Vybrať dátum 17. november pre štart cestovného zadarmo – to je aj na súčasné vládne pomery mimoriadne krutá irónia, či skôr nehorázna drzosť. Symbolickejší dátum na definitívny odklon Slovenska od slobodného trhu a spravodlivej súťaže sa v kalendári jednoducho nájsť nedal.
Sotva sa garnitúra dobabrala v čoraz väčšom paškvile menom Ústava – a po mesiacoch márnenia času „rokovaniami“ u nás zakázala neexistujúce veci: sobáše gejov a vývoz vody – tak sa obrátila k vláčikom.
Železničná spoločnosť Slovensko patrí dlhodobo k najkorupčnejším firmám u nás, ani nehovoriac o Cargu, čo je Gorila na koľajach. Napriek dotácii takmer dvesto miliónov eur ročne sa na väčšine tratí bojím vstúpiť na záchod, aby som nedostal infekciu a neomdlel od smradu. Naše vagóny patria k najstarším a trate i rušne k najpomalším v Európe.
Verejný dlh SR toho roku prekročí polovicu HDP. To je najviac v dejinách krajiny. Toto nové „zadarmo“ nás vyjde mimoriadne draho. Odhady hovoria, že opatrenie bude stáť desiatky miliónov eur, ale keďže my sme tu doma, nákupy starých českých vlakov sa určite podarí vyšplhať až na sumy za nové TGV.
Za tie peniaze by sa celá SAVka mohla zmeniť na popredné svetové výskumné centrum a stovky učiteľov by mohli zarábať aspoň toľko ako výpravcovia. Ani nehovoriac o autobusároch, ktorí sa teraz – istoty! – môžu v nejednom regióne rovno hlásiť na Úrade práce.
Samozrejme, mnohí voliči sa budú radovať, lebo akože ušetria. Ale na každom „nulovom lístku“, nádherne výstižnom novotvare Ficovej vlády, by malo byť verzálkami napísané, že chýbajúce číslo zaplatia ich deti a deti ich detí.
ČSSR dostal na kolená aj vysoký štátny dlh. Lenže kto mohol 17. novembra 1989 tušiť, akí neuveriteľne nezodpovední a populistickí vládcovia budú rozhodovať o plytvaní verejnými financiami presne o dvadsaťpäť rokov neskôr.
Michal Hvorecký 