Dunaj v Amerike: 1. kapitola

1. kapitola: Premena

Prvý deň s novými cestujúcimi považoval za zlomový. Martin sa v to ráno prerodil na svojho dvojníka a zbavil sa každej čiastky svojej predchádzajúcej osobnosti. Tento pozoruhodný divadelný ťah, psychologickú mágiu, za tri roky vypracoval – s pomocou firmy – takmer do dokonalosti. Letisko ako medzipriestor medzi dvoma svetmi sa na ten prechod ideálne hodilo.

Začal tým, že nasadil komerčný úsmev. Potom sa mu zmenil hlas, nervózna kadencia prejavu sa upravila do ľahkosti, aj roztržitosť v gestách zmizla, a nahradila ju ráznosť a presnosť naučená na kurzoch. Stal sa z neho celkom iný človek, jednoduchší, menej vzdelaný, s inými záujmami, ktorý takmer nečítal beletriu, miloval šport aj americkú rockovú hudbu, a najmä svoju fiktívnu snúbenicu a rodičov, ktorí odrazu opäť žili a vyslovoval s dokonalou intonáciou, ešte americkejšou ako americká. Používal len dĺžkové miery palec a míľa, o nafte hovoril v galónoch, o váhe v librách a teplotu udával vo Fahrenheitoch.

Čítať ďalej

Dunaj bol mŕtvou riekou

Redaktor Ján Gregor so mnou urobil rozhovor pre denník SME.

O pár týždňov sa mal v Bratislave konať festival Wilsonic, ale tento ročník nebude. Podieľali ste sa na jeho založení, kedy sa objavili problémy?

Som z toho smutný a je mi to ľúto kvôli ľuďom, ktorí akciu robia. Wilsonic narazil na malosť slovenského hudobného a festivalého trhu. Keď som ho ešte robil aj ja, bol to malý festival, no v uplynulých rokoch veľmi narástol. Tibor Holoda sa pokúšal preniesť podujatie zo západnej mestskej kultúry k nám. Tunajší ekonomický model však takú záťaž neuniesol. Festival má budúcnosť, ale musí sa zmeniť, čo hovoria aj organizátori. Držím im palce.

Wilsonic chcel byť hudobne progresívny a také bolo aj vaše doterajšie písanie. Nová kniha je však iná. Čo sa zmenilo, dalo by sa povedať, že Michal Hvorecký dospel?

„Kniha je aj pre mňa radikálne iná. Je pokusom o klasickejšiu epiku, o silné rozprávačstvo. Chcel som si vyskúšať niečo nové. Počas práce na Dunaji som od začiatku cítil literárny potenciál. Napriek tomu, že som si pre cestovnú kanceláriu odmakal svoje, popri drine som stále vnímal Dunaj ako epickú rieku. Hrdina je súčasný človek, spojený s mojou skúsenosťou. Chce žiť literatúrou, prekladaním, ale realita mu ten sen znemožní a prinúti ho zmeniť povolanie.“

Čítať ďalej

Hvorecký napísal výbornú knihu. Konečne

Recenzia románu Dunaj v Amerike v denníku SME:

Nejestvuje slovenská literatúra. Presnejšie, akoby tých literatúr existovalo mnoho a spoločného veľa nemali. Niektoré texty sú určené zúfalým ženám v domácnosti a vďaka nim snívajú sny o ružovom svete princov na bavorákoch. Iné zase číta šesť priaznivcov „krásnej knihy”, no spoločenských dopad týchto textov sa v limite blíži k nule. A niekde medzi tým balansujú všetky tie takzvane trendové herečky či mladí autori, ktorí by chceli písať moderne. Akurát že úplne o ničom.

Málokedy sa však tieto rôznorodé literárne svety pretnú. Je to trochu škoda, pretože z takého napätia by konečne mohli vzniknúť nielen „dôležité” , ale aj zaujímavé knihy. Za dlhé obdobie sa to podarilo až teraz. A prekvapivo tento literárny zázrak dokázal urobiť Michal Hvorecký svojim novým románom Dunaj v Amerike. Práve od neho by to čakal málokto, o to je to prekvapenie príjemnejšie.


Čítať ďalej