Jaroslav Rudiš, Joachim Dvořák, Michal Hvorecký, 9. 10. 2012
Odkaz Oskarovi Dobrovodskému
Vážený pán Oskar Dobrovodský, v prvom rade vám chcem povedať, že nie som zo žiadnej mimovládky ani z politickej strany ani z nijakého média. Píšem vám ako občan SR. Vaše meno som ešte pred niekoľkými mesiacmi nepoznal, ale dnes ho počujem každý deň, či dokonca každú hodinu a keď som na internete, čítam o vás už prakticky neprestajne. Vaše priezvisko sa teraz vyskytuje v obrovskom množstve článkov, reportáží aj diskusných fór a používa sa už dokonca ako argument: „Ale čo Oskar Dobrovodský…?“ a „pánovi Dobrovodskému sa predsa! “ a podobne.
Motivovalo ma to, aby som si v priebehu uplynulého polroka podrobne pozrel vašu webstránku, aby som si prečítal viaceré vaše články aj rozhovory a sledoval videá, ktoré ste nakrútili. Priznám sa, obsah ma v mnohom šokoval a vyrazil mi dych. Mám Slovensko prechodené krížom-krážom a navštívil som viacero rómskych osád na východe, ale nevedel som o akútnom probléme na vašej ulici v Malackách, pretože vaše mesto som už dlhšie nenavštívil (ale aj tam som už čítal v knižnici).
Chápem vaše hlboké rozhorčenie a bezmocnosť spôsobenú dlhodobým trápením a nevymožiteľnosťou práva. Nie náhodou jedno slovenské príslovie hovorí zlý je oheň, zlá povodeň, zlé krupobitie, ale najhorší je zlý sused. A naopak dobrý sused lepší ako rodina.
Jazero
Čítal som na prvom literárnom festivale na lodi na Neziderskom jazere. Už som mal šťastie vystupovať kade-tade, ale toto bol výnimočný zážitok. Veľká stepná vodná plocha pretrvala milióny rokov a vytvorila unikát priamo uprostred strednej Európy. Toľko bocianov a rákosia som naposledy videl v dunajskej delte a toľko rôznych vodných vtákov hádam ani tam.
Z tŕstia sa vynárali nadčasové prízemné drevené hausbóty, ku ktorým sa dá dostať iba po mólach alebo na člnoch – u nás by tam už určite stáli trojposchodové monštrá s ilegálnymi prístupovými cestami a načierno naťahanou elektrinou. Rakúšania nie sú v ničom lepší ako my, ale už sa naučili, že bohatstvo neznamená, že všetko je dovolené, ale naopak je to veľká zodpovednosť a záväzok. Podľa mňa skutočne veľká krajina je tá, kde sa bohatí správajú skromne a s úctou k okoliu, a kde sa zákony dodržiavajú nie preto, že sa to musí, ale preto, že sa chce.
Obe plavby boli vypredané mesiac dopredu. Mestečko Mattersburg má sedemtisíc obyvateľov, a literárny dom s bohatším programom než Bratislava. Teraz sa dramaturgovia rozhodli vyjsť z pevniny na vodnú plochu a bol to úspešný krok. Počas prestávky sa degustovalo víno napríklad od rodiny Conradovcov, ktorí pestovali vinič už v barokových časoch.
Organizátori ma poprosili, aby som pozval aj slovenských novinárov, ale odpísal mi iba jeden jediný a ani ten napokon nedorazil. Nelákala ani účasť nemeckej literárnej hviezdy či veľkého rakúskeho talentu a dvoch prvotriednych kapiel.
Do tohto kraja kedysi prirodzene patril Prešporok, kým ho (čiastočne aj násilím) nepripojili k Československu. S výnimkou lacných pozemkov v pohraničí a outletu v Parndorfe, kam sa našinci chodievajú pobiť o tenisky, akoby Burgenland zostal tak ďaleko ako pred štvrťstoročím.
Dva roky na Dunaji
Moje zahraničné spisovateľské kolegyne a kolegovia mi často hovoria, že mám životopis, aký sa už v literatúre vyskytuje ozaj zriedkavo a trocha mi ho aj závidia. Ja im zasa závidím štedro dotovaný systém podpory tvorby, o akom u nás môžeme len snívať.
Vystriedal som množstvo bizarných povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii vo švédskom obchode s nábytkom. Robil som sekretárku, umýval riady, predával v supermarkete, lepil plagáty pre undergroundový klub, organizoval podujatia s alternatívnou hudbou. A dva roky som pracoval na Dunaji. Oficiálne som bol Program Director, ale realita vonkoncom nepripomínala riadiacu funkciu. Tam sa aj upratovačka nazývala Director of Housekeeping.
Splácal som hypotéku za jednoizbový byt na Šancovej ulici v Bratislave a nemal som dosť úspor ani príjmov. Kamarát, ktorý v turizme pracuje už štrnásty rok, mi navrhol, aby som skúsil niečo úplne iné. Dvojtýždňové turnusy som trávil na veľkých turistických lodiach, aké môžete vidieť v dunajskom prístave.
Aj ja som jeden z desiatich
Na Slovensku sa nájde neúrekom bizarných médií platených štátom, ale Literárny týždenník vyniká. Keď roku 1988 vznikol, pôsobil mierne prestavbovo progresívne, hoci vedenie nezaprelo eštebácke základy. Na dno však perverzne zmutoval počas mečiarizmu, keď sa stal útočiskom nacionalistickej „kultúrnej“ úderky vládnej kliky. Dodnes dostáva dotácie desiatky tisíc eur, hoci má viac redaktorov ako čitateľov.
Medzi oficiálnych podporovateľov patria milovník automobilových magazínov pán prezident, ktorému „nezávislý“ časopis robil kampaň alebo Ján Chryzostom Korec, ktorý od neho dostal cenu za literatúru – asi za zhodný postoj k Tisovi, Ďuricovi a milovanému fašistickému Slovenskému štátu.
Otvorený list spisovateľa ministrovi kultúry
Vážený pán Marek Maďarič,
dovoľujem si odpovedať na Váš otvorený list a parafrázovať Vaše slová. Reagujem na Vašu výzvu a zaujímam stanovisko k stupňujúcej sa miere vulgárnosti a nekultúrnosti na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že politické strany, na čele s tou Vašou, ktorej ste podpredsedom, sú za túto vulgárnosť a nekultúrnosť z veľkej miery zodpovedné, šírili ju, propagovali ju a všemožne ju presadzovali.
To, že politické strany na Slovensku vedú boj o voliča a v konečnom dôsledku aj o svoj zisk často na hranici dobrého vkusu a akceptovaného bulváru, je už roky zrejmé. V poslednom období som však nadobudol pocit, že naši politickí lídri sa rozhodli tento boj pritvrdiť tým najhrubším spôsobom a atakom na najnižšie pudy. Stačí si spomenúť na vystúpenia Michala Davida, Drišľaku a Ota Weitera na Vašich mítingoch. Iba jedno podujatie v Bratislave stálo vašu stranu 45 tisíc eur, ktoré sa Vám, samozrejme, vzápätí vrátili zo štátneho rozpočtu aj s bohatými úrokmi. Podobných mítingov bolo iba v minulom roku 24 po celom Slovensku a v minulosti sa ich konalo neúrekom – to isté len v Hasprovom a Marcinovom.
Rozhovor v časopise Život
Nikdy by mi nenapadlo, že so mnou budú chcieť urobiť rozhovor pre časopis Život. Keď sa mi ozval redaktor, povedal som mu, že ak to nebude nič bulvárne, môžeme to skúsiť. Prekvapilo ma, že prišiel dobre pripravený a rozprúdila sa debata, hlavne preto, že na väčšinu vecí sme mali odlišné názory. Akurát titulok trocha zbytočne nafúkli, ten jediný som v autorizácii nevidel. Želám vám inšpiratívne čítanie a teším sa na pokračovanie diskusie.
Michal Hvorecký 