Noc pred Vianocami

Včera ráno v Bratislave husto snežilo. Pozerali sme sa so synom od Slavína na metropolu, ktoré mala o polovicu menej obyvateľov ako zvyčajne a malomestskú atmosféru, akú má len dva-trikrát do roka. Skoro každého, koho sme na ulici stretli, sme poznali a áut jazdilo málo.

Na obed som sa stretol so svojím priateľom, ktorý sa narodil pri Brezne, vyštudoval v Bratislave a neskôr v Nemecku a dnes žije v Mníchove a patrí k najväčším znalcom opery v Európe. Píše o nej do časopisov a kníh, bloguje a vedie polemiky a ja som si hovoril, aká škoda, že takéto mozgy jeden po druhom odchádzajú do cudziny.

Ľudí ako on by každé normálne národné divadlo okamžite bralo do dramaturgie a všemožne sa ich pokúšalo udržať. No naše divadlo sa všetkými prostriedkami snaží, aby sa takí ľudia doňho nedostali, pretože to by systém nezniesol, zasekol by sa vo svojom kolobehu spokojnosti a vlastnej, všetkým vyhovujúcej priemernosti.

A keďže teraz je čas koncoročných ankiet, debatovali sme aj o tom, že nepoznáme iné krajiny ako Česko a Slovensko, kde z týchto ankiet srší taká spokojnosť celej kultúry so sebou samou, kde kamaráti chvália diela kamarátov, manželia svojich manželiek a naopak, kurátori vlastné výstavy, vydavatelia vydané knihy, divadelníci svoje inscenácie. V SME dokonca jeden autor, verte či neverte, nominoval na knihu roka – svoju vlastnú!:)

Potom som šiel na krátky rozhovor do Rádia Slovensko 1 a vybojoval som si, aby mi v prestávkach nepúšťali Mariah Carey. V playliste som našiel Neckářovu Půlnoční a tú mi zahrali. Johnny Cash, bolo mi oznámené, zaznieť nemôže.

Medzičasom začalo liať a sneh sa zmenil na vodu a tá nemala kam odtekať. Autá vyzerali ako cencúle, čo je jedno zo slov, ktorým už v Česku nerozumejú, lebo tam je to rampouch.

Podvečer sa začalo to, čo som ešte v Bratislave nikdy v takom rozsahu nezažil. Troleje električiek a trolejbusov prskali od ľadu a dažďa a vody ako stroboskopy, iskry lietali z drôtov na všetky strany a MHD jazdila v žiari fialových, modrých a žltých ohňostrojov.

Ľudia preparkovali autá, lebo sa báli, že im zhoria, chodci si zakrývali hlavy a utekali. Ľad všetko obaľoval ako kukla. Náhradné autobusy, prirodzene, nejazdili, teda oficiálne vraj jazdili, ale medzi Račou a Starým Mestom ich nikto nevidel a predpokladám, že inde tiež nie.

Do mesta na večeru s priateľmi som sa ešte s meškaním ako-tak dostal, ale naspäť už nie. Električka, v ktorej som sa viezol, uviazla uprostred križovatky a šla ďalej krokom a keďže to bolo v miernom kopci, viac cúvala, ako napredovala. To, samozrejme, znervóznilo šoférov áut, ktorí vytrubovali.

Vo vagóne so mnou sedela iba jedna mladá žena, ktorá sa celá triasla a úpenlivo plakala a do telefónu kričala: „Ako si mi to mohol urobiť? Prečo práve teraz?“ a kývala sa ako plačky, ktoré kedysi chodievali profesionálne plakať k zosnulým.

Doprava som sa už nemohol pozerať, na tých zúrivých šoférov, ktorí trúbili stále viac a dorážali čoraz bližšie na električku, akoby ju chceli odtlačiť, tak som otočil hlavu doľava.

Uvidel som starého muža s dlhou bradou, bezdomovca, ktorý sa štvornožky posúval po chodníku, kde vzniklo jazero vody a mäkkého snehu. Bolo to desivé, pretože električka šla ešte pomalšie ako tento veľmi pomalý zúfalý muž, takže on nás štvornožky predbiehal, celý mokrý, s vlasmi prilepenými na čele a na lícach, aj na brade už mal malé cencúle a iskry skratov ho oslepovali a padali okolo neho. Obával som sa, že z neho ráno pravdepodobne bude kukla ľadu.

Napokon sa mi stratil z dohľadu, trčal som vo vagóne ako v truhle. Túžil som, aby sa v tú predvianočnú noc každý vrátil domov živý.

Do bytu som napokon prišiel pešo. Pršal hustý, studený dážď.

Reklamy

One thought on “Noc pred Vianocami

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s