Na Slovensku sa nájde neúrekom bizarných médií platených štátom, ale Literárny týždenník vyniká. Keď roku 1988 vznikol, pôsobil mierne prestavbovo progresívne, hoci vedenie nezaprelo eštebácke základy. Na dno však perverzne zmutoval počas mečiarizmu, keď sa stal útočiskom nacionalistickej „kultúrnej“ úderky vládnej kliky. Dodnes dostáva dotácie desiatky tisíc eur, hoci má viac redaktorov ako čitateľov.
Medzi oficiálnych podporovateľov patria milovník automobilových magazínov pán prezident, ktorému „nezávislý“ časopis robil kampaň alebo Ján Chryzostom Korec, ktorý od neho dostal cenu za literatúru – asi za zhodný postoj k Tisovi, Ďuricovi a milovanému fašistickému Slovenskému štátu.
Kupovať toto periodikum by mi nenapadlo ani vo sne, ale kamarát ma upozornil, že v dvojčísle 27-28/2012 nájdem pozoruhodný materiál. Dozvedel som sa, že od mája toho roku je predsedom Rady Literárneho fondu Otakar Kořínek, prvotriedny prekladateľ z angličtiny (Lolita, Biela veľryba) a autor viacerých publicistických kníh. Chápem, že z pozície funkcie inštitúciu bráni, ale jeho argumenty ma vonkoncom nepresvedčili.
Podľa neho dvojpercentné príspevky od tvorcov neznamenajú dvojité zdanenie, ale „formu spolupráce určitej skupiny“. Kořínek tvrdí, že „absolútnej väčšine tvorcov príspevky neprekážajú a nespochybňujú ich, lebo vedia, ako sa s nimi hospodári, na aký účel slúžia a že ak požiadajú, podporu Literárneho fondu dostanú. Proti fondu sa vyslovuje 10- až 15-členná skupinka, a to som ich počet možno zveličil.“
Aj ja som jeden z tých desiatich. No ak nás odporcov je vraj iba tucet, prečo nie sú odvody do Literárneho fondu dobrovoľné? Aj druhý pilier sa mal otvárať zriedkavo ako Sezam a nakoniec je to brána na paneláku.
Na Slovensku nikdy nebola rovná daň. Od začiatku z nej boli vylúčení tvoriví ľudia, ktorí platia o dve percentá vyššie dane ako zvyšok obyvateľstva. A nielen to, platím dokonca viac ako korporácie, pričom tie majú väčšinou beztak daňové prázdniny: US Steel 10 rokov!, podobne PSA, Johnson Controls, Samsung alebo Sony.
Pozoruhodné, že ak maliarka, divadelník alebo básnik žiadajú zopár stoviek eur na výstavu, novú hru alebo knihu, tak sú ešte aj v novinárskej obci označovaní za príživníkov a parazitov. Ale keď ziskové zahraničné firmy žiadajú milióny, vždy to znamená „oživenie“, „posilnenie“ a sú to „pozitívne stimuly“. V Írsku štát poskytuje daňové prázdniny umelcom, pretože tí patria k sociálne najviac ohrozeným obyvateľom.
Literárny fond je prežitok komunistickej minulosti a dôkaz, že väčšina kultúry sa u nás nezreformovala. Rád budem solidárne prispievať na tvorbu iných, ale odmietam povinné odvody do pochybných fondov, ktorých správcovia a kamoši sa na zastaranom systéme priživujú. Nikdy som sa v Literárnom fonde o podporu neuchádzal, pretože ho bojkotujem. Platiť im musím zo všetkých honorárov. Nepotrebujem chodievať do „tvorivo-rekreačných zariadení“. Mne postačí, keď ma štát prestane zdierať len preto, že píšem.
Petícia za zrušenie povinných príspevkov do umeleckých fondov
Prečítajte si aj: Veľa krutých faktov na jednu A4
Michal Hvorecký 
MIchal vďaka za tento a všetky ostatné články, som rada, že niekto tieto veci pomenúva a opisuje… Strašne si vážim tvoju aktivitu, spoločensko-kritické texty a verejné postoje. Držím palce stále vždy neprestajne. Všetko dobré, Matia x
Organizovala som pred istým časom cyklus literárnych besied so spisovateľmi a napadlo ma spropagovať besedy v Literárnom týždenníku. Nakontaktovala som sa na šéfredaktora, ktorý odpísal, že nakoľko nie je pán Pavel Vilikovský členom Spolku slovenských spisovateľov, nemôže byť informácia uvedená v týždenníku. Prišlo mi to absurdné, úbohé a nenormálne…
Dakujem za clanok. Je mozne niekde podpisat peticiu proti 2% poplatkom autorov?
vďaka! myslím, že petícia zatiaľ neexistuje. už to raz dokonca bolo v programovom vyhlásení jednej vlády, ale napokon klasicky nič…
Že vraj to autori nespochybňujú, lebo vedia, ako sa s nimi hospodári…. Teraz som sa to dozvedel z tohto článku. Skúste túto aktivitu viac spropagovať, napríklad ako skupinu či stránku na FB, bude zaujímavé sledovať, koľko stonásobne prekročí počet podporovateľov počet 10.
Michal, Michal, co tak vratit sa od propagandistu a tribunoveho recnika zase ku spisovatelstvu? To vam ide ovela lepsie… Lebo podla obsahu vasich blogov si prave tak predstavujem hlas “spravodliveho ludu”, ktory onoho casu pozadoval prevychovu intelektualnej cvargy, novu kulturu ci exemplarne tresty – pre napr. Miladu Horakovu… A este sa za to nechat vydrziavat majitelmi SME… Smutne.
milý noname, spojenie “vydržiavať majiteľmi SME” ma úprimne rozosmialo. prosím, skúste si zistiť, aké honoráre tam platia a garantujem vám, že sa budete smiať spolu so mnou. alebo si možno aj poplačete nad tým, ako je u nás honorovaná spisovateľská práca.
od beletrie som sa nikdy neodvrátil, v októbri vychádza moja nová kniha Naum, román v jedenástich príbehoch.
moja publicistika sa vám, samozrejme, nemusí páčiť, ale na rozdiel od vás nemám strach sa pod svoje názory podpísať. pozdravujem vás.
Otakar Korinek ze je “prvotriedny prekladatel”? zrejme si necital jeho preklad Leto v Cold Spring Harbor od Yatesa. katastrofalne. po tej knihe som sa zaprisahala, ze to bol posledny slovensky preklad ktory som si v zivote kupila
ahoj Monika, vďaka za komentár. ako prekladateľa pána Kořínka rešpektujem oveľa viac než ako predsedu Rady Litfondu :) Lolitu preložil vynikajúco a to je oveľa ťažší preklad ako Yates. podľa mňa patrí k špičke u nás vo svojom odbore.
nezanevri na slovenský preklad – to je moje odporúčanie. mnohé prekladateľky a mnohí prekladatelia u nás pracujú na svetovej úrovni – napriek honorárom na východoeurópskej úrovni… pozdravujem ťa!
Len pre poriadok, p. Korinek nie je riaditel LF, skutocny riaditel tejto bohumilej institucie je vo svojom kresle od cias, ked mlieko stalo dve koruny a Sarik nedoskocil na tank. Zrejme je naozaj dobry.
A tento poznáte:
Vážení priatelia a priaznivci Literárneho fondu,
Literárny fond musí opäť čeliť staronovým atakom niektorých jednotlivcov, ktorí v týchto dňoch iniciovali nielen Petíciu za zrušenie povinných príspevkov do umeleckých fondov, ale vyvíjajú i aktivity priamo na pôde slovenského parlamentu za zmenu Zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. Táto iniciatíva, založená na nepresnom výklade daňových zákonov SR (dvojité zdanenie autorov a umelcov) nás núti reagovať.
Keďže aj niektoré médiá o tejto situácii informujú neobjektívne, obraciame sa Vás, tvorivých pracovníkov, o ktorých sa Literárny fond stará, ako aj na profesijné združenia a umelecké zoskupenia, aby ste v týchto skutočne zlomových dňoch zareagovali a zaslali nám svoje podporné stanoviská. Naša inštitúcia sa za uplynulých 20 rokov osvedčila ako efektívny nástroj podpory Vašich tvorivých zámerov a často krát Vás dokázala podržať aj v ľudsky či spoločensky zložitých situáciách, a preto veríme, že Vy teraz zabojujete za nás, a teda vlastne za seba.
Ďakujeme.
Svoje ohlasy nám pošlite na adresu sokolova@litfond.sk
Sarmantna je podla mojho nazoru ta posledna veta – bojujete “za seba”. Dakujem, nemam zaujem. Ani prispievat, ani prijimat. A uz desatrocia nerozumiem, preco mam z honorarov, ktore su jedinym zdrojom mojho prijmu, zo zakona prispievat niekomu, kto chodi do zamestnania, ma pravidelny prijem a ziada o podporu na nieco, co robi v (platenom) volnom case.
V akom vztahu je literarny tyzdennik a litfond?
Tak, tu nam to pekne zratali: http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/255637-autori-zdania-honorare-po-novom/ Prirodzene, tie dve percenta nie su danovo uznatelny vydavok, takze v marci ratame podla hesla “nedostat, ale zdanit”.
A sme mudrejsi! Pan minister nedavno s tym nebranenim zruseniu dvoch percent zrejme len zartoval:
“Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ, redaktorka: Minister kultúry o zrušení neuvažuje. Tieto peniaze totiž považuje za dôležitý zdroj kultúry.
Jozef BEDNÁR, hovorca Ministerstva kultúry SR: Tento návrh neprináša odpoveď na základnú otázku či je v tejto chvíli správne, aby sa kultúra vzdala 750 000 €, ktoré ročne plynú z 2%.”