Z aktuálnej matičnej tlače (Slovenské národné noviny, 49/2012) som sa dozvedel, že knihy píšem “na objednávku zahraničných agentúr a nadácií” a “v mene akéhosi efemérneho svetoobčianstva”.
Autorom je Maroš M. Bančej, bývalý šéfredaktor Dotykov (čo bol kedysi celkom obstojný časopis pre mladú literatúru), momentálne pracovník Národného osvetového centra a známy bojovník za zrušenie A4.
Neskutočné, kam sa niektorí ľudia dokážu počas pár rokov posunúť. V redakčnej rade pokojne ďalej sedí aj Drahoš Machala a my sa mu skladáme na plat. Mimochodom, Bančej k textu pridal aj túto úchvatnú fotku.
V ére, keď si študenti ako dôveryhodný zdroj seminárok uvádzajú Mlčanie od podvodníka a šarlatána Tibora Rostasa, a dokonca im to na našich “univerzitách” uznajú, sa už strácajú akékoľvek kritériá.
Ale to si nejakí ľudia ozaj myslia, že v zahraničí existujú “prefíkané a v podstate domýšľavé” tajné spolky, ktoré nemajú na práci nič iné, len vytipovať si mňa v Bratislave a “platiť” ma za písanie a “objednávať” si knižky? Viem, že ľudská hlúposť je nekonečná, ale nie je toto už ďaleko za ležatou osmičkou?
A jednoducho nedokážem pochopiť redaktorov a autorov ako Marián Grupač, ktorí s takýmito časopismi spolupracujú. Rozumiem, že má niekto ekonomické starosti, sám to dobre poznám. Ale existujú hranice, za ktoré sa už podľa mňa nemôže ísť.
Pracovať pre Maticu slovenskú dnes znamená prijať ich nechutné protimaďarské a protičeské názory, schvaľovať ich sústavné glorifikovanie Tisa, spoluprácu s neonacistami, ich choré sprisahanecké teórie a šírenie nenávisti na všetky strany. Radšej budem trieť biedu, než by som sa mal ocitnúť pokope s takou zostavou!
Prečítajte si aj: Básnika Janovica napadol Machala
Michal Hvorecký 
Zdravím
Nedá mi nereagovať.V podstate sa dá súhlasiť so všetkými argumentmi, až na jeden malý detail.Okrem ,,samoderžavia” niekde v Bratislave,sú na svete aj normálny radový členovia,,matičiari”.A tý sú sú ešte stále hrdý na to, že sú slováci.Pri stretnutí z Mďarmi nepľujú oheň a síru a trikrát sa nekrižujú.Je napríklad nepredstaviteľné aby sa našiel odvážny historik a na oslavách nejakej významnej osobnosti spoločných dejín hovoril o spolupráci a pripomenutí jej významu pre oba súčasné národy.Určite by ho ,,vyobcovali” na obidvoch brehoch Dunaja.Dnes to totižto nikto kôli autocenzúre neurobí.
Vždy si spomeniem na to ako sa pred časom presťahovali Matičné slávnosti z Bratislavy do Slovenskej Ľubče.V hlavnom meste zvrchovaného štátu by oslavy zívali prázdnotou,ale v malom mestečku sa ľudia hromadne natlačili do kulturáku , vytlieskali všetkých učinkujúcich a od srdca ich pohostili ,,ako doma”.Na Maďarov sa špina nehádzala,ľudia sa zabavili kultúrnym programom.
Taktiež som počul na súťaži v zborovom speve Banskej Bystrici spievať detský zbor z Maďarska ľudovú pieseň:Tancuj,tancuj,vykrúcaj.V úprave pre zbor to bolo zaspievané pekne a ten prízvuk som im odpustil lebo to spievali očividne radi.
Tak to dufam, ze Vam nevadil prizvuk!
V americkom Milwaukee su kazdorocne slavnosti imigrantov, kde ma vystupenie folklorny tanecny subor, kde tancuju a spievaju slovenski e neslovenski tanecnici. Je uplne nadherne, mile a dojemne vidiet afroamerica tancovat vyhadzovanu! Zvacsa suboru uz nie je rozumiet slova ludovych piesni (anglicka vyslovnost), ale ten pocit z ich vystupeni je prosto jedinecny a uzasny :)
Slovensky folklor je vesely, rozmanity, vasnivy, ale hlavne vesely, vo svete sa ludom paci a dolezite je, ze zije i nadalej a stale su tu skveli tanecnici a ini odbornici ktori ho radi performuju a dokonca je to povazovane za prestiz a nam divakom dokazu vyvolat krasne zazitky e sprostredkovat umenie.
Dokazat vytvorit prestiz z aktivit ludovych kultur in general, ktoru sa nachadzaju vela krat uz na pokraji vyhynutia, je teda nieco!