Macbeth na hrade

Pozrel som si predstavenie Macbeth v rámci Letných Shakespearovských slávností na Bratislavskom hrade. Hoci to nie je môj obľúbený divadelný festival, toto predstavenie je rozhodne nadpriemerné. A predovšetkým, chcel som vidieť jedného zo svojich najbližších priateľov Mareka Majeského v úlohe Lenoxe. Gratulujem!

Odporúčam hru aj vám, určite aj kvôli prekladu od Ľubomíra Feldeka a Martina Hilského. Kvalitný je aj výkon talentovaného Milana Ondríka v hlavnej úlohe. Predstavenie naštudoval režisér Ondrej Spišák, ktorý nedávno inscenoval Shakespearovho Kráľa Leara v Nitre.

V Bratislave sa Macbeth hrá do 19. júla, potom sa presunie do Čiech.

Double, double toil and trouble; Fire burn, and cauldron bubble!

macbeth

Čítať ďalej

Vyznamenanie Tiborovi

Toto nie je recenzia festivalu, toto je laudatio, oslavná reč. Nedokážem sa od Wilsonicu odosobniť a hodnotenia nového ročníka ochotne prenechám väčším znalcom. Chcem na tomto mieste vyzdvihnúť človeka, ktorý za tým všetkým stojí.

Aj zakladatelia najnenávistnejších anti-bratislavských skupín na Facebooku asi uznajú, že to, čo Tibor Holoda s Wilsonicom dokázal, predstavuje v hlavnom meste obrovský úspech. Opravte ma, ak sa mýlim, ale neviem o nikom inom v jeho generácii, kto by s takým nasadením, odvahou a – bez pátosu – s láskou presadzoval v metropole na Dunaji dobrú vec: podujatie, aké u nás, ani v šírom okolí nemá obdobu.

Foto z prvého dňa Wilsonicu 2009: Tomáš Prokopčák

Čítať ďalej

Bratislava nahlas

Ako Bratislavčana ma štve, že sa na moje mesto už iba nadáva. Iste, dôvodov je neúrekom, ale keď sa v nej udeje niečo pozitívne, väčšinou si to nikto nevšimne.

Dve obrovské diery v bruchu PKO vystihujú katastrofálny prístup radnice k tradícii bratislavskej moderny. Aj Kablo nedávno padlo bez povolenia a s ním zmizol cenný kus industriálnych dejín rovno pred našimi očami. Ešteže sa Nový most, Slovenský rozhlas, hotel a obchodný dom na Kamennom námestí a športovú halu na Pasienkoch podarilo zapísať do zoznamu pamiatok.

Lenže v meste sa nielen búra, ale, našťastie, naďalej aj stavia. Zostáva dúfať, že finančná kráza nezmení Bratislavu na realitné smetisko, ako je to v celých štvrtiach v Španielsku, ale na pestrejší urbánny priestor s novými, nezvyčajnými štvrťami.

Celkom bez záujmu médií vyrástla v metropole jedna z najkrajších moderných budov v strednej Európe: nová centrála firmy Strabag na konci Mlynských Nív.

strabag

V jej útrobách sa nachádza asi najcennejšia zbierka súčasného umenia, akú v krajine máme. Alebo viete o inom mieste, kde by naraz a trvalo vystavovali takí rozdielni umelci ako Anselm Glück, Hermann Nitsch, Boris Ondreička či Hertha Hurnaus? Navyše strechu oživuje fascinujúci House Attack od Erwina Wurma, výnimočnej osobnosti rakúskeho umenia a architektúry.

house_attack

Nedávno som s kamarátom Martinom Leidenfrostom budovu navštívil a po dlhom čase som bol na svoje mesto hrdý. Konečne pribudol priestor, kde dostali výraznú príležitosť predstaviť sa autentickí, prvotriedni umelci a nie rôzni pseudosochári s čumilmi alebo estrádni speváci, ktorí radi farbia kravy.

Kedysi priemyselná a veľmi živá, no už dlho mŕtva zóna, dostala druhú šancu. Železnica, ktorej slepé koľaje dodnes prerezávajú cestu, viedla k rafinérii Apollo, fungujúcej od roku 1895, k Feiglerovej kotolni továrne Kablo, otvorenej v roku 1917, a k plynárňam, ktoré vznikli v tridsiatych rokoch minulého storočia. Ožije priestor opäť ľuďmi a biznisom? V čase, keď vláda otvorene nadväzuje na dedičstvo reálneho socializmu, to azda bude dôležitý dôkaz, že nadnárodné koncerny nerobia vždy a všade všetko iba zle.

Jeden scénograf napísal, že architekti v Československu si zapustili hanbu do betónu. Bratislava sa nechtiac stala súčasťou monštruózneho sovietskeho príbehu o socialistickej budovateľskej utópii, ktorý sa písal od ázijských republík až po Berlín.

Bratislava, akú mám v pamäti z detstva, bola tichá, sivá a strašidelná, jej priveľké sídliská ako kulisy z nemého expresionistického filmu. Strategická poloha na dôležitej hranici, v minulosti taká výhodná, sa po roku 1948 stala prekliatím mesta, ktoré bolo obohnané ostnatým drôtom. Mnohé štvrte sa stali zavŕšením Chruščovovho plánu na „koniec nadbytočností v stavebníctve“.

Ako mnohí jej obyvatelia, aj ja cítim k Bratislave povestnú Hassliebe, lásko-nenávisť, hoci láska napriek výhradám prevažuje. Bratislava je špinavá, zanedbaná, povrchná a odcudzená, ale napriek tomu, alebo možno práve preto, aj nezvyčajná, temná a krásna. Treba ju brániť. A hovoriť o nej nahlas.

strabag-portrait

Autorkou fotiek je Viedenčanka Hertha Hurnaus. Je autorkou knihy EASTMODERN, ktorá dokumentuje architektúru a dizajn 60. a 70. rokov minulého storočia na Slovensku. Séria portrétov robotníkov, ktorí budovu postavili, je súčasťou stálej zbierky umenia spoločnosti Strabag.

Prečítajte si aj: Jar vo Wilsonove

Lovci a zberači

Lovci & zberači: kniha na stiahnutie legálne a zadarmo

Päť literárnych jázd po svete popkultúry a reklamy

Dvojica chorobne závislá od sledovania TV seriálov. Tajomná supermodelka obeťou nezvyčajného sprisahania. Okultné vraždy vo veľkomeste, ktorého história je celkom iná, než si myslíte. Bizarné odhalenie zákulisia street parties a demonštrácií proti globalizácii. Supermarkety budúcnosti, kde nie my konzumenti zháňame produkty, ale tovar si kupuje nás. Pretože podľa správania ľudí v obchodných palácoch je zrejmé, že v jadre sme zostali Lovci & zberači.

Kniha a jej reklamná kampaň – autorská poznámka k 2. vydaniu

Svet popkultúry druhýkrát (recenzia z Knižnej revue)

Vítejte ve Wilsonově (Reflex)

Martin Hudymač – Hvoreckého druhá kniha: na trhu

Prvé vydanie: Techno.sk, 2001
paperback, dizajn: Tibor Holoda

Druhé vydanie: Marenčin – PT, 2006
tvrdá väzba, dizajn: Mikina Dimunova

Jar vo Wilsonove

Jar ma zastihla najprv u našich južných susedov a potom u severných. Kým som sa stihol vrátiť domov, počasie pripomínalo skôr február, než koniec mája.

Teplota v Bratislave klesla na historicky najnižší stupeň za uplynulých päťdesiat rokov. Keď do okien šikmo búši dážď, vietor trieska dvermi v byte a temná obloha núti človeka svietiť lampou na klávesy počítača aj cez deň, ťažko sa píše o téme jari.

presporok2

V takejto pochmúrnej klíme sa rád utiekam do najmilšej fantázie o svojom rodnom meste. Predstavujem si, že v akejsi paralelnej súčasnosti naďalej jestvuje Wilsonov alebo Wilsonstadt, pomenovanie metropoly s najkratšou platnosťou v dejinách.

V druhej polovici roku 1918 tunajších osemdesiattisíc obyvateľov netúžilo stať sa súčasťou Československa. Nemecká a židovská buržoázia sa usilovali o pripojenie k Rakúsku, chudobnejší občania z maďarskej a slovenskej menšiny si priali zotrvanie v Uhorsku.

Predstavitelia nakoniec vyhlásili vznik nezávislého mesta a jeho názov odvodili od zástancu a propagátora tejto myšlienky, amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Netradičné stredoeurópske centrum, zmes národov a kultúr, si čoskoro vytvorilo všetky náležité oficiálne symboly, od mapy až po poštové známky.

Vtedajšia politická a ekonomická situácia nebola o nič menej vyhrotená ako dnes. V záverečnej fáze svetovej vojny – ešte nik netušil, že raz bude potrebovať označenie prvá – boli v Prešporku štrajky bežným javom. Vtedy však ešte zastavovanie vlakovej dopravy a blokovanie štátnych hraníc nepredstavovalo pre odborových predákov takú ľahkú i cenovo výhodnú medializáciu a pre ich spolupracovníkov výhodný kšeft.

Odpor voči začleneniu do Československa pociťovala vo vzácnej jednote väčšina ľavičiarov aj pravičiarov. Predpokladám, že ich desila hroziaca izolácia od tradične najbližších susedných krajín, ako aj zhoršenie životnej úrovne po vzniku jednotného štátneho útvaru so zaostalým vidiekom.

Aj dnes môžeme rojčiť o tom, ako by vyzerali referendum a voľby, keby hlasovala iba Bratislava, no zároveň je zrejmé, že toto mesto nie je celé Slovensko, rovnako ako Viedeň nie je Rakúsko a New York nezastupuje kompletnú Ameriku.

Konflikt vo Wilsonove vyvrcholil prvého januára 1919. Mesto obsadila Československá armáda a po krátkom boji, ktorý sa odohrával predovšetkým na petržalskej strane Dunaja, ho dobyla. Nastal rýchly a skutočný koniec jedinečnej dejinnej epizódy. Ak si bleskové ukončenie svojráznej kapitoly príbehu tohto mesta neželám, nezostáva mi nič iné, len rozvíjať v obrazotvornosti pomyselné pokračovanie.

Vo Wilsonove práve dnes vládne prívetivé počasie. Módny dom Schön ponúka najnovšie sezónne modely haute couture od výmyslu sveta. Na trhoviskách sú zasa k dispozícii lacné bazárové odevy zo susedného Slovenska a z Ukrajiny.

Letná záhradná kaviareň Au Park je otvorená nonstop a pre zamilované páry ponúka viedenskú kávu a štrúdľu za špeciálne ceny, samozrejme, v tunajšej mene, čiže v amerických dolároch.

bratislava

Pekáreň a cukráreň na Stefaniestrasse, ktorú spravuje už desiata generácia Gustava Wendlera, zasa jazykovo pestrej klientele servíruje legendárne „cardinalschnitte“ s lahodnou jahodovou plnkou. Zo zrekonštruovaného starobylého domu Juliusa Meinla na Dunajskej ulici sa šíri delikátna vôňa pražených kávových zŕn.

Pozemný rýchlovlak, ktorý nahradil slávnu električku C, večer rozváža študentov na predstavenia Viedenskej štátnej opery, kde lístky na státie pod stropom stoja len dve eurá.

V kaviarni Astória na Suchom mýte sa stretávajú vychytení literáti a vydavatelia. Nad železiarstvom Pallehner na námestí visí veľkoplošná obrazovka, na ktorej sa vysielajú priame televízne prenosy tunajších športových šampiónov.

V tomto neskutočnom meste trvá jarná idyla. Premiér by si tam v kaviarni nikdy nedal čiernu kávu a štrúdľu so svojím zločinným predchodcom. Fanatici by si netrúfli odsudzovať homosexuálov ani ženy, ktoré sa rozhodli pre interrupciu. Politik, ktorý zlyhal v úlohe manažéra štátnych peňazí na reklamnú kampaň, by priznal svoje hrubé chyby a dobrovoľne by odstúpil z funkcie.

Mafiánski politici prepojení s médiami by sa za miliónové finančné priestupky dočkali spravodlivého trestu. Prepustení zamestnanci krachujúcej televízie by nedostali desaťnásobne vyššie odstupné ako učitelia či lekári v rovnakej situácii. Rasistické útoky by v kozmopolitnom meste vymizli.

Snívam o tom meste do najmenších podrobností, akoby som ho chcel vykúpiť z údelu prostého zdania a začleniť ho do skutočného sveta. Namiesto neveselej reality mi zlepšuje náladu takáto elegantná nádej. Keď obrátim hlavu doprava, hľadím cez okno na Bratislavský hrad. Pozorujem jednu verziu dejín tohto mesta. Možno aj ja som v tejto chvíli len prelud, o ktorom sníva ktosi iný.

synagoga

Text vyšiel v knihe krátkych poviedok a fejtónov Pastiersky list.