Blog

Literárny festival na Neziderskom jazere

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Milí priatelia, už viete, čo budete robiť v nedeľu 30. septembra? Pozývam vás na literárny festival na lodi na Neziderskom jazere. Lístky sú už skoro vypredané. Kto chce zažiť literatúru a hudbu na stepnom jazere v Burgenlande v rakúsko-maďarskom pohraničí, nech si rezervuje vstupenku už dnes. Doobeda číta spisovateľka a prekladateľka Terézia Mora, ktorej v češtine vyšiel vynikajúci román Deň čo deň. Poobede vystúpim ja, zahrajú dve kapely a bude sa piť slávne miestne víno. Plavíme sa z prístavu v barokovom mestečku Rust. Schiff Ahoi! Viac info a kontakt na vstupenky tu.

Paraolympiáda v Londýne

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Na paraolympiáde v Londýne reprezentuje Slovensko tridsať telesne a traja zrakovo postihnutí športovci. Ako vieme, majú u nás ťažký život. Žijú z dôchodkov od 180 do 315 eur. Len zložito sa dostávajú k pomôckam, ktoré potrebujú. Bezbariérových bytov a verejných priestorov je žalostne málo. Vo viacerých mestách dokonca nemôžu postihnutí študovať na gymnáziu, pretože ani jedno na to nie je vybavené. Osobní asistenti sa nedajú zohnať ani zaplatiť. Sociálne zákony sa menia – k horšiemu…

Vyrástol som medzi sluchovo postihnutými, ktorých učili moja mama aj stará mama a vtedy som začal chápať, aké to je žiť v našej krajine s hendikepom. Paraolympionici bojujú napriek tomu, že štát na ich prípravu prispieva biedne a často neskoro. Aj my “zdraví” sa od nich máme čo učiť o vôli prekonať sám seba, nevzdávať sa a žiť naplno napriek prekážkam. Držím im palce, sú to hrdinovia. A nech im tam stále neprší!

Povstane opäť aj literatúra?

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

V európskej literatúre sa v uplynulých rokoch opäť veľa píše o druhej svetovej vojne a to celkom inak ako v minulosti, za všetky spomeniem francúzske romány HHhH alebo Láskavé bohyne. Zaujímavé, že u nás nič. V minulosti sa o SNP písalo veľmi veľa, ale najmä pateticky a ideologicky a máločo prežilo svoju dobu. Cennými zostávajú Mňačko, Špitzer, Tatarka, Rozner a svedectvá o holokauste, napríklad Vyhasnuté oči od Manci Schwalbovej. No chcelo by to novú vlnu. Keď čítam dejiny Slovenského národného povstania, tam je všetko: veľká politika aj malí ľudia v nej, osudové okamihy dejín, hrdinstvo, zrada aj smrť. A málo známe fakty ako moslimský pluk SS na našom území alebo ukrajinské Waffen-SS, ktoré vypaľovali slovenské dediny. Aj svedectvá, z ktorých dodnes mrazí. Nacistický vyšetrovateľ priznal, že úradoval vo Francúzsku, na Balkáne aj v Poľsku, ale s toľkým udávaním ako na Slovensku sa nikde nestretol. A generál Hermann Höfle pred Národným súdom priznal: “Medzi slovenským obyvateľstvom sme vôbec nemuseli hľadať informátorov. Ľudia chodili sami…”

Slavonice, Fratres

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Čítal som vo Fratres a bol to zážitok. Podujatie sa konalo vo veľkom starom sedliackom dvore. Cez vojnu ho obsadilo nacistické gestapo a po nej sovietske veliteľstvo. Vraj sa tam diali strašné veci. No Rusi odišli a dom spustol. Tam, kde kedysi viedla hlavná cesta a železnica z Prahy do Viedne, stáli zrazu ostnaté ploty, strážne veže, vojaci a psy a v noci často znela streľba. Pohraničie sa vyprázdnilo a z rušného miesta sa stal koniec západného sveta. Vlakové spojenie sa dodnes neobnovilo.

Na podujatie prišli Rakúšania z Viedne aj Salzburgu, dokonca aj Nemci z Passau. No z Čiech a Moravy nikto… Pritom propagácia sa urobila a Fratres je vlastne súčasť Slavoníc, je to ešte bližšie ako z Bratislavy do Wolfstahlu alebo do Kittsee. No vládne tam nepokoj, vysídlení Nemci sa pravidelne stretávajú a žiadajú zrušenie Benešových dekrétov a rakúska extrémna pravica ich hecuje. K ozajstnému zblíženiu stále nedošlo. Je to krásne, ale aj tajomné a temné miesto. Hranica akoby zostala aj po 24 rokoch v ľudských hlavách. Želal by som si, aby konečne zmizla.

Žiť s torzom a snívať o celku

/ Michal Hvorecky / 5 komentárov

Narodil som sa roku 1976 v Bratislave v ČSSR. Patrím do generácie Husákových detí, čo bol náš variant amerických baby boomers. Bol som proti rozdeleniu Československa, môj brat aj rodičia tiež a priatelia takisto. Lenže názor pätnásťročného chalana mocných nezaujímal, a ako som čoskoro zistil, problém nebol vo veku. Tým, ktorí republiku rozdelili, bol ukradnutý aj názor plnoletých občanov s volebným právom.

Referendum sa neuskutočnilo, pretože záporný výsledok bol vopred jasný. Rozpad svojej vlasti dodnes považujem za nechutný podvod politikov na občanoch a za hrubé porušenie ústavy.

Napriek tomu som v konečnom dôsledku rád, že som to zažil a že sa to stalo. Ten štát sa už nedal zachrániť, bol to stratený svet včerajška, bez stredu, bez jednotnej myšlienky. Snaha udržať by sa rovnala zachraňovaniu prízraku.

Celý proces ma dobre pripravil na praktiky, ktoré so sebou priniesol mafiánsky kapitalizmus a ten naše krajiny teraz spojuje oveľa pevnejšie ako kedysi federácia. To, čo sa u nás nazýva Gorila či PPP sa na západ od rieky Moravy volá Pražský dopravný podnik, David Rath, Pavel Bém a iks ďalších.

Čítať ďalej →

Kultúrny most

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

V sobotu 25. augusta čítam na jednom z najmenších kultúrnych podujatí, o akom som kedy počul. Volá sa Kultúrny most/Kulturbrücke a koná sa vo Fratres, čo ani nie je dedina, ale rakúske lazy, kde žije dvadsaťosem obyvateľov. Je to rovno na hranici, na opačnej strane sú Slavonice.

Už dvadsať rokov sa tam v lete stretávajú spisovatelia, vedci a umelci, aby sa pokúsili prekonať bariéry medzi východom a západom. Akcia svojou odlišnosťou získala také renomé, že tam v minulosti vystúpili aj Václav Havel, Jiří Gruša, Vladimír Merta a mnoho známych rakúskych literátov. Ľudia tam cestujú až z Viedne.

V tej časti sveta som nikdy nebol a keď ma pozvali, s radosťou som prijal. Dnes sa podujatia všemožne usilujú o masovosť, ale toto si organizujú miestni, ktorým chýbala kultúra a kontakt s neznámymi susedmi. Aj v malých pomeroch sa dajú robiť veľké veci. Príklad hodný nasledovania.

Literáti v plavkách

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Pri pohľade na teplomer mi napadá: myslíte, že by sa Joseph Roth urazil, keby som z jeho kníh dnes o piatej U červeného raka čítal v plavkách?:) Pripomeňme si zopár literárnych velikánov na plážach. Zľava Sylvia Plath, Peter Orlovsky a Jack Kerouac (Burroughs v obleku sa hanbil ako ja:) a Francis & Zelda Fitzgeraldovci. Literary Greats In Their Swimsuits!