Dvadsať rokov v bunkri

Pri nedávnom dvadsiatom výročí vzniku samostatného Slovenska sa spomínali mnohé významné a prelomové udalosti, miesta či podujatia. Viacerým v tých zoznamoch chýbal bratislavský klub pod hradnou skalou. U.club, neskôr premenovaný na Subclub, je skoro taký starý ako táto republika, a podarilo sa mu niečo jedinečné – zmenil generáciu, možno už aj dve.

Každý Bratislavčan, ktorý má rád svoje mesto a pozná jeho dejiny, vie, že hradný kopec je oddávna prešpikovaný tunelmi. Podľa starej mestskej legendy existoval dokonca podzemný prechod popod Dunaj na petržalskú stranu. Vo viacerých povestiach sa spomína aj chodba, ktorou údajne chodievala Mária Terézia zo svojho sídla až do domu U dobrého pastiera za svojím milencom. Špáry v skalnom masíve využívali vinohradníci zo zbúranej Vydrice ako vínne pivnice, vo vojnách slúžili ako bunkre a bezdomovcom zo zbúraného Zuckermandlu poskytovali nocľah.

Brány klubu sa prvýkrát otvorili v marci 1993. U-Club, bývalý atómový bunker pod hradnou skalou, patril Civilnej ochrane SR. Osemdesiatpäť metrov vyššie stojí na veľkom masíve Bratislavský hrad. Prvé oppidum tam postavili už Kelti. Účko tvorilo iba časť zo systému chodieb z tereziánskych čias a z éry komunistickej atómovej hystérie.

subclub-eb

Čítať ďalej

Reklamy

Wilsonic bude mať prestávku

Tibor zverejnil smutnú správu. Držím mu palce a verím, že naše spoločné dieťa, o ktoré sa už dlho dobre stará, sa o rok vráti zdravé, silné a štýlové!

Wilsonic, festival venovaný aktuálnym hudobným trendom, ktorý sa každoročne koná v Bratislave druhý junový víkend, je toho roku odvolaný. Dôvodom sú financie.

Ako organizátori sa ospravedlňujeme všetkým, ktorých toto rozhodnutie sklame. Do poslednej chvíle sme sa snažili pripraviť aspoň minimálnu alternatívu, ktorá by udržala kontinuitu a uspokojila našich návštevníkov. Nepodarilo sa, preto ročník 2010 vynechávame a sústredíme sa na budúcnosť.

Čítať ďalej

Hip-hopová odpoveď na Pastiersky list

Audio, číta autor:

V prvom rade, otcovia biskupi, godfathers, respect!

Díky moc za list, také dačo zme už dlho nedostali. Ubalili zme v skušobni na Námestí Hraničiarov tučného džonasa a začali kontrolovať, čo nám to prišlo. Zme mladí? Zme! Zme „chlapci a dievčatá, ktorí túžia po šťastí a radosti“? Zme. Tak to bude fuckt určené pre nás. Ešte raz thanx. Aby bolo jasno – zme sučasťof party flákačov v 5tržalskom gete. Alebo jak to nazyvate vy, „skutočné spoločenstvo ľudí, ktorým na sebe navzájom záleží, a sú pre seba povzbudením“. Preto tu vylihujeme na gaučoch každý večer a keď nenahrávame, pozývame babenky.

MC Benedikt The 16th na tohoročnú Kvetnú nedeľu k týždňu Cirkev pre mládež položil otázku: „Je možné milovať?“ Podla nás hej a po každom žúre to aj robime. Citujeme: „S porozumením sa obraciame najmä na vás – mladých, dievčatá a chlapcov, mladé ženy a mužov, snúbenice a snúbencov, mladomanželov našich diecéz.“ Husté! Naša slovná databáza je vačšia jak hotel Plaza, nepotrebujeme víza, naše slová sú naša devíza. Ale nezachapali sme. Jak to starý vatikánsky old-schoolový raper myslel? Pohulili zme ďalší matroš, nech nám to zapne a čekli to znova.

„V tomto liste aj my chceme zostať pri téme, ako prežívať lásku.“ Super téma, dobre sa na ňu frístajluje. „Otázka Svätého Otca, či je možné milovať, sa nezrodila náhodou.“ Saint Father, legenda vatikánskej scény, isto citoval klasikov Black Eyed Peas a ich song Where is the love? Dosť komercia, ale inak respect!

„A kde sú tvoji bratia a sestry?“ pýta sa Boh. Kde by boli? Sedia vedľa mňa v kruhu a chystajú bongo. Toho roku sa nám dobre urodilo zeliny! Otázku o láske udajne „vyvolali mnohé naliehavé výkriky sklamaných ľudí, ktorí nadobudli skeptické presvedčenie, že láska neexistuje, pretože v tom, čo svet predstavuje ako lásku, nenašli pravú lásku“.

Čo riešia? To sú vyjebaní rockeri a metalisti, čo počúvajú Taslera a Desmod. Keby chodili na Zvuk ulice, už dávno si nájdu pipky a nemaju problem. Potom Ben Addict spomína Deus caritas. To je čo za platňu? Nepoznáme! Nejaká klasika z New Yorku z roku 1984? Na jakom labeli to vyšlo? Musíme sa spýtať dydžeja Davida zo Senca, ten sa v starinách vyzná.

„Prvotná Cirkev, úprimne prežívajúc svoju vieru, praktizovala túto vzájomnú lásku, ktorá obdivuhodne napĺňala životy.“ To my v našom hip-hopovom klane robíme tiež. Je to tu riadna zverina, hlavne keď sa dostavia buchty. Prichádza dneska, čas na to nespať. Naša praktická láska, ako jej hovoríte vy, godfathers, tiež „prekonáva rozdiely bohatstva, spoločenského postavenia, či už išlo o otrokov, alebo ich pánov, prekonáva rozdiely vzdelania, majetku, rasy…“. Činorodou láskou na každom žúre prekonávame s čikitami fšetky odlišnosti. Uskutočňujeme „hlboké sebadarovanie dvoch osôb, muža a ženy“. Stáva sa hlavne v piatok, v sobotu, keď nás volávajú hrať na vašu párty dobrotu. Ako hovorí Čistychov, zober ju na pohárik, nesprávaj sa jak somárik a potom možno ošahá aj konárik!

Potom v liste nasleduje brutálna pasáž z Druhej knihy Machabejcov. Tú zme nečítali, sorry, godfathers. Gde sa to da zohnat? Vyzerá to hustejšie jak Davinčiho kót. Pochopili zme, že tam mother a jej 7 synovia nechceli žrať poškvrnené nečisté jedlo, a preto ich niekto na príkaz Kinga sadomaso mučil. Hardcore! Lenže prečo by mali jesť zasvinené jedlo? Matka to voyeursky pozorovala a zostala verná. A potom chcela z ruky boha prijať lásku. Goddamn! To isté by zme vraj mali robiť fšetci. No v našom crew si hovoríme: žena v štúdiu = problémy. Takže no woman, no cry!

Keď ste list písali, mali ste iste dobré hulivo. Mrte uplne vyhaluzenych vyrazof! Alebo to bol frístajl? Ale poznáme sa: Keď už mám to slovo, tak pohov! Zo svojej papule vypustím vác otravných splodov než z chalanských záchodov. Ako hovorí kamoš Vec: moje slovo je moja strela, môže strielať nepriatela.

„Láska medzi dvoma osobami nemusí mať dnes hneď a vždy aj sexuálny rozmer.“ Nemusí, ale móže. Inak megasúhlas, chalani! True love from east coast to west coast, niggas! Z 5tržalky do Ružinova až po Rendez!

„S veľkou dôverou a s nádejou sa obraciame dnes na vás, chlapci a dievčatá. Mladosť je spojená s veľkou túžbou po láske, šťastí a spravodlivosti, ktorá dokáže prekonávať veľké prekážky. Nedajte sa odradiť ani oklamať.“ Nebojte sa, godfathers. Nikdy nezradíme hip-hop, odmietame komerciu roznych superstárov a homosexualnych imidžmejrkov jako Pawjel. Díky za to, čo ste pre nás urobili vy aj klasici jak Public Enemy, Run DMC a 2Pac.

„K tejto odvahe milovať Boha i blížneho opravdivou láskou vám žehnajú Vaši Biskupi.“ God bless you naspäť, godfathers! „Drahí mladí, pripojte sa k spoločenstvu celého sveta… pozývame vás, vykročme na cestu.“

Okej, tak pome! Vidíme sa v Blawe na žúrovici pri koreňovici, budeme kaliť, baby aj džointy baliť, náš klan zíde sa, rozbijeme sa. Máme milion receptov, jak sa dať dole, máme milion rap metafor o alkohole. Predvedieme nový model a urobíme riadny bordel! Respect!

Vaši sonzz & daughters, madafakas & bičizz,

5tržalka Crew


Hvorecký ako Pastier (denník SME)
Vtipkovanie na účet našej reality (Knižná revue)

Vyznamenanie Tiborovi

Toto nie je recenzia festivalu, toto je laudatio, oslavná reč. Nedokážem sa od Wilsonicu odosobniť a hodnotenia nového ročníka ochotne prenechám väčším znalcom. Chcem na tomto mieste vyzdvihnúť človeka, ktorý za tým všetkým stojí.

Aj zakladatelia najnenávistnejších anti-bratislavských skupín na Facebooku asi uznajú, že to, čo Tibor Holoda s Wilsonicom dokázal, predstavuje v hlavnom meste obrovský úspech. Opravte ma, ak sa mýlim, ale neviem o nikom inom v jeho generácii, kto by s takým nasadením, odvahou a – bez pátosu – s láskou presadzoval v metropole na Dunaji dobrú vec: podujatie, aké u nás, ani v šírom okolí nemá obdobu.

Foto z prvého dňa Wilsonicu 2009: Tomáš Prokopčák

Čítať ďalej

Lovci a zberači

Lovci & zberači: kniha na stiahnutie legálne a zadarmo

Päť literárnych jázd po svete popkultúry a reklamy

Dvojica chorobne závislá od sledovania TV seriálov. Tajomná supermodelka obeťou nezvyčajného sprisahania. Okultné vraždy vo veľkomeste, ktorého história je celkom iná, než si myslíte. Bizarné odhalenie zákulisia street parties a demonštrácií proti globalizácii. Supermarkety budúcnosti, kde nie my konzumenti zháňame produkty, ale tovar si kupuje nás. Pretože podľa správania ľudí v obchodných palácoch je zrejmé, že v jadre sme zostali Lovci & zberači.

Kniha a jej reklamná kampaň – autorská poznámka k 2. vydaniu

Svet popkultúry druhýkrát (recenzia z Knižnej revue)

Vítejte ve Wilsonově (Reflex)

Martin Hudymač – Hvoreckého druhá kniha: na trhu

Prvé vydanie: Techno.sk, 2001
paperback, dizajn: Tibor Holoda

Druhé vydanie: Marenčin – PT, 2006
tvrdá väzba, dizajn: Mikina Dimunova

Kniha a jej reklamná kampaň

Autorská poznámka Michala Hvoreckého k druhému vydaniu knihy Lovci & zberači

Keď som pred zhruba desiatimi rokmi začínal publikovať prvé poviedky v obskúrnych fanzinoch science fiction, zo všetkých strán som počúval, že knihy sa medzi mladými ľuďmi čítajú čoraz menej, preto zrejme čoskoro definitívne zaniknú. V médiách sa o mojej generácii rozprávalo najmä ako o beznádejne povrchnej a ignorantskej, ktorá nečíta beletriu, víkendy trávi na parties, pozeráva MTV a hráva počítačové hry.

Priznám sa otvorene – totálne ma to štvalo. Knižky ma bavili asi od trinástich rokov najviac zo všetkého, kupoval som ich, zbieral a čítal, pričom väčšina z mojich priateľov sa správala podobne. Samozrejme, popri tom som trávil víkendy na parties, pozerával MTV a hrával počítačové hry, no bez kníh, bez čítania a neskôr bez písania som si nevedel predstaviť život.

Keď som v roku 2001 dokončil rukopis knihy Lovci & zberači, prirodzene, chcel som, aby si ju prečítalo čo najviac mladých ľudí. Ale ako ju k nim dostať? Alebo, ak chcete, ako im ju predať?
V tom období som intenzívne spolupracoval s dídžejom a grafickým dizajnérom Tiborom Holodom, ktorý sa stal aj autorom obálky a sadzby prvého vydania knihy Lovci & zberači.

Spoločne sme roku 2000 založili hudobný festival Wilsonic a pripravovali sme aj iné projekty, ale predovšetkým sme neustále diskutovali a hádali sa o nových nahrávkach, knihách či dizajne – a o reklame. Spájalo nás presvedčenie, že hoci reklama rozhodne nie je umením, medzi ňou a literatúrou je odjakživa blízky vzťah.

Keďže sme s ňou už mali pracovné skúsenosti, zároveň sme verili, že reklama nemusí byť nudná, otravná a prehliadaná, a na druhej strane ani drahá, hlavne vďaka nášmu vtedy najobľúbenejšiemu médiu – internetu. V tom čase strednú Európu zaplavila vlna štadiónových tanečných parties, ktoré navštevovali tisíce ľudí. Tieto akcie sme Tibor aj ja dôverne poznali, on spoza dídžejského pultu, ja z parketu.

Na začiatku kampane pre knihu Lovci & zberači bolo naše presvedčenie, že reklamu pre tanečnú party si mladí ľudia určite všimnú a zapamätajú ľahšie ako oznam o novej knižke. Navyše novela Brand Party si svojím obsahom priam žiadala propagáciu formou hudobnej akcie. Keďže skutočná podoba Brand Party je v našich podmienkach nerealizovateľná – „knižná“ B. P. sa veľkosťou podobala berlínskej Love Parade – zostala nám posledná možnosť: fiktívna party…

webdesktop

Sami sme sa stali vlastným klientom a slobodne sme pripravovali stratégiu pre jednotlivé časti propagácie. Všetky vizuály Brand Party realizoval Tibor Holoda na základe vlastného návrhu obálky Lovcov & zberačov. Dohodli sme sa, že charakteristiky chystanej Brand Party, ktoré sa vyskytnú v tlačových správach, sa musia presne zhodovať s knižnou predlohou, aby sa nijaký príslušník cieľovej skupiny nemohol cítiť podvedený. Za promotéra sme „ustanovili“ Oscara Randersa, ktorý v texte naozaj vedie tím agentúry Randers Promotion. Takýto „organizačný“ postup si však vyžadoval dokonalé utajenie, pretože priskoré prezradenie by celý žart pokazilo.

Do celej veci sme zasvätili iba šesť ľudí z nášho pracovného okolia a z médií. O skutočnej podobe Brand Party nič nevedeli ani naši najbližší priatelia a príbuzní. Zato informácie o samotnej akcii sa v médiách množili. Počas prvej časti kampane sme uverejňovali tlačové správy na troch najúspešnejších webstránkach pre mladú generáciu. Zaregistrovali sme doménu http://www.brandparty.com a kde sa len dalo, tam sme na banneroch verejnosti prezentovali slogan celej akcie: Sleduj web!

O Brand Party bolo čoskoro známe takmer všetko okrem miesta, kde sa uskutoční. To malo byť oznámené až v deň konania. Lokácia a konkrétny zoznam účinkujúcich museli zostať do poslednej chvíle tajomstvom, no globálne známy organizátor Oscar Randers garantoval, že uspokojení budú všetci.

Informácie o „akcii úplne nového typu“ okamžite vzbudili v Čechách, na Morave a na Slovensku neporovnateľne väčší ohlas, než sme očakávali. Všetci populárni slovenskí promotéri sa nám sťažovali, že im nonstop vyzváňajú mobily – netrpezliví záujemcovia konečne chceli poznať presný line-up aj utajené miesto konania záhadnej akcie! Zakrátko sme publikovali ďalšie, ešte podrobnejšie novinky o akcii.

Kampaň sme realizovali s najnižším možným rozpočtom, skoro zadarmo, pretože priestor v internetových médiách sa nám podarilo získať bezplatne. Zaplatili sme iba okolo päť tisíc korún za niekoľko tisíc malých letákov, ktoré sme dali rozdistribuovať do klubov a kaviarní v Bratislave a okolí.

Za vrchol kampane s Tiborom dodnes zhodne považujeme rozhovor s Andym, „slovenským zástupcom agentúry Randers Promotion“ v relácii ClubLab na známom rádiu. O tom, kto ním bude, sme sa rozhodli okamžite. Keďže naše hlasy sa v éteri ozvať nemohli, oslovili sme slovenského herca Richarda Stankeho, známeho svojou záľubou v mystifikačných telefonátoch. V interview nič netušiaci moderátor kládol Stankemu otázky a „promotér“ pohotovo odpovedal podľa nášho vopred pripraveného scenára.

Potom už zostával do dňa D len posledný týždeň a my sme dúfali, že čoraz intenzívnejšia medializácia tajomstvo neprezradí. Počas záverečných siedmych dní sa na zúčastnených weboch objavovali titulné celostranové reklamy na Brand Party. Také veci dnes stoja majetok, ale vtedy to naozaj šlo dohodnúť jediným telefonátom so spriazneným prevádzkovateľom.

Niekoľkí ľudia, samozrejme, vďaka internetovým vyhľadávačom zistili, že „nie je všetko s promotérskym poriadkom“. Google ani Wikipedia síce ešte nejestvovali, ale aj tak sa dalo odhaliť, že sme doménu zaregistrovali na meno našej spoločnej firmy. Znalci však prijali našu hru a mlčali, za čo im spätne patrí úprimné poďakovanie, ako aj všetkým ostatným, ktorí tento projekt podporili.
Ráno 6. októbra 2001, v deň, keď sa kniha začala predávať v kníhkupectvách, sa vo všetkých zapojených médiách objavil celostranový oznam: „Brand Party sa koná… v knihe Michala Hvoreckého Lovci & zberači“.

frontpage

Odozva bola obrovská, reakcie veľmi rozdielne a kontroverzné, od nadšených až po zdrvujúce. Hlavne ľudia zo vzdialenejších miest, z Košíc, z Banskej Bystrice či z Olomouca zúrili, pretože si už kúpili lístky na vlak do Bratislavy a požadovali odo mňa vrátenie peňazí! Dodnes mám na harddisku uložené reakcie z diskusného fóra z jednej webstránky – je to desať husto popísaných strán, na ktorých sa brutálne miešajú pochvaly s vyhrážkami.

Najlepšie meradlo kvality každej reklamnej kampane odjakživa predstavuje jej efektívnosť. Na konferencii časopisu Trend označil komunikačný stratég Pavol Minár projekt Brand Party za jednu z najefektnejších kampaní roka, pretože pomohla rýchlo predať kompletný náklad knihy pri de facto nulových nákladoch. Na medzinárodnom stretnutí pedagógov Kinder zum Olymp v Hamburgu predstavili kampaň ako účinný príklad podpory čítania netradičnými formami. O takom čosi sme ani len nesnívali, keď sme s Tiborom v jeho prenajatej izbe projekt pripravovali, sklonení nad starým Macom, aké dnes už vidno iba v múzeách dizajnu.

Vtedy ešte neexistoval film Český sen, kampaň na Volkswagen s Miss Helgou ani reklamné priestory na blogosfére a časopis Adbusters ešte nepredával vlastné korporátne topánky. Možno preto ja, a obávam sa, že aj Tibor, cítime za touto érou čoraz silnejšiu nostalgiu.

lovciasberaci_obalka