Nová Hlavná stanica

V pondelok 28. mája 2012 sa na bratislavskom magistráte rokuje o novej Hlavnej vlakovej stanici a ja dúfam, že sa tento projekt ešte zmení. Prečo sa nemôže jednoducho za rok poriadne opraviť historická secesná budova z roku 1848, odkiaľ sa naša metropola prvý raz po koľajniciach spojila s Viedňou a Budapešťou? Nech jej vrátia starú slávu a najmä dobudujú výťahy pre telesne postihnutých, ktorí sú tam teraz úplne bezradní.

Načo má byť, prosím vás, na Hlavnej stanici diskotéka? Mne by celkom stačilo počkať na vlak v obstojnej čakárni, v ktorej sa zo smradu nedošablím, ako v tej terajšej. A ďalší veľký hotel? Pre koho? Veď už tie existujúce zívajú prázdnotou a sťažujú sa na každoročne klesajúci počet hostí… A štyri kiná? Takže vlaky budú naďalej chodiť pomaly ako dnes a kým dorazia, stihneme si pozrieť celovečerák?

A samozrejme, nebude chýbať ani nákupné centrum. Veď načo ich máme v miniatúrnej krajine už teraz 53? Zato má pri výstavbe obrovského komplexu padnúť šesťsto stromov… Pritom dve zastávky od Hlavnej stanice otvoria onedlho 54. shopping mall s rekordnou rozlohou 35.000 m2. Slovenskou klasikou sú nevysporiadané pozemky, na ktorých sa už má stavať, Ďurkovského obľúbené a dávno podpísané zmluvy o budúcich zmluvách atď.

Prečo sa moje mesto sústavne hrá na New York, namiesto toho, aby si uvedomilo, že je Bratislavou, a spomenulo si, že kedysi bolo Poszonyom a Pressburgom?

Lovci & zberači v lepších formátoch

Takmer dvetisíc ľudí si za pár týždňov stiahlo legálne a zadarmo zbierku poviedok Lovci & zberači. Veľmi si cením aj podnetnú diskusiu, ktorá sa okolo môjho rozhodnutia rozprúdila.

Viacerí z vás mi vyčítali, že som knihu poskytol len v PDF. To som aj očakával, no nevyznávam sa, žiaľ, v elektronickom publikovaní, a nevedel som s tým nič urobiť. Preto ma zvlášť potešilo, keď sa niekoľkí čitatelia ponúkli, že mi s tým pomôžu a skutočne aj čo-to urobili alebo poskytli cenné rady. Niektorí z nich boli roku 2001, keď tá kniha vyšla prvý raz, ešte deti. Vďaka všetkým! Najďalej sa dostal Denis alias dxcore35. Patrí mu moje veľké poďakovanie za ochotu a pomoc. Jeho zásluhou si Lovcov & zberačov môžete stiahnuť vo formáte epub alebo mobi. Prosím, ohodnoďte výsledok a napíšte spätnú väzbu.

Toto je internet, aký mám rád – otvorená a živá kreatívna komunita, ktorá diskutuje, uvažuje a spoločne hľadá nové cesty a riešenia, kde sa nielen mláti prázdna slama v nezmyselných diskusných fórach, ale kde sa niečo konkrétne vytvára, kde sa experimentuje aj za cenu rizika, keď je výsledok neistý.

Keď som začínal písať, email používalo na Slovensku iba zopár desiatok ľudí. Dnes už mnohí premýšľame o tom, ako sa budú vydávať knižky v budúcnosti, čo čaká tradičné literárne vydavateľstvá a veľké distribúcie, za čo sa oplatí platiť a za čo vôbec nie. Zažil som príchod webu pre masy, sociálnych sietí, rozmach audiokníh a teraz ebookov. A už sa teším na ďalšie prekvapenia.

Píšem ďalej a vlastne stále rovnako: pre mňa zostáva podstatný iba samotný text. Forma je druhoradá. Pracujem na nových poviedkach a píšem ich na počítači aj rukou do notesa. Zverejním ich, iba ak s nimi budem spokojný.

Keďže formáty mobi a epub znamenajú technologický posun, pridávam tentoraz obálku druhého vydania, ktorú urobila Mikina Dimunova na motívy tej prvej Tiborovej.

Prečítajte si aj: Lovci & zberači: kniha na stiahnutie

Nelegál mi nie je egál

Čítačka v rádiu

WDR1 je západnej časti Nemecka niečo ako Rádio Slovensko u nás. V piatok 25. mája 2012 ma po troch rokoch opäť pozvali do programu LIVE Klubbing, kde každý týždeň pomedzi literárne texty hrá Mike Litt, “najosamelejší dídžej na svete”, ako ho nazvali nemecké médiá. Človek, ktorý zasvätil život hudbe a knihám a vytvoril zaujímavý formát, dokonca aj Vianoce trávi s mikrofónom a dvoma gramofónmi. Ak chcete počuť rozhovor a čítačku v nemčine, vypočujte si program online alebo si stiahnite podcast.

Obrázok

Spisovatelia v školských laviciach

Predpokladám, že ste ešte nikdy nepočuli o Múzeu školstva a pedagogiky. Ani ja som o ňom donedávna nevedel, a to mám múzeá veľmi rád. Nachádza sa v Petržalke na Hálovej 16 a sprístupnili tam výstavu Spisovatelia v školských laviciach. Stojí za to. Uvidíte, ako a kedy chodili do školy Tomáš Janovic, Daniel Hevier, Ladislav Ballek, Daniela Kapitáňová, Eva Borušovičová, Etela Farkašová či Pavol Rankov. Sú tam staré vysvedčenia, lavice, tabule, učebné pomôcky, raritné fotky aj filmové spomienky. A tiež jeden prvák zo Základnej školy na Hubeného 25 v Bratislave v roku 1983.

Viac informácií na webe Múzea školstva a pedagogiky

Naši reprezentanti

Idem si pozrieť slávny slovenský tím, ktorý vedie renomovaný zahraničný šéf, a ktorý sa tvrdou drinou a hráčskym nasadením vypracoval na svetovú úroveň, úspešne nás reprezentuje v zahraničí a získava prestížne medzinárodné ocenenia. Kolektív veľakrát zatracovaný a podceňovaný, ktorý sa však vždy znova dokázal vrátiť a urobiť svojim priaznivcom radosť, a momentálne je opäť vo vrcholnej forme. Áno, hádate správne, idem na koncert Slovenskej filharmónie.

V stredu 23. a vo štvrtok 24. mája je na programe Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur a Dvořákova Novosvetská.

Prečítajte si aj: Ak vám v živote chýba krása

Schwechat, Kolín, Drážďany

Vo štvrtok čítam vo Schwechate, v malom divadle, kde pred pár rokmi uviedli moju hru Slovenský inštitút, jedna komédia, v ktorej si úlohu riaditeľa zahral Vlado Zboroň zo SkRATu.

V piatok o jedenástej v noci vystúpim v Kolíne nad Rýnom v štúdiu rádia WDR1, kde pomedzi literárne texty hrá “najosamelejší dídžej na svete” Mike Litt, ako ho nazvali nemecké médiá. Človek, ktorý zasvätil život hudbe a knihám a vytvoril zaujímavý formát, dokonca aj Vianoce trávi s mikrofónom a dvoma gramofónmi. Idem tam už druhý raz a teším sa na to.

Budúci štvrtok mierim do Drážďan, kde budem čítať v klube Riesa Efau.