podaktorí vôbec nie. nevšímajú si rozdiely medzi generáciami a vskutku to, že sme čisto konzumenti. Poznám X ľudí, čo majú radšej super drahý telefón, no jedia len rožky, pretože na jedlo peniaze nedajú, alebo zas v mojej generácii takých, ktorým ten telefón zaplatí ocinko alebo maminka. Mne osobne je fuk, či to bude kocka, tehla alebo ultraľahký dotykový,ale hlavne nech to volá. A,presne rovnako to platí aj s inými vecami. Ľudia sú niekedy ako také stádo, ktoré tlačí reklama a tiež aj iní ľudia. ,,Noo, nebudem vyzeraťt jak debo , keď má každý v triede xperiu musím si kúpiť aj ja,” zvrátené niekedy proste.
express yourself – just say yes
(suicide is self expression)
Pekne a vtipne popisany smutny stav spolocnosti..
Otazne je, co navrhujes? Aky by mal byt postup “obnovy” aby sa v spolocnosti uchytili skutocne hodnoty a mali v mediach priestor ludia co naozaj nieco znamenaju a nie ta žumpa, ktora tam je dnes?
Osobne si myslim, ze na mierovu zmenu priestor uz nie je – cele toto co sa deje moze brutalne zvratit len nasilny konflikt, aby sa ludia zas trochu uvedomili a nasi mili teeenageri pochopili, ze nie je klucove mat 500e mobil, znackove handriky lebo to maju vsetci a podl srajdy. Dufam ze sa dozijem stavu, kedy sa to cele uzdravi a najlepsie nenasilnou formou.. bude to potrebne vynalozit obrovske usilie a hlavne to bude trva hodne dlho.. kazdopadne nadej umiera posledna :)
p.
Ako je potom možné, že keď idem okolo nákupných centier, je tam viac mimobratislavských značiek ako bratislavských, hlavne cez víkendy? Nebude to tým, že ľudia z menších miest chodia tiež na prechádzky do hypermarketov? Som Bratislavčanka a hypermarkety navštevujem veľmi zriedka.
nie som konzumny clovek ale milujem konzumny svet :-))
Tiez si dovolim nesuhlasit. Rovnako ako nie vsetci Bratislavcania sa socialne a kulturne vyzivaju v nakupnych centrach tak ani v malych mestach a na vidieku nemaju ludia zakonite zmysluplnejsie hodnoty. Som z maleho mesta na vychode a blizkost ukrajinskych trhov umoznuje takmer kazdemu chodit v znackovom obleceni. No uz aj medzi smiesnou hrstkou obyvatelov nasej (s prepacenim) zaprdetej hladovej doliny (pretoze miera nezamestnanosti z nas robi hladovu dolinu) sa najdu “prominenti”, ktorych deticky chodia v znackovom nakupenom v Kosiciach, v riadnych obchodoch, pretoze ich deti, ziaci zakladnych skol, by sa pred spoluziakmi prepadli, keby mali znackove oblecenie a tenisky “len” z Ukrajiny. Je to chore a ubohe… o to viac, ze rodicia v tychto detoch este pestuju onu nadradenost nad ostatnymi. Cize ani vsetci ti, ktori boli vychovavani v dobach komunizmu a obmedzenych dostupnosti znackovych handier nie su vzdy ti spravne zmyslajuci.
….a inak je podla mna v samej podstate jedno ako sme na tom oproti UK alebo aj celemu svetu v hodnoteni bohatej a chudobnej vrstvy. A nezalezi ani na tom v akych cislach nas v tomto smere vykreslila nejaka statistika,… v samej podstate statistiky (zvlast ach ich robia ludia, ktori neziju v prostredi, ktore hodnotia) nemaju velku vypovednu hodnotu (alebo sa to zda len mne ked vidim ako skvele sa nam podla statistik na Slovensku zije?)
Podstatne su rozdiely, o ktorych sa ani u nas vela nehovori… Mam na mysli juhozapad vs. zvysok Slovenska (okrem krajskych miest), presnejsie zapad vs. vychod… Je taaak strasne vela ludi na zapadnom Slvensku, ktori neveria, ze na vychode niekto kvoli dvesto euram mesacne vstava rano do prace… Len nedavno ma zaskocil nazor “priemerneho Slovaka”, ze ak priemerny Slovak zarobi cca 1000 € mesacne, tak nemozeme hovorit, ze sa tu mame zle. A ak niekto zaraba rapidne menej, tak asi preto ze sa prilis nesnazi. Moze to povedat len clovek malo informovany, alebo celkom uzavrety vo vlastnom svete…
Ale ja sa pytam: nie je priepastny rozdiel ak niekto zarobi 2500€ mesacne a niekto zas 250€ ?
A preto sme 36 najbohatšia krajina na svete?