kultúra

Aj ja som jeden z desiatich

/ Michal Hvorecky / 14 komentárov

Na Slovensku sa nájde neúrekom bizarných médií platených štátom, ale Literárny týždenník vyniká. Keď roku 1988 vznikol, pôsobil mierne prestavbovo progresívne, hoci vedenie nezaprelo eštebácke základy. Na dno však perverzne zmutoval počas mečiarizmu, keď sa stal útočiskom nacionalistickej „kultúrnej“ úderky vládnej kliky. Dodnes dostáva dotácie desiatky tisíc eur, hoci má viac redaktorov ako čitateľov.

Medzi oficiálnych podporovateľov patria milovník automobilových magazínov pán prezident, ktorému „nezávislý“ časopis robil kampaň alebo Ján Chryzostom Korec, ktorý od neho dostal cenu za literatúru – asi za zhodný postoj k Tisovi, Ďuricovi a milovanému fašistickému Slovenskému štátu.

Čítať ďalej →

Otvorený list spisovateľa ministrovi kultúry

/ Michal Hvorecky / 120 komentárov

Vážený pán Marek Maďarič,

dovoľujem si odpovedať na Váš otvorený list a parafrázovať Vaše slová. Reagujem na Vašu výzvu a zaujímam stanovisko k stupňujúcej sa miere vulgárnosti a nekultúrnosti na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že politické strany, na čele s tou Vašou, ktorej ste podpredsedom, sú za túto vulgárnosť a nekultúrnosť z veľkej miery zodpovedné, šírili ju, propagovali ju a všemožne ju presadzovali.

To, že politické strany na Slovensku vedú boj o voliča a v konečnom dôsledku aj o svoj zisk často na hranici dobrého vkusu a akceptovaného bulváru, je už roky zrejmé. V poslednom období som však nadobudol pocit, že naši politickí lídri sa rozhodli tento boj pritvrdiť tým najhrubším spôsobom a atakom na najnižšie pudy. Stačí si spomenúť na vystúpenia Michala Davida, Drišľaku a Ota Weitera na Vašich mítingoch. Iba jedno podujatie v Bratislave stálo vašu stranu 45 tisíc eur, ktoré sa Vám, samozrejme, vzápätí vrátili zo štátneho rozpočtu aj s bohatými úrokmi. Podobných mítingov bolo iba v minulom roku 24 po celom Slovensku a v minulosti sa ich konalo neúrekom – to isté len v Hasprovom a Marcinovom.

Čítať ďalej →

Veľa krutých faktov na jednu A4

/ Michal Hvorecky / 50 komentárov

Ktovie, či sa kultúrny priestor A4 podarí vyštvať z adresy na Námestí SNP už teraz, alebo to ešte zopár mesiacov potrvá. Ale koniec čoskoro príde, na to dám ruku do ohňa s rovnakou istotou, ako že štyri poschodia úradníkov v inštitúciách Národného osvetového centra budú nad hlavami SkRATu, NEXTu, Trištvrte Revue a ďalších spokojne vyhnívať ďalšie desaťročia.

(Nehádžem všetkých tam hore do jedného vreca, ale poznám situáciu v budove dosť dobre na to, aby som vedel, že keby tam zostal iba každý desiaty zamestnanec, tak naša kultúra utrpí oveľa menej ako predaj borovičky v susednom hypermarkete.)

Hádam nikde v štáte sa tak neudomácnilo spojenie “vykazovať činnosť” ako v reálne prežívajúcom socialistickom kolektíve, kde sa akože riadi kadečo od folklórnych tancov, cez umelecký prednes a amatérske divadlo až po stánky na knižných veľtrhoch – všetko aktivity, do ktorých by štát vôbec nemal strkať prsty, pretože im nerozumie, kazí ich a bez neho fungujú aj tak oveľa lepšie. (Moja obľúbená je “štandardizovaná metodika na posúdenie vývojových trendov v zložení publika aj v jeho názoroch na úroveň Hviezdoslavovho Kubína”!:) Keby aspoň jeden “zhora” raz pohol prstom v prospech A4ky, tak by sa návštevník Nultého priestoru nemusel neraz cítiť ako na disidentskom spiknutí, za plotom, v izolácii.

Možno Facebook – jediný ozajstný stratég SaS – opäť pomôže, tak ako to v prípade návrhu riešiť krízu verejnoprávnych médií zrušením Rádia FM. (Zábudlivým pripomínam, že o to isté, o čo teraz kúzelník Alexander, sa nie tak dávno s A4 pokúsil Štefan Hríb s družinou.)

Čítať ďalej →

Čo urobiť s Budmerickým kaštieľom?

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

Budmerický kaštieľ som navštívil raz na niekoľko hodín na konferencii. Neprespal som tam ani jednu noc, nehovoriac o pobyte.

Doteraz sa mi v nočných morách zjavujú zobrané spisy Vojtecha Mihálika, ktoré v tamojšej knižnici zaberali pol steny a za ktoré vtedy člen ÚV KSS, predseda Zväzu spisovateľov a hlavný socialistický realista zobral honorár, o akom mohli jeho ideologickí nepriatelia v USA iba buržoázne snívať. Na Slovensku má bohatú tradíciu, že len čo literát získa najvyššiu funkciu, zistí, že je aj najlepším literátom a mal by najviac vychádzať, cestovať a zarábať.

Systém, ktorý v Budmericiach fungoval, som bojkotoval napriek tomu, že som (teraz už bývalému) správcovi, Literárnemu fondu, za trinásť rokov publikačnej činnosti zaplatil tisíce eur. Dve percentá mu odvádzam zo všetkých svojich kníh, článkov, reklám aj z väčšiny vystúpení.

Dúfam, že sa peniaze využili na napísanie aspoň jedného románu či zbierky poviedok, a nepretiekli dolu hrdlami vo forme teplej borovičky a kyslého bieleho vína.

Pred dvoma rokmi strávil v Budmericiach mesiac mladý rakúsky spisovateľ Constantin Göttfert, ktorý mi šokovaný rozprával, že postaršie slovenské osadenstvo od desiatej ráno pilo prvú ligu a s pobavením komentovalo jeho zámer pracovať na novom rukopise.

Čítať ďalej →

Krátka správa o dlhej budúcnosti Slovenska

/ Michal Hvorecky / 16 komentárov

Pri sledovaní vývoja v našej krajine som sa pristihol pri tom, že čoraz častejšie pozerám ďalej dopredu. Už ma nebaví babrať sa v každodenných kauzách a vo výrokoch kade koho, i keď ani tomu neupieram dôležitosť.

Mám dojem, že časť našej intelektuálnej obce ráta s tým, že už-už nastane zmena pomerov, s napätím čaká na každé voľby, naposledy na župné, a potom o to sklamanejšie sleduje výsledky. Dobré ráno!

Je možné, dokonca pravdepodobné, že to, čo sa na Slovensku teraz deje, nie je prechodný stav. Že to potrvá dlho. A nehovorím o mesiacoch, ale o rokoch a desaťročiach. Možno aj o celom svojom živote, o svojej generácii a možno aj o tej nasledujúcej.

Preháňam? Obávam sa, že nie. Sedemročné obdobie reforiem sa zmýtizovalo na akýsi zlatý vek vlasti, do ktorého sa stačí vrátiť a všetko bude znova v poriadku. Celkom sa zabúda, že napríklad k hĺbkovej premene školstva alebo kultúry ani vtedy vôbec nedošlo – nieže sa to nestihlo dokončiť, ale čistá nula, nič!

Medzičasom veci dospeli do stavu, keď je samotný premiér Fico oveľa pravicovejší ako celá opozícia dokopy. Naše politické strany fungujú ako elitné akciové spoločnosti, kde nijaká prirodzená výmena lídrov nenastáva a riadenie zdola neexistuje.

Čítať ďalej →